Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-66-2013.pdf
PDF · 88.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6P/66/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou v právnej veci maloletých detí P. F., nar. XX.X.XXXX, G. F., nar. X.XX.XXXX, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, bytom u matky S. F., nar. X.X.XXXX, G.. U. XXXX, Č. a otca J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní 5P/123/2002 a rozsudkom Okresného súdu v Čadci v konaní 12P/88/2007 z v y š u j e počnúc dňom 1.10.2013 u maloletej G. F., nar. X.XX.XXXX na sumu 100,- Eur mesačne a u maloletej P. F., nar. XX.X.XXXX na sumu 90,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013, ktoré výživné j e p o v i n n ý otec prispievať k rukám matky, vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Zameškané výživné za obdobie od 1.10.2013 do 15.4.2014 u maloletej G. v sume 700,- Eur a u maloletej P. v sume 560,- Eur j e p o v i n n ý otec splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach na maloletú G. po 20,- Eur mesačne a na maloletú Emu po 15,- Eur mesačne do zaplatenia celého zameškaného výživného pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
odôvodnenie:
Zákonná zástupkyňa maloletej P. F., nar. XX.X.XXXX a maloletej G. F., nar. X.XX.XXXX - matka S. F. sa návrhom podaným na súd dňa 31.10.2013 domáhala zmeny rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné na maloleté deti, a to na maloletú G. v konaní Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 5P/123/2002 zo dňa 23.4.2003 vo výške 500,- Sk, čo zodpovedá v prepočte konverzným kurzom na euro v sume 23,30 Eur a na maloletú P. rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 12P/88/2007 zo dňa 9.1.2008, ktorým bolo určené výživné na maloletú P. vo výške 702,- Sk, t.j. 23,- Eur. Matka maloletých uvádzala, že k podstatným zmenám pomerov došlo v máji 2013, pretože spoločne s deťmi opustila domácnosť vedenú spoločne s odporcom z dôvodu neustálych hádok a nedorozumení. V čase podania návrhu matka pracovala na dobu určitú, resp. krátkodobo v spoločnosti LAPIJ, s.r.o. Oščadnica. V čase rozhodovania súdu uvedený pracovno-právny vzťah skončil. Matka maloletých uvádzala, že odporca pracuje len občas a to príležitosti a na domácnosť jej prispieval len minimálne. Matka maloletých detí v súčasnej dobe býva u svojich rodičov a odporca na jej výzvy na plnenie vyživovacej povinnosti nereagoval. Maloletá G. navštevuje II. stupeň Základnej školy v Čadci na Ž., čím sa zvýšili podstatným spôsobom náklady na jej výchovu a výživu, pretože výživné bolo naposledy na maloletú určené pred 10 rokmi. Začala v roku 2010 nosiť okuliare, okrem toho trpí na ochorenie chrbtice, má zníženú imunitu a časté návštevy u odborných lekárov sú pre matku finančne náročné. Maloletá P. navštevuje 4.ročník základnej školy, trpí silnou alergiou, od 2.ročníka základnej školy nosí okuliare z dôvodu krátkozrakosti. Venuje sa aj záujmovej činnosti, navštevuje základnú umeