Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO:35 807 598, 811 09 Bratislava, Pribinova číslo 25 zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie číslo 13 v konaní o zaplatenie 1756,- Eur a prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 1756.- Eur a prísl. zamieta. Návrh žalobcu zo 11.03.2014 o prerušenie konania zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca podanými žalobami proti žalovanej pôvodne vedenými pod spisovou značkou o zaplatenie majetkovej škody 125.- Eur a nemajetkovej ujmy 321.- Eur () , sp.zn.5C/ 131/2012 o zaplatenie majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 330.-Eur (), sp.zn.5C/132/2012 o zaplatenie majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 330.- Eur, () sp.zn.5C/133/2012 o zaplatenie majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 275-Eur () sa domáhal zaplatenia spolu sumy 1756.- Eur.

Uznesením Okresného súdu Lučenec z 26.03.2013 vo veci číslo konania -22 boli uvedené spisy spojené na spoločné konanie pod sp.zn. . Žalobca vo veci vedenej aj pôvodne pod sp.zn.5C/125/2012 uviedol, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX proti povinnému I. C., T. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex/ 10098/2008. Exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.12.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby a omeškanie predstavuje viac ako 6 mesiacov. Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.5C/131/2012 žalobca uviedol, že navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX S. S. D., T. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo . Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17.02.2012 rozhodnutím o poverení. K vydaniu rozhodnutia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby , omeškania predstavuje viac ako 6 mesiacov. Preto sa domáhal zaplatenia majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 330.-Eur. Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.5C/132/2012 žalobca uviedol, že ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXX S. N. U., T. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex/11034/2008. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

13.01.2009 rozhodnutí o poverení. K vydaniu rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie predstavuje viac ako 6 mesiacov. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 330.-Eur. Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. žalobca uviedol, že navrhol vykonať exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX S. W. Š., T. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučné veci číslo Ex/16686/2010. Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 21.01.2011 rozhodnutím o poverení. K vydaniu rozhodnutia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby a omeškanie predstavuje viac ako 5 mesiacov. Z tohto dôvodu sa domáhal voči žalovanej zaplatenia majetkovej škody 125.-Eur a nemajetkovej ujmy 275.-Eur. Žalobca ďalej uviedol nasledovné: Poukázal na rozdielne znenie ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 , od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011. Napriek tomu, že exekučným súdom prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd v zákonnom stanovenej lehote nerozhodol o tomto návrhu. Tvrdil, že neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia u udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Žalobca trval na tom, že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vynaložil sumu 70.-Eur, ďalej na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40.-Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a podobnej činnosti sumu 15.-Eur. Celkovo 125.-Eur. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vyplýva z tej skutočnosti, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitívne očakávania žalobcu a došlo k vyvolaniu rizík spočívajúcich v možnom zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. V prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote žalobca by mal možnosť včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Je možné vychádzať z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000.-Sk t.j. 660,-Eur. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná poukazovala najmä na námietky procesného charakteru. V žalobách chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania. Celú dôkaznú povinnosť prenášal na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok s titulu nesprávneho úradného postupu, z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Žiadosti o informáciu o stave konania žalobcom nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Žalovaná ďalej poukazuje na ustanovenie odsek l zákona číslo podľa ktorého o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon c. "), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebne vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej Žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "Žiadosť') s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa zákona c. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný organ písomné oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať' uspokojenia nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať' úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šest'mesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak sud neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z tohto dôvodu nárok žalobcu nie je možný považovať za predbežne prerokovaný. Neboli splnené základné zákonné predpoklady pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, pretože nebolo preukázané nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, ďalej vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. 15-dňová lehota podľa Exekučného poriadku, sa pritom nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. O prieťahoch v konaní je možné hovoriť len vtedy, ak boli tieto konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy tak, ako to má na mysli ustanovenie zákona číslo Žalovaná vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, pretože lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody sa premlčala po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Čo sa týka samotnej škody, skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Z ustanovenia Exekučného poriadku pritom vyplýva a je možné vyvodiť záver, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15- dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Pritom vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Podľa zákona číslo v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ustanovenia cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd vykonal dokazovanie konštatovaním obsahu písomnej žaloby, písomného vyjadrenia žalovanej k tejto žalobe, oboznámil sa s obsahom spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn. , , , a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom: Okresný súd Lučenec rozhodol vo veci na pojednávaní konanom 14.03.2014 za neprítomnosti účastníkov konania. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu, práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci

nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci. O tom istom návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodol už uznesením z 11.09.2013 (č.l.58-60) v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania -82 nadobudlo právoplatnosť 03.03.2014. Preto čo sa týka dôvodov zamietnutia ďalšieho návrhu žalobcu na prerušenie konania, súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v týchto rozhodnutiach, pritom je potrebné zdôrazniť, že podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Súd však disponoval právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu o tom, ktorý sudca je vylúčený z konania a rozhodovania, preto nebol daný dôvod prerušenia konania. Za splnenia podmienok podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol vo veci aj keď sa predvolaní účastníci neodstavili. Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn.6Er/1047/2008 () žalobca v právnom postavení oprávneného sa domáhal voči povinnej I. C., vymoženia sumy 7740,-Sk a prísl. 02.12.2008 predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania SR 07221/08, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s.05.08.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 12.12.2008. Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. () sa žalobca ako oprávnený domáhal voči povinnému S. D.M. vymoženia sumy 519,15 Eur a prísl, na základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania SR 04296/09 ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 03.06.2009.. Súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie 25.09.2009 a súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 17.02.2010. Medzitým prípisom z 13.10.2009 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného na predloženie zmluvy o úvere číslo 6561203. Oprávnený prípisom z 19.10.2009 požiadal súd o predĺženie lehoty na predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní. Prípisom z 24.11.2009 súd oznámil oprávnenému predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o úvere o 60 dní t.j. do 28.12.2009. Ďalším prípisom zo 17.02.2010 bol priamo oprávnený vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere. Uznesením z 29.09.2010 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju pre zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom. Vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. () žalobca ako oprávnený sa domáhal voči povinnému N. U.U. vymoženia sumy 18 240,-Sk na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s. so sídlom Karloveské rameno 8 Bratislava SR 07476/08 zo dňa 15.08.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 09.01.2009. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 13.01.2009. Uznesením z 20.01.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju pre zistený rozpor medzi exekučným titulom a zákonom. Vo veci vednej na Okresnom súde Lučenec pod () sp.zn. žalobca ako oprávnený sa domáhal voči povinnému W. Š.F. vymoženie sumy 3145,20 Eur na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu číslo konania SR 08871/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. 12.09.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 22.12.2010 a súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie 21.1.2011. Podľa zákona číslo ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Podľa citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 odsek 2 citovaného zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa § 15 odsek 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 17 odsek 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a) Podľa § 17 odsek 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 odsek 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, nazávažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 41 odsek 2 písm. d účinného k 01.06.2011 ,podľa tohto zákona možno vykonať exekúcie aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovským komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 odsek 1 zákona číslo 233/1995 v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45 )a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa § 44 odsek 2 citovaného zákona v znení platnom v tom istom období, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora ,aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor v žiadosti, alebo návrhu ,alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalobcovi nemohla vzniknúť majetková škoda a nemajetková ujma tak, ako tvrdil vo svojej žalobe. Opäť je potrebné poukázať na ustanovenie zákona číslo z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým s rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní. Uvedená zákonná podmienka uplatnenia akýchkoľvek nárokov spočívajúcich v nesprávnom úradnom postupe súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nebola splnená a žalobca nepredložil súdu žiadnu listinu svedčiacu o výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní ani právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní a nepredložil súdu ani iné rozhodnutie označené v citovaného zákona. Z týchto dôvodov súd v tomto konaní nebol oprávnený posudzovať otázku porušenia povinností urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Podľa účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody na jeho strane z dôvodu, že súd nerozhodol v 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd nemal ani možnosť hodnotiť konkrétne okolnosti určujúce výšku majetkovej škody, pripadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Z obsahu pripojených spisov z exekučného konania vyplýva, že pokiaľ súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v 15 -dňovej lehote od doručenia žiadosti na vydanie poverenia o vykonanie exekúcie tak len preto, lebo opakovane vyzýval oprávneného resp, súdneho exekútora ako aj právneho zástupcu oprávneného na predloženie úverovej zmluvy potrebnej na vydanie žiadaného rozhodnutia. Z ďalších spisov vyplýva, že v ďalšom prípade súd vydal žiadané rozhodnutie v určenej lehote prípadne len s oneskorením niekoľkých dní a toto nemohlo mať žiaden vplyv na vznik okolnosti, ktoré môžu odôvodňovať uplatňovanie náhrady škody žalobcom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu voči žalovanej v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ich náhradu úspešnému účastníkovi konania t.j. žalovanej nepriznal, pretože nebolo preukázané, že by jej trovy v tomto konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.