Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-15-2014.pdf
PDF · 65.09 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/15/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ul. 1 mája 4053/24, Poprad 1 proti povinnému Q. A., bytom R. XX, o vymoženie 96,79 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/486/2006-11 zo dňa 28. októbra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 41,25 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a rozhodol, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.9.2006 súdny exekútor predložil súdu dňa 25.3.2010 návrh na rozhodnutie o zastavení exekúcie, pričom bolo preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nebol totiž zistený žiaden nehnuteľný majetok povinného, lustráciou v evidencii ODI neboli zistené žiadne motorové vozidlá povinného, v obchodnom ani v živnostenskom registri neboli zistené záznamy, v evidencii Sociálnej poisťovne nie je povinný evidovaný, nepoberá žiadny dôchodok, na svojej adrese sa nezdržiava, matka ani sestra o neho záujem nemajú. Vzhľadom na tieto postačujúce zistenia súdneho exekútora ako subjektu v postavení orgánu verejnej moci (I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol podľa §§ 200, 203 ods. 2, 196 Exekučného poriadku a §§ 14, 15, 22, 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách exekútorov a priznal exekútorovi paušálnu odmenu eur za tri úkony (3x 3,32 Eur), odmenu za tri začaté hodiny exekučnej činnosti (3x 6,64 Eur), náhradu hotových výdavkov na poštovné, telekomunikačné, kancelárske potreby v sume 4,78 eur, zvýšenie odmeny a náhrad o 19 % DPH, t.j. 6,59 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p., keďže konanie bolo zastavené.
Oprávnený podal včas odvolanie proti zastaveniu exekúcie. Podľa jeho názoru napriek minimálnej pravdepodobnosti sa celkom nedá vylúčiť zmena majetkových pomerov povinného, či už priznaním starobného alebo iného dôchodku, prípadne získaním zamestnania. Trval na pokračovaní v exekúcii a navrhol uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal uznesenie i konanie, ktoré mu prechádzalo, v zmysle zásad upravených v § 212 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.), viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku dňa 25.3.2010. Jeho obsahom sú negatívne výsledky zisťovania nehnuteľného i hnuteľného majetku povinného, jeho príjmov vrátane sociálnych dávok, resp. dôchodkov.
V exekučnom spise sú výsledky šetrení, ktoré v rokoch 2006, 2008, 2009, 2010 realizoval exekútor v mieste bydliska povinného kontaktovaním matky povinného, resp. telefonicky jeho sestry, tiež na obecnom úrade. Z týchto vyplynulo, že povinný sa zdržiava na neznámom mieste, pravdepodobne v Čechách, majetok nemá, ani príjmy, presné miesto jeho pobytu nie je známe, nikto o ňom nič nevie. Exekútor vykonal zisťovanie majetku na katastri nehnuteľností osobne, i na okresnom dopravnom inšpektoráte a v Sociálnej poisťovni.
Negatívny výsledok šetrení je zrejmý. Preto bol záver súdu o nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku správny.
Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v máji 2006, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného, ktorý sa navyše zdržiava na neznámom mieste v zahraničí.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a to vrátane výroku o trovách exekúcie, ktorých náhradou bol správne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazaný oprávnený.
Odvolací súd tak potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. správne uznesenie súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.