Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-56-2010.pdf
PDF · 119.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/56/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v trestnej veci proti obž. L. T. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.04.2014 takto
rozhodol:
obžalovaný
L. T. nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Dr. P. XXX/X, zamestnaný, rozvedený, na slobode
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
ako zamestnanec spoločnosti Aquaimpex s.r.o., Topoľčany, dňa 10.05.2007 v Talianskej republike, potom ako rozviezol a dodal tovar talianskym odberateľom od dodávateľa - spoločnosti Aquaimpex s.r.o., Topoľčany, zinkasovala za dodaný tovar platbu v hotovosti vo výške 9781,-Eura, na ceste pri meste Dorno, v Talianskej republike nahlásil na polícii lúpežné prepadnutie - odcudzenie peňazí, ktoré bolo políciou Talianskej republiky vyhodnotené ako falošné, kde finančné prostriedky za tovar neodovzdal zamestnávateľovi, ale si ich prisvojil a použil pre svoju potrebu a poškodenej spoločnosti Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 spôsobil škodu vo výške 9781,-Eur.
t e d a :
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
Z a t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 213 ods. 2 Trestného zákona, za zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmena j) Trestného zákona, nezistenej priťažujúce okolnosti, postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ukladá sa obžalovanému L. T. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 vo výške 9781,-Eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
obžalovaný
L. T. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., Dr. P. XXX/X, zamestnaný, rozvedený, na slobode
sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch zo dňa 12.4.2010, vedenej pod Pv 955/2007 , zo skutku právne posúdeného ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona ktorého sa mal dopustiť tak, že:
v presne nezistenom čase od mesiaca apríl 2007 do 17,00hod dňa 12.05.2007 v Topoľčanoch v sídle spoločnosti Aquaimpex s.r.o., na Tulipánovej ulici č. 2464/12 prevzal od majiteľky spoločnosti V. U. finančnú hotovosť vo výške 5000,-Sk (165,97 eur), ktorá mala slúžiť na výmenu brzdových platničiek motorového vozidla značky Mercedes Sprinter ev. č.: TO 951 BI, na tento účel však zverené finančné prostriedky nepoužil, výmenu brzdových platničiek nezabezpečil a finančné prostriedky si ponechal pre svoju potrebu, pričom v tomto období si zo zvereného motorového vozidla značky Mercedes Sprinter ev. č. TO 951 BI prisvojil aj golasadu značky TONA, autolekárničku, snehové reťaze nezisteného typu a autorádio značky Kenwood nezisteného výrobného čísla, čím takto poškodenej spoločnosti Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 spôsobil škodu vo výške 455,89 Eura,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch podala dňa 12.04.2010 na obž. Juraja Gieciho (ďalej len obžalovaný) obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.
Súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom obžalovaný v súlade s § 257 ods.1 písm. a) Trestného zákona vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to vypočutím obžalovaného, svedkyne poškodenej V. U., svedka poškodeného L. U., svedkov P. U., U. N., dožiadaním v Talianskej republike- výsluchom svedkov, spisovým materiálom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Skutok v bode 1. obžaloby
Obžalovaný E. T. uviedol, že rozvážal v Taliansku živí tovar, išlo o zvieratá, pričom peniaze mával uložené v ľadvinke, ktorú po nastúpení do vozidla položil vedľa seba. Po odovzdaní tovaru išiel vozidlom z mestečka, zbadal zo sebou čierne Alfa Romeo. Vozidlo do neho ťuklo, potom sa rozbehlo prudšie, náraz bol silnejší. Automaticky zastavil pri krajnici a vyhodil všetky smerovky. Motor nechal bežať, dal ručnú brzdu a išiel sa pozrieť na vozidlo. Videl odtlačku a chcel, aby to spísali na záznam. Z Alfa Romea vyšiel vodič a dvaja spolujazdci. Vodič vytiahol zbraň a ukazoval, aby bol ticho. So zbraňou mu ukazoval, aby išiel do auta, pričom on sa snažil dostať na druhú stranu vozovky. Jeden z tých mužov, ako on odstupoval od áut, skočil do jeho auta. Zrazu vodič a jeden spolujazdec skočili do Alfa Rómeo. Muž, čo bol v jeho aute zaradil jednotku a začal sa pohýňať. Rozbehol sa k vozidlu. Okno bolo dokorán, nemal vo vozidle klimatizáciu a uvažoval, že cez toto otvorené okno si otvorí zvnútra dvere a dostane sa do auta, čo aj spravil. Ako kráčal za vozidlom, rýchlo vyšiel na schodík na strane vodiča, nakoľko pravé dvere boli stále zamknuté a odtiaľ sa nevychádzalo. Chytil sa jednou rukou volantu. Ten muž pridával a uberal, asi sa zľakol jeho konania. On ho udrel lakťom, koleno mu stisol, snažil sa mu nejako jazdu prekaziť, aby zastavili, aby nezobral vozidlo. Ako s ním bojoval, pričom stál na schodíku a jednou rukou sa držal volantu, druhou tomu mužovi ubližoval, strhol volant, vozidlo vošlo na krajnicu, kde bol zráz cesty a tam sa zapichli s vozidlom. Ako vystupoval z vozidla, tak si všimol že jeden z tých mužov ide k nemu, ako sa otočil tak ho ten muž trafil do hlavy pričom on spadol. Snažil sa dostať hore brehom na hlavnú cestu a zastaviť nejaké vozidlo. Zastavilo mu vozidlo, bol to starší plánu, ktorému hovoril, aby vytočil políciu. Potom čakali na hliadku, pričom sa pozeral na auto, ktoré bolo stále naštartované a kolesá sa točili, tak išiel k vozidlu a vypol kľúčik. Ten pán chcel odísť, ale on ho prosil, aby počkal s ním na políciu. Medzitým telefonoval zákazníkovi, u ktorého posledného vykladal tovar a povedal, že príde za ním. Pán, ktorého pristavil s vozidlom odišiel, ale medzitým prišiel ten, ku ktorému vozil tovar. Po návrate na Slovensko išiel na ošetrenie.
Svedkyňa poškodená V. U. uviedla, že v predmetný deň bola s manželom v Taliansku na výstave. Keď odchádzali z výstavy, prišla SMS od obžalovaného, že bol prepadnutý. Do telefónu jej uviedol, že auto je v priekope a nemá peniaze, prepadli ho, nič viacej jej nepovedal. S manželom otočili auto a išli späť na policajnú stanicu za obžalovaným. Tu sa dozvedela od obžalovaného, že auto je v priekope, pričom v ňom mal byť živý tovar a to šteniatka a rybičky, ktoré ešte mali rozviesť. Nakoľko mali malú dodávku, tak usúdila, že to treba rozviesť. Vozidlo si ofotili aj oni, pričom vôbec nebolo poškodené a bolo vidieť, že auto bolo len voľným pádom spustené do priekopy, že poškodený bol iba nárazník, ktorý poškodila odťahová služba pri ťahaní vozidla z priekopy. Policajti im hneď povedali, že šofér klamal, že bol prepadnutý, rozprávali s políciou cez tlmočníčku, táto tlmočila policajtom čo ona hovorila a policajti je povedali, že to je jednoznačne vymyslené, že obžalovaný si peniaze ukradol, bol s niekým, kto peniaze zobral, resp. niekde v aute ich schoval. Priamo na mieste nemohli prehľadať vozidlo, nakoľko bolo naložené šteniatkami, rybičkami, kartónmi, novinami a boli tam výkaly od šteniatok. Šoférovi navrhli, že jej manžel rozvezie rybičky a on pôjde domov, čo odmietol. Tovar dodávali na faktúry, ktoré museli byť opečiatkované. Suma, ktorá bola uvedená na faktúre, tak túto prevzali šoféri.
Svedok L. U. uviedol, že boli v Taliansku, keď im došla SMS od obžalovaného, že ho prepadli. Policajti im povedali, že to nie je pravda, lebo tam neboli žiadne stopy a na obž. nevidel zranenia a nič im ani o zraneniach nehovoril. Mali prekladateľku cez telefón na komunikáciu s políciou.
Zo správy polície v Talianskej republike na čl 461 vyplýva, že dňa 10. mája 2007 o 15,30 hod. dostali oznámenie, že sa stala lúpež. Operačné jednotky dorazili na miesto, kde zistili, že na neobrábanej pôde na boku cestnej komunikácie sa nachádzalo dodávkové vozidlo Mercedes červenej farby a vodiča identifikovali obžalovaného. Obžalovaný v talianskom jazyku oznámil, že o 15.25 hodine potom, čo do jeho vozidla dva krát narazilo osobné vozidlo Alfa Rmeo 155 čiernej farby s tromi mužmi vo vozidle zastavil auto, aby zistil škody. V tej chvíli jeden z pasažierov mal na neho mieriť pištolou, ktorú nabíjal a žiadal, aby mu odovzdal peniaze. Vyľakaný obžalovaný mal ujsť, ale keď si uvedomil, že lupič odchádza s jeho dodávkovým autom, dohnal pohybujúce sa auto a potom, ako sa mu podarilo nastúpiť do vozidla cez dvere spolujazdca, pokúšal sa zastaviť páchateľa, ktorý v dôsledku potýčky stratil kontrolu nad vozidlom, ktoré zišlo z cestnej komunikácie. V tej chvíli mal lupič vystúpiť a ako obišiel dodávkové auto, otvoril dvere spolujazdca, kde sa zmocnil hotovosti vo výške približne 3.000 eur a potom peši prešiel cez neobrábané pole, vrátil sa na cestnú komunikáciu a spolu so spolupáchateľmi zmizol. Ďalej sa v správe uvádza, že z bezprostredných udalosti talianska polícia zistila, že hoci obžalovaný vyhlásil, že do dodávkového auta narazilo 2 krát osobné auto, zadný nárazník nepredstavoval nejaký náznak nárazu, v okolí dodávkového auta nebol žiaden odtlačok topánky hoci, keď ten úsek prechádzali vojaci,
ktorí dorazili na miesto zistili, že zanechali v pôde odtlačok podrážky svoje obuvi a napriek slušnému ovládaniu talianskeho jazyka obžalovaný nevedel opísať žiaden detail troch lupičov a to napriek tomu, že vyhlásil, že s jedným z nich mal potýčku. Z týchto dôvodov, keďže existovali indície v súvislosti s predstieraním trestného činu, vec bola postúpená príslušnému justičnému orgánu pre trestný čin spáchaný obžalovaným podľa článku 483 Trestného zákona. Ďalej bolo konštatované, keďže v dôsledku dopravnej nehody bola vykonaná kontrola vo vnútri dodávkového vozidla značky Mercedes, ktoré riadil obžalovaný, pričom v odkladacej skrinke na predných ľavých dverách bol nájdený nôž so špicatou špičku dlhý 25 centimetrov z toho 12 centimetrov čepeľ. Na mieste samom bola vyhotovená fotografia a to pohľad z pravého boku dverí dodávkového autá bez známok otočenia alebo iného poškodenia, detail pôdy v bezprostrednej blízkosti dverí na strane spolujazdca, kde mal vystúpiť domnelý lupič, pôda bez evidencie odtlačkov obuvi okrem pisateľových. Detail dodávkového vozidla s okrajom priekopy, za bujným zeleným a nepošliapaným porastom, bez akéhokoľvek možného odtlačku zanechaného človekom, ktorý uniká, jedine stopy po udupanej tráve boli spôsobené pisateľom, ktorý dokumentoval s fotoaparátom miesto deja udalostí, ani v ložisku zavlažovacieho toku neboli stopy po obuvi, ktoré od smeru dodávkové vozidlá by viedli na asfaltovú cestu. Detail zadnej stúpačky dodávkového vozidla, ktoré nebolo poznačené žiadnym otlčením, ktoré by súviselo za predchádzajúcou zrážkou áut. Dožiadaný súd v Talianskej republike vykonal výsluch svedkov z ktorých bolo zistené: X. F. uviedol, že potom ako mu žalovaný odovzdal šteniatka asi po dvadsiatich minútach čo odišiel s dodávkovým vozidlom mu telefonicky volal veľmi rozrušený, že má ťažkosti a stále hovoril „ mafia, mafia “ Prišiel so svojím autom po ceste ktorá viedla za Dorno ku výjazdu na diaľnicu, kde si všimol, že dodávkové auto, ktoré riadil obžalovaným stálo na pravej strane cesty. Dodávkové vozidlo stálo na mostíku, ktorý umožňuje výjazd na poliach. Obžalovaný vystúpil z auta a vysvetľoval mu, že bol olúpený načo on zavolal políciu. R. P. uviedol, že dňa 10.05.2007 pred dvanástou hodinou mu bol doručený 1 kus bernardína za sumu 210 eur a po prevzatí tovaru vyplatil obžalovanému hotovosť 210 eur. N. F. uviedol, že dňa 10. 5. 2007 dostali dodávku jedenástich šteniatok, za ktoré zaplatili v hotovosti sumu 1.770 eura, tak ako je to uvedené v kópii faktúry, ktorú odovzdal. E. V. uviedol, že v máji 2007 mu boli dodané 16ks šteniatok rôznych rás, za celkovú sumu 1.450 eura, ktoré zaplatil v hotovosti k čomu priložil faktúru. R. U. N.´ uviedla, že 10.5.2007 asi okolo tretej hodine sa nachádzala vo svojom obchode a čakala na kuriéra, ktorý mal doručiť štyroch psov od poškodeného. Kuriér prišiel s zmeškaním, bol nepokojný, vystrašený a oznámil, že dôvod omeškania bolo to, že krátko predtým bol olúpený neznámymi páchateľmi. Doložila faktúru z 09.05.2007. Z. E. predložila faktúry týkajúce sa firmy Európa. U. V. oznámila že tovar odkúpil, avšak po požiari bydliska mal dokumenty zničené preto nemohol predložiť faktúry.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, a základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jak jednotlivo tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného za nepochybne preukázanú. Po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k nasledovným skutkovým záverom.
Súd v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní oboznámil ďalšie listinné dôkazy zadovážené v spise, z faktúry predloženej poškodenou stranou na základe ktorých obžalovaný dodal tovar odberateľom v Taliansku a to faktúru z čl. 27 ZOO EUROPA INTERNACIONAL v sume 2.380 eura, faktúru na čl. 30 firme Animal Planet di Puddu Andrea v sume 210 eur, faktúru čl. 33 firme Allevamento Animali Valtenesi v sume 4.190 eur, faktúru čl. 34 firme Wind´s Animals di Palvarini R. v sume 2.260 eur, faktúru č. 40 firme Zoomania di Sciavilla Valter v sume 1.470 eur, faktúru čl. 44 - 45 firme La Baia Tropicale di Baietta M. v sume 311 eur. Dožiadaným súdom v Talianskej republike bola predložená faktúra od firmy Allevamento Animali Valtenesi za dodanie šteniatok v počte 16 kusov v cene 1.450 eur.
Súd pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného zistil, že v registri trestov nemá žiaden záznam, v registri priestupkov ma 2 záznamy, ktoré boli spáchané 01.09.2010 a 08.01.2013 na úseku dopravy, z miesta bydliska podľa správy Obce Tovarníky býva v jednoizbovom nájomnom byte, je rozvedený a správanie mieste bydliska mal veľmi slušné.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok bode 1 obžaloby sa stal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Trestný čin sprenevery a jeho preukázanie vyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a nakladá s ňou ako s vlastnou a takýmto konaním inému spôsobil na cudzom majetku škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo vecí a predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená, aby s ňou nakladal určitým spôsobom. Prisvojenie cudzej veci spočíva v tom, že páchateľ nakladá s vecou v rozpore s účelom určenia, a teda v rozpore s tým načo mu bola určená.
Obžalovaný v konaní uviedol, že finančné prostriedky, ktoré obdržal za tovar, ktorý mu bol zverený na predaj, mu boli z motorového vozidla odcudzené a toto oznámil i talianskej polícii. Z listinných dôkazov založených v spise zabezpečených dožiadaním v Talianskej republike súd zistil, že talianske orgány po prešetrení obžalovaným nahlásenej lúpeže vec uzavreli s tým, že ide o obžalovaným predstieraný trestný čin. Vyšetrovanie talianske orgány uzatvorili s týmto konštatovaním z dôvodu, nakoľko po prevedení ohliadky motorového vozidla ako i terénu, v ktorom sa motorové vozidlo nachádzalo a pri porovnaní s výpoveďou obžalovaného, nebolo zistené poškodenie motorového vozidla - zadného nárazníka napriek tomu, že obžalovaný tvrdil, že 2 krát do neho vozidlo Alfa Rómeo 155 narazilo. Taktiež bolo konštatované, že v okolí autá nebol žiaden odtlačok topánky, hoci pri po ohliadke bolo zistené, že obhliadajúci zanechávajú po stúpaní odtlačky podrážky svojej obuvi.
Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu boli finančné prostriedky z motorového vozidla odcudzené, súd poukazuje i na nezrovnalosti v jeho výpovediach, ktoré vykonal v Taliansku a na hlavnom pojednávaní. Podľa výpovede pred talianskou políciou obžalovaný uviedol, že dohnal pohybujúce sa vozidlo, podarilo sa mu nastúpiť na vozidlo cez dvere spolujazdca a pokúšal sa zastaviť páchateľa, ktorý dôsledku potýčky stratil kontrolu nad vozidlom. Lupiči mu mali finančné prostriedky odcudziť po otvorení dverí spolujazdca. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že vyšiel na schodík na strane vodiča, nakoľko pravé dvere boli stále zamknuté a odtiaľ sa nevychádzalo. Vzhľadom k tomuto by nebolo možné, aby nastúpil cez dvere spolujazdca resp. si ich lupič otvoril, nakoľko podľa tvrdenia obžalovaného boli stále zamknuté. Vzhľadom na tieto nezrovnalosti vo výpovediach samotného obžalovaného, ako i na závery vyšetrovania talianskou políciou súd vyvodil jednoznačný záver, že nedošlo ku lúpeži v Taliansku, ale k sprenevere zo strany obžalovaného, ktorý finančné prostriedky scudzil resp. použil ich v rozpore s účelom ich zverenia.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolností, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy .
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd zistil u obžalovaného okolnosť uvedenú v písm. j), že do spáchania skutku viedol bezúhonný život, nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona. Týmto pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona a ukladal trest vo výmere 1 rok, vychádzajúc zo základnej trestnej sadzby 1 rok až 5 rokov.
Súd dospel k záveru, že takto uložený trest je nedostatočný a spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre ukladanie trestu s poukazom i na účel trestu a individuálnu a generálnu prevenciu, zohľadňujúc charakter trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.
Pokiaľ ide o náhradu škody podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému, aby uhradil poškodenej spoločnosti Aquaimpex s.r.o., so sídlom Tulipánová č. 2464/12, Topoľčany , IČO: 34125531 škodu vo výške 9781,-Eur. Poškodená spoločnosť si vyčíslila v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní škodu celkove vo výške 13.962,50 eur s tím, že výška škody za prevzatie
finančných prostriedkov od odberateľov v Taliansku predstavovala celkovú sumu 12.210 eur (následne bol vykonaný prepočet na Sk a v čase podania obžaloby prepočet na Eur). Táto suma bola znížená vzhľadom na rozdiel vo faktúre predloženej od firmy Allevamento Animali Valtenesi, ktorá predložila faktúru v celkovej výške 1.450 eura, pričom poškodená spoločnosť predložila tú istú faktúru vo výške 4190 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného zákona so zvyškom nároku na náhradu škody, ktorý pozostáva z rozdielu faktúry od firmy Allevamento Animali Valtenesi, ako i prepočtu kurzu eura na slovenské koruny a následne na eura, bola poškodená spoločnosť odkázaná na občiansko-súdne konanie.
Skutok v bode 2. obžaloby
Obžalovaný E. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po návrate z Talianska sa dostavil na firmu, kde pani U. žiadala, aby splácal odcudzené peniaze a pán U. na neho zaútočil a špinavo mu nadával. Hodil kľúčiky od auta a nechal auto pred firmou. Vo vozidle mal vlastné autorádio, keď preberali vozidlo, tak v ňom nebolo autorádio a ako výbava tam bola iba lekárnička, nebola vo vozidle ani gola sada. Snehové reťaze tam boli a nechal ich aute. Tvrdil, že neprevzal žiadne peniaze na brzdové platničky, nakoľko s vozidlom sa chodilo do servisu v Nových Zámkoch.
