Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-4-2013.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 45 535 108, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 36 862 711 proti žalovanému G. B., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom Z., posledne bytom Z., B. XXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom U.. R. T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín o zaplatenie 573,09 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba o zaplatenie 573,09 Eur s príslušenstvom sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného zaplatenia 573,09 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania za jednotlivé platby za obdobie od 06.11.2009 do 6.2.2010, a to všetko titulom dlžného hovorného a cien ostatných poskytnutých služieb. Poukázal na to, že jeho právny predchodca mal so žalovaným uzavretú zmluvu o pripojení telefónneho zariadenia, na základe ktorej poskytoval žalovanému telefónne služby. Pohľadávku voči žalovanému mu postúpil písomnou zmluvou.
Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p súd ustanovil opatrovníka, ktorý vo veci navrhol rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania.
Z listinných dôkazov, ktoré súd vo veci oboznámil, mal za preukázané, že dňa 16.12.2011 Slovak Telekom, a.s. (predtým T - mobile) ako postupca a žalobca ako postupník, uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá je registrovaná na tunajšom súde pod značkou registra správy súdu Spr 154/2012. Jej predmetom bola pohľadávka voči žalovanému v sume 573,09 Eur.
Podľa § 80 písm. b/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1-3 zák. č. 610/2003 Z.z. (platného v čase tvrdeného uzatvárania zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.
Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Žalobca opieral existenciu svojho nároku o záväzkovoprávny vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi žalovaným a jeho právnym predchodcom. Túto zmluvu však súdu nepredložil, a to ani po písomnej výzve, ktorú dňa 21.11.2012 prevzal jeho právny zástupca. Neurobil tak ani do vyhlásenia rozsudku v tejto veci.
V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z nich preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie mal súd za to, že žalobca neuniesol svoje bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej by žalovanému vznikla povinnosť platiť za služby. Žalobca takúto zmluvu nepredložil a ani neuviedol dátum, kedy mala byť uzavretá. Nepredložil ju ani napriek výzve súdu. Počas fakturačného obdobia (kedy mala vzniknúť pohľadávka, ktorá je predmetom sporu) sa žalovaný podľa vyjadrenia Obvodného oddelenia PZ SR vôbec nezdržiaval na adrese uvádzanej žalobcom, jeho pobyt bol už vtedy neznámy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Jednostranne vystavenú faktúru bez opory vo vzniku záväzku, nemohol súd uznať ako dôkaz nasvedčujúci tomu, že medzi žalobcom, prípadne jeho právnym predchodcom a žalovaným vznikol dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť žalovaného platiť za poskytnuté služby. Ani výpis z telefónneho účtu bez preukázania toho, kto bol vlastníkom tejto stanice, nemožno považovať za dôkaz postačujúci k tomu, aby bol žalovaný zaviazaný k povinnosť zaplatiť žalobcom uplatňovanú sumu.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
I keď mal žalovaný v konaní plný úspech a patrila by mu náhrada trov konania v plnom rozsahu, súd mu ju nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne do 15 dní od jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).