Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40C-5-2023.pdf
PDF · 111.72 KB
Case nature
Subarea
40C/5/2023
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, E., proti žalovanému: F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, E., o nariadení neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov, s výnimkou zabezpečenia styku žalovaného s maloletou dcérou C. C., nar. X.X.XXXX na základe vykonateľných rozhodnutí súdov, účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, čo do nároku na uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni.
IV. N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni, čo do uloženia povinnosti nekontaktovať žalobkyňu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 17.2.2023, (pôvodne vedeným pod sp. zn. 18P/36/2023) domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: 1/ určil, že rodičovské práva voči maloletej C. C., nar. X.X.XXXX bude v rozsahu zastupovania maloletého dieťaťa a správy majetku maloletého dieťaťa vykonávať výlučne matka maloletej B. C., nar. XX.X.XXXX, 2/ Upravil styk otca F. C., nar. XX.X.XXXX s maloletou každý druhý víkend v rozsahu 2 hodín počas dohodnutého víkendového dňa v prítomnosti matky, pričom matka B. C., nar. XX.X.XXXX, má právo odmietnuť styk maloletej C. C., nar. X.X.XXXX s otcom v prípade, ak je otec maloletej pod vplyvom alkoholu, omamných a iných psychotropných látok, ktorý požil pred stykom alebo v priebehu styku s maloletou, 3/ nariadil žalovanému, F. C., nar. XX.X.XXXX, povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov k žalobkyni B. C., bytom D. XX, E., nar. XX.X.XXXX a k maloletému dieťaťu C. C., nar. X.X.XXXX, s výnimkou dohodnutých stretnutí v zmysle tohto neodkladného opatrenia, účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, 4/ nariadil žalovanému F. C., nar. XX.X.XXXX, povinnosť nekontaktovať písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami žalobkyňu B. C., bytom D. XX, E., nar. XX.X.XXXX a maloletú C. C., nar. X.X.XXXX, s výnimkou dohodnutých stretnutí v zmysle tohto neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P/7/2022.
2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 20.2.2023 sp. zn. 18P/36/2023 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu priblíženia sa otca k matke maloletého
dieťaťa, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a v časti zákazu otca kontaktovať matku vylúčil na samostatné konanie.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný koncom marca 2022 opustil Slovenskú republiku. Dňa 29.1.2023 sa na Slovensko vrátil a žiadal o stretnutie s maloletou. Žalovaný v nadmernej miere požíva alkoholické nápoje, a to aj počas dňa. Pri spoločných stretnutiach kedy dochádzalo k odovzdávaniu ich spoločnej maloletej dcéry, C. C., nar. X.X.XXXX, sa voči žalobkyni správal agresívne verbálne aj brachiálne. Žalovaný hulákal, bol vulgárny, vytrhával žalobkyni veci z rúk, kopal do dverí jej bytu alebo auta. Pri preberaní dcéry bol žalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu, tak chcela zavolať políciu. Žalovaný žalobkyni vytrhol telefón hodil do otvoreného auta. Žalobkyňa nasadla do auta, zamkla a privolala políciu. Počas jej telefonátu bol žalovaný agresívny, snažil sa násilím dostať do auta, búchal a kopal do neho a nedbal na to, že je dcéra v aute veľmi vystrašená a silno plakala. Pred príchodom polície sa stihol ukryť. Žalobkyňa bola ošetrená lekárom s nálezom vytrhnutie a natiahnutie plecového kĺbu. Dňa 5.12.2021 žalobkyňa pri preberaní dcérky opäť zistila, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu. Bol agresívny a dcéru zobral násilím a proti vôli žalobkyne vonku. Dňa 12.12.2021 žalovaný prišiel pozrieť dcéru, vošiel do bytu a keď ho žalobkyňa niekoľkokrát slušne požiadala, aby opustil jej byt, začal byť agresívny, vulgárne nadával žalobkyni a na jej partnera, s ktorým sa nikdy predtým nestretol. Cielene vošiel do bytu s tým, že hľadal jej partnera, aby sa mohol biť, ale keďže boli s dcérou samé, tak si svoju zlosť vybil na žalobkyni, začal sa jej vyhrážať, že sa to postará o to, že zomrie. Celý čas slovne vulgárne útočil a kričal, niekoľkokrát päsťou udrel do vchodových dverí a niekoľkokrát veľmi agresívne do nich aj kopol. Pohrozil žalobkyni, že by ju najradšej udrel, následne opäť kopol do dverí