Poškodená V. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po návrate z Talianska obžalovaný im hodil kľúče a odišiel. Manžel bol pozrieť vozidlo, ktoré bolo vyrabované, vybraté bolo autorádio, reťaze, gala sada chýbala, lekárnička, pričom tieto veci obž. odovzdávala takisto ako i druhému šoférovi, ktorý mal tú istú výbavu vo vozidle. Autorádio nebolo v základnej výbave, ale dostali ho dodatočne. Montoval ho jej syn. Pokiaľ ide o sumu 5.000 Sk, obžalovaný bol automechanik a uviedol jej, že pokiaľ bude niečo pokazené, tak to zabezpečí, kúpi lacnejšie, zoženie a vymení. Vyžiadal si od nej peniaze na platničky, ktoré mu dala, ale nemala čas skontrolovať, či ich vymenil. Keď vozidlo zaniesli do Nových Zámkov do servisu na opravu nárazníka, tak uviedla, aby pozreli čo treba ešte na aute urobiť. Dali dolu kolesá a uviedli, že sú úplne zodraté platničky.
Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa vrátil obžalovaný z Talianska, tak hodil kľúče na stôl a odišiel. On prezrel auto, ktoré bolo vyrabované a chýbalo autorádio. Autorádio bolo namontované jeho synom, keď doviezli vozidlo. Po autorádií zostala iba vytrhnutá diera. Potvrdil, že bol pritom, ako odovzdávala jeho manželka obžalovanému do rúk 5.000,-Sk na platničky. Doklad o tom nebol spísaný, do účtovníctva sa dával až doklad potom, keď sa to zakúpilo.
Svedok P. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vždy keď sa donieslo vozidlo, bolo už i s autorádiom. Keď prišlo predmetné vozidlo, tak po týždni tam montoval rádio. Išlo o rádio Kenwood, ktoré firma zakúpila. On osobne autorádio montoval. Keď sa toto všetko stalo tak zistili, že vo vozidle nie je žiadne autorádio. So žalovaným hovoril, že autorádio, ktoré on namontoval predal a si ho vymenil s tým, že doplatil za druhé drahšie, ktoré si tam dal.
Svedok U. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje u poškodeného a bolo mu zverené služobné vozidlo. Pokiaľ sa auto opotrebuje, tak sa mení a nové autá chodia kompletné vybavené, je v nich i autorádio, veci na opravu, zimné reťaze a po novom i štartovacie káble. On mal vozidlo v rovnakej výbave ako obžalovaný. Nevedel sa vyjadriť, aké autorádio mal vo vozidle namontované obžalovaný, s určitosťou uviedol, že autorádio v tom vozidla bolo a potvrdil, že obžalovaný si vymieňal autorádio v každom vozidle, ktoré dostal z dôvodu, že to nemalo takú výkonnosť a montoval si i prídavne reproduktory. Pokiaľ bolo treba niečo zakúpiť do vozidla, alebo urobiť nejakú opravu, tak si vyžiadal peniaze od poškodenej, potom doložil doklad o kúpe.
Z odborného vyjadrenia Ing. Jozefa Cigáňa znalca z odboru cestnej dopravy, na určenie hodnoty hnuteľných vecí bolo zistené, že hodnota bola určená pre snehové reťaze v rozsahu 56,26Eur až 82,25eur, auto lekárnička v hodnote 11,62 eur, autorádio Kenwood s CD prehrávačom v cene 180,96 eur až 491,67 eur, príručná sada auto náradia TONA v cene 41,08 až 115,79 eura.
Podľa protokolu o technickom stave motorového vozidla čl. 274 - 276 nebolo rádio vo výbave vozidla pri jeho preberaní.
Súd v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní oboznámil ďalšie listinné dôkazy zadovážené v spise, pracovnú zmluvu č.l. 308 na základe, ktorej pracoval u obžalovaný u poškodenej spoločnosti pod 16. októbra 2003, dohodu o skončení pracovného pomeru čl. 309 na základe ktorej skončil pracovný pomer 16.05.2007.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil všetky dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení však okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd obžalovaného podľa § 285 písmeno a ) Trestného poriadku spod obžaloby v celom rozsahu u skutku v bode 2 obžaloby oslobodil, nakoľko nebolo dostatočným spôsobom a bez pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby.
Trestný čin sprenevery a jeho preukázanie vyžaduje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a nakladá s ňou ako s vlastnou a takýmto konaním inému spôsobil na cudzom majetku škodu. Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo veci a predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená, aby s ňou nakladal určitým spôsobom. Prisvojenie cudzej veci spočíva v tom, že páchateľ nakladá s vecou v rozpore s účelom určenia, a teda v rozpore s tým, načo mu bola určená.
