Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-519-2013.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/519/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičová 8 proti odporkyni: Z. R., B..Č.. XXXXXX/ XXXX, L. E. J. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42326923 o zaplatenie sumy 353,18 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 305,38 Eur spoločne s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
- 191,59 Eur od 06.09.2010 do zaplatenia,
- 110,65 Eur od 06.08.2010 do zaplatenia,
- 3,14 Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, G..
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, dojednaná v bode 3. Zmluvy o pripojení zo dňa 30.06.2010, j e n e p r i j a t e ľ n á .
Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 47,80 Eur s a z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 75,55 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, G..
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 27.08.2013 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 353,18 Eur s prísl. z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa
- pôvodnému veriteľovi: T-Mobile Slovensko, a.s. (neskôr Slovak Telekom, a.s.) za poskytnuté elektronické komunikačné služby, konkrétne neuhradila faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX A. XXXXXXXXXX - spolu vo výške 305,38 Eur a súčasne nezaplatila aj zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur, ktorá jej bola vyúčtovaná vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel s odporkyňou dňa 30.06.2010 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporkyni elektronické komunikačné služby. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z každej jednotlivej dlžnej ceny za poskytnuté služby od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry, a to až do zaplatenia.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2081/B súd zistil, že s účinnosťou od 01.07.2010 je univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile
Slovensko, a.s. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 10, IČO: 35763469. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.10.2012 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpila pohľadávky na navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj žalovaná pohľadávka voči odporkyni.
Odporkyňa sa ku návrhu na začatie konania nevyjadrila, aj napriek tomu, že ho prevzala osobne dňa 26.03.2014.
Súd konštatuje, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, pričom sa tak stalo oznámením doručeným na súd mailom dňa 14.04.2014 o 09.13 hod. Nakoľko dňa 14.04.2014 v čase od 09.30 prebiehalo pojednávanie v predmetnej veci, súd sa mal možnosť oboznámiť s oznamovanou skutočnosťou až po vyhlásení rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami a Zmluvou o pripojení zo dňa 30.06.2010.
Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 30.06.2010 zistil, že odporkyňa sa u pôvodného veriteľa stala užívateľkou programu služieb "RELAX 60+, pričom cena za tieto služby bola mesačne 11,81 Eur s DPH. Doba viazanosti bola dohodnutá v rozsahu 24 mesiacov.
Z bodu 3 Zmluvy o pripojení súd zistil, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 Eur.
V súvislosti s poskytnutými službami vyhotovil pôvodný veriteľ odporkyni nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.07.2010 splatnú 05.08.2010 za poskytnuté služby vo výške 110,65 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2010 splatnú 05.09.2010 za poskytnuté služby vo výške 191,59 Eur.
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2010 splatnú 05.10.2010 za poskytnuté služby vo výške 5,64 Eur.
Odporkyňa z uvedených súm spolu vo výške 307,88 Eur pôvodnému veriteľovi a následne ani navrhovateľovi nezaplatila časť vo výške 305,38 Eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi žalovaný nárok vo výške 305,38 Eur.
Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 9 % ročne z každej čiastkovej žalovanej sumy - spolu vo výške 305,38 Eur od 06.08.2010, resp. od 06.09.2010, resp. od 06.10.2010 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky súd zistil, že ku uvedeným dňom bola platná základná úroková sadzba vo výške 1 % (ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č.87/1995 Z.z. predstavuje 9 % ročne). Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od uvedených dátumov, nakoľko nasledujú po dňoch splatnosti tej ktorej žalovanej faktúry.
V súvislosti so zmluvnou pokutou vyhotovil pôvodný veriteľ odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXXX zo dňa 15.06.2011 splatnú 03.07.2011 vo výške 47,80 Eur.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s cieľom vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách.
Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o pripojení zo dňa 30.06.2010, pričom konštatuje nasledovné skutočnosti:
Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 30.06.2010 je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.
Zmluvná podmienka dojednaná v bode 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 30.06.2010 je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná podmienka nebola s odporkyňou dojednaná individuálne.
Zo Zmluvy o pripojení, konkrétne z formulácie uvedenej v bode 3, vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v prospech pôvodného veriteľa na porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany odporkyne. Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporkyne pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany pôvodného veriteľa. Dohodnutá zmluvná podmienka v bode 3 Zmluvy o pripojení zo dňa 30.06.2010 navyše zaväzovala odporkyňu ku zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto pôvodný veriteľ aj v prípade, ak by odporkyňa porušila akúkoľvek zmluvnú povinnosť hoci aj v posledný deň tejto doby napriek tomu, že dovtedy by neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť. V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal pôvodný veriteľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v plnej výške aj v prípade, ak by bola odporkyňa v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany pôvodného veriteľa hoci aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur). Povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu v plnom rozsahu bola dohodnutá v prípade porušenia čo i len jednej povinnosti odporkyňou pri následnom vypojení SIM karty z prevádzky, pričom po jej opätovnom zapojení bol pôvodný veriteľ oprávnený pri každom ďalšom porušení povinnosti zo strany odporkyne uplatňovať svoj nárok na zmluvnú pokutu znova a znova, a to až do zániku zmluvy o pripojení.
Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.
Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Zmluve o pripojení zo dňa 30.06.2010 nie je možné označiť ani za zmluvnú podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany pôvodného veriteľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa: T-Mobile Slovensko, a.s., následne Slovak Telekom, a.s.).
Zmluvy o pripojení (obsahujúce aj ustanovenia o zmluvnej pokute) sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, type a cene mobilného telefónu, dobe viazanosti a výške zmluvnej pokuty.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 47,80 Eur zamietol.
Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách má podnik právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povahy služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnikom na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá je oprávnená poskytovať sieť, službu alebo sieť a službu v oblasti elektronických komunikácií bez ohľadu na právnu formu a spôsob financovania.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a jeho obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 odsek 2., prvá veta Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p. Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech čiastočný, pričom miera úspechu navrhovateľa predstavuje 73 % (úspech mal v rozsahu 86,50 % a neúspech v rozsahu 13,50 %). Priznaná suma vo výške 75,55 Eur predstavuje nárok navrhovateľa na trovy konania v rozsahu zodpovedajúcom jeho miere úspechu v konaní. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo sumy súdneho poplatku vo výške 21,- Eur a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške 82,49 Eur (za 2 úkony právnej služby, t.j. za prípravu a prevzatie veci a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 26,56 Eur, režijný paušál - dvakrát po 7,81 Eur, 20 % DPH), pričom zo súčtu uvedených trov konania predstavuje 73 % sumu 75,55 Eur. Súd na zaplatenie trov konania v prospech navrhovateľa zaviazal odporkyňu, ako účastníčku, ktorá mala vo veci neúspech v rozsahu 86,50 %.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.