a odišiel. Na dverách zostali preliačeniny od nárazov. Pri incidente bola prítomná suseda F. H.. Dňa 14.1.2022 pri preberaní maloletej zistila, že žalovaný bol znova pod vplyvom alkoholu. Spoločné stretnutia každodenne sprevádzalo agresívne správanie. V stave zúrivosti pri odovzdávaní dcérky, chytil kameň a chcel ho hodiť do auta, v ktorom sedeli, no nehodil ho. Opakovane sa vulgárne vyjadroval na žalobkyňu a jej partnera. Vzhľadom k niekoľkomesačnému trvaniu tohto stresu, sa žalobkyňa necíti bezpečne. Je presvedčená, že tieto ataky žalovaného neboli posledné a hrozba, že žalovaný bude pokračovať vo vulgárnych verbálnych atakoch, a že sa uchýli aj k ďalším hrozbám, či fyzickému napadnutiu, trvá. Žalovaný je nevyspytateľný a náladový. Častokrát si po incidente na druhý deň nič nepamätal. Spôsoboval a spôsobuje aj dnes, žalobkyni aj dcére stres. Pri akomkoľvek kontakte si neodpustil vykrikovanie vulgarizmov, dával najavo nepriame vyhrážky. Dlhodobý fyzický, no najmä psychický teror žalovaného voči jej osobe bol už neznesiteľný. Počas pobytu v Indii v roku 2022 verbálne aj fyzicky napádal členov svojej rodiny. Žalovaný bol zadržaný v cele predbežného zadržania začiatkom roka 2021 za napadnutie spolubývajúceho v dôchodkovom veku. Už aj v minulosti sa stalo, keď žalovaného vyhodili z práce, našiel si vinníka, ku ktorému sa správal agresívne a doma rozprával o tom, že ho zabije. Žalovaný nepozná pocit viny, zo všetkého stále obviňuje okolie a neustále klame, to sú dôvody, pre ktoré ho aj prepustili z mnohých zamestnaní. Dňa 23.5.2022 bolo v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie voči žalovanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
4. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 5.11.2021 súd zistil, že žalobkyňa podala proti žalovanému dňa 5.11.2021 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil žalovaný, tým, že dňa 5.11.2021 zjavne pod vplyvom alkoholu pri slovnom konflikte medzi menovanou a ním ju fyzicky sotil a taktiež jej chytil rameno tak intenzívne, že menovaná v ramene pociťuje bolesť.
5. Z lekárskej správy zo dňa 5.11.2021 súd zistil, že žalobkyňa bola dňa 5.11.2021 vyšetrená na traumatologickej ambulancii UNLP v Košiciach, z nálezu vyplýva, záver: subjektívne - dnes napadnutá, potiahnutá za ľavú hornú končatinu, prítomnosť polície, objektívne - plná hybnosť ramena, palpačné bolesti paraskapulárne, diagnóza: S43.4, vyvrtnutie a natiahnutie plecového kĺbu.
6. Z potvrdenia Okresného policajného zboru v Košiciach zo dňa 12.12.2021 súd zistil, že žalobkyňa urobila oznámenie na žalovaného, ktorý dňa 12.12.2021 v čase okolo 16,00 h prišiel pred byt č. 1 na 1. posch. D. XX I. E., domáhal sa styku so svojou maloletou dcérou, pričom žalobkyni vulgárne nadával, správal sa agresívne, bol pod vplyvom alkoholu, narúšal občianske spolunažívanie.
7. Z čestného vyhlásenia J. G. E. súd zistil, že po tom, čo mu zavolala jeho priateľka B. C., že jej bývalý manžel sa pokúsil dobiť do jej bytu a potom vyviedol ich maloletú dcéru z domu napriek jej zákazu,
tak rýchlo sadol do auta a išiel za nimi na D. XX, E.. Keď prišiel na Gerlachovskú ulicu zo západnej strany, prešiel okolo autobusovej zastávky číslo 12, v ktorej sedel na lavičke jej bývalý manžel F.. Keď išiel okolo, spomalil a na chvíľu si myslel, že pôjde za ním, aby sa s ním porozprával. F. si ani nevšimol okoloidúce auto. Pôsobil opito, hlavu mal sklonenú k zemi a v ruke držal telefón, ktorý v hneve hodil o zem. V tej chvíli si to rozmyslel a pokračoval v ceste za B.. S F. C. sa osobne stretol len raz. V septembri 2021 si všimol jeho čudné správanie a bolo z neho cítiť veľa alkoholu. Na jeho urážlivé poznámky nijako nereagoval lebo nechcel vyvolať konflikt.
8. Z prepúšťacej správy súd zistil, že žalovaný bol hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike UNLP v Košiciach v dňoch 11.3.2022 – 15.3.2022. Pacient sa dostavil na psychiatrické oddelenie ako akútny stav za účelom zastavenia ťahu v pití pri závislosti od alkoholu, počínajúci odvykací stav, diagnóza: porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, abstinenčný syndróm, syndróm závislosti od alkoholu. Pacient edukovaný o nutnosti pokračovania v liečbe formou ambulantného psychiatra, nutnosť pravidelného užívania liečby, nutnosť abstinencie alkoholu.
9. Podľa ust. § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.
21. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď aj ostatné ústavné práva sú chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ.
22. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie NO smeruje. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g/) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť (písm. h/), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením NO relevantným spôsobom osvedčiť (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 1098 - 1099).
23. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
24. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, neužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
25. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
26. Žalobkyňa sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť 1. nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov s výnimkou stretnutí s maloletou dcérou stanovených rozhodnutiami súdu, účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a 2. nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
27. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, majú spoločnú dcéru C., nar. X.X.XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nadmerne požíva alkohol, v dôsledku čoho sa správa voči nej agresívne a pri realizácii styku žalovaného s maloletou dcérou dochádza ku konfliktom.
28. Agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni mal súd za preukázané z potvrdení Okresného riaditeľstva policajného zboru zo dňa 5.11.2021, ako aj zo dňa 12.12.2021 a z lekárskej správy zo dňa 5.11.2021. Z prepúšťacej správy Psychiatrickej kliniky UNLP v Košiciach vyplýva, že žalovaný trpí poruchou psychiky a správania zapríčinenou užívaním alkoholu, abstinenčným syndrómom a syndrómom závislosti od alkoholu. Požívanie alkoholických nápojov a agresívne správanie žalovaného potvrdil aj partner žalobkyne v čestnom vyhlásení.
29. Z citovaných listín nesporne vyplýva dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni. Predložené listinné dôkazy (keďže ide o konanie z procesného hľadiska zrýchlené), podľa názoru súdu napĺňajú hypotézy uvedené v ust. § 325 ods. 2 písm. h/ CSP, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalovane.
30. Súd mal za preukázané osvedčenie naliehavosti nevyhnutnej úpravy pomerov medzi stranami sporu uložením zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni, keďže z tvrdenia žalobkyne vyplýva obava o jej život a zdravie v dôsledku opakovaného agresívneho správania sa žalovaného pod vplyvom alkoholu. Návrh žalobkyne, aby bolo zabránené žalovanému kontaktovať sa s ňou, vzhľadom na opakované násilné správanie žalovaného voči žalobkyni, mal súd za dostatočne preukázaný a dôvodný na zabezpečenie ochrany osobnej integrity žalovanej.
31. Súd stanovil výnimky zo zákazu približovania sa (zabezpečenie styku žalovaného s maloletou dcérou C. C., nar. X.X.XXXX na základe vykonateľných rozhodnutí súdov, účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch) v zmysle návrhu žalobkyne, ktorá si sama uvedomuje, že vzhľadom k tomu, že strany majú spoločnú dcéru a žalobkyňa iniciovala niekoľko konaní, ktorých účastníkmi sú žalobkyňa a žalovaný, nie je možné absolútne zabrániť ich vzájomnému kontaktu.
32. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzoval, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do základných práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Súd má za to, že ochrana života a zdravia žalobkyne a jej osobnej integrity má nesporne prednosť pred právom žalovaného stretávať sa so žalovanou, pričom stanovením výnimiek zo zákazu, súd vylúčil vznik prípadnej možnej ujmy žalovaného na jeho právach.
33. Zhrnúc vyššie uvedené mal súd za preukázané splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni na menej ako 25 metrov, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyhovel v tejto časti vyhovel návrhu žalobkyne.
34. Vzhľadom k tomu, že nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody neodkladného opatrenia, súd uložil povinnosť žalovanému bez časového obmedzenia.
35. Súd má za to, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
36. Odlišná situácia bola, pokiaľ sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
37. Aj keď mal súd za preukázané požívanie alkoholu žalovaným v nadmernom rozsahu a jeho agresívne správanie voči žalobkyni, (v dôsledku čoho poskytol žalobkyni ochranu nariadením neodkladného opatrenia uložením zákazu približovať sa k nej žalovanému), žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila, že by ju žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Takéto správanie žalovaného nielen že nepreukázala, ale ani netvrdila. Skutočnosť, že by mal žalovaný písomne, elektronicky, telefonicky alebo inými komunikačnými prostriedkami obťažovať žalobkyňu nevyplýva ani zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.
38. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok nevyhnutných pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému kontaktovať žalobkyňu, návrh v tejto časti ako nedôvodný v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zamietol.
39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
42. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
43. Žalobkyňa bola úspešná, čo do nároku na uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 25 metrov, preto súd, čo do tohto nároku priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
44. V časti nároku o uloženie povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyňu mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, čo do tohto nároku. Keďže podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli a ich vynaloženie v okolnostiach prípadu nemožno ani rozumne predpokladať, súd čo do tohto nároku rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, v súlade s citovaným zákonným ustanovením a contrario.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.
Podľa ust. § 357 písm. d/ CSP toto uznesenie je vykonateľné dňom doručenia.