Obžalovaný v konaní uviedol, že on vozidlo nechal pred firmou, pričom vo vozidle mal vlastné autorádio s tým že pri preberaní vozidla žiadne autorádio sa nenachádzalo a z výbavy tam bola iba lekárnička. Tvrdil, že snehové reťaze ponechala vo vozidle a neprevzal žiadne peniaze na brzdové platničky.
Zo svedeckých výpovedí, ako aj z iných listinných dôkazov nevyplynulo, že by obžalovaný prevzal od majiteľky spoločnosti V. U. finančnú hotovosť vo výške 5000 Sk, ktorá mala slúžiť na výmenu brzdových platničiek na motorovom vozidle. To, že peniaze boli odovzdané obžalovanému tvrdila poškodená V. U. a svedok L. U., manžel a spoločník poškodenej strany. Pričom nebol predložený žiaden doklad o tom, že by táto suma bola vyplatená obžalovanému, nebol doložený doklad z účtovníctva poškodenej spoločnosti, o zaúčtovaní výdavku vo výške 5.000Sk s dokladom o prevzatí od obžalovaného. Pokiaľ ide o autorádio, jednoznačne z dokladu o preberaní vozidla vyplynulo, že autorádio nebolo súčasťou vozidla, túto skutočnosť tvrdila iba zástupkyňa poškodenej strany s tím, že mali autorádio dostať v krabici, keď preberali vozidlo a montáž rádia previedol svedok P. U., ktorý uviedol, že montoval rádio značky Kenwood, ktoré firma zakúpila, čo je rozpor s výpoveďou poškodenej U., ktorá tvrdila, že autorádio dostali ku vozidlu. V konaní nebol preukázaný žiaden doklad potom, kedy bolo autorádio zakúpené, za akú cenu, o akú značku išlo, či bolo zavedené do účtovníctva, nebol predložený žiaden doklad o hmotnej zodpovednosti, resp. doklad o prevzatí zverených predmetov obžalovaným. Vzhľadom k tomuto súd vyhodnotil výpoveď svedka P. U., syna zástupcu poškodenej strany ako účelovú. Svedok N. sa vedel vyjadriť iba ku tej skutočnosti, akú výbavu vo svojom vozidle mal on, ale nevedel sa vyjadriť ku výbave vozidla obžalovaného, ani to aké autorádio mal obžalovaný namontované. Potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaný si sám do každého vozidla montoval autorádio, ako i pridávané reproduktory. Prevzatie gola sady, ako i autorádia, lekárničky a snehových reťazí neboli preukázané žiadnymi dokladmi, že by tieto predmety boli zverené obžalovanému resp. boli súčasťou vozidla, ktoré prevzal obžalovaný, čím by bol zodpovedný za stratu týchto predmetov, resp. ich spreneveril.
Z takto vykonaného dokazovania vznikli reálne pochybnosti o tom, že obžalovaný prevzal hnuteľné vecí pri prebratí motorového vozidlá.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nemohol súd jednoznačne bez pochybností na základe vykonaných dôkazov pokladať za preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby v bode 2, teda, že došlo k sprenevere prevzatých hnuteľných vecí, keďže žiaden dôkaz o sprenevere v zmysle konania obžalovaného, tak ako to vyžaduje trestný zákon v ustanovení § 213 ods. 1, ods. 2 produkovaný nebol. Preto nie je možné vylúčiť pochybnosť, že tieto predmety sa v motorovom vozidle pri jeho preberaní obžalovaným nenachádzali. Pri svojom rozhodovaní súd prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom.
Na základe vykonaných dôkazov nebolo možné ustáliť jednoznačný v závere, že skutok sa vôbec stal a dopustil sa ho obžalovaný, pretože predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom a v tomto konaní sa nepodarilo vykonanými dôkazmi preukázať ani to, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Produkované dôkazy nevytvárali vo svojom súhrne logickú ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočností, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu pre dokazované skutočnosti, že z nich je možný len jediný záver a súčasne vylúčil možnosť iného záveru.
Súd obžalovaného za takejto dôkaznej situácie, spod obžaloby oslobodil, lebo nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobe, a súčasne mal súd zato, že sa táto skutočnosť nedá preukázať ani ďalšími dôkazmi.
Z tohto dôvodu, že súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného zákona poškodenú spoločnosť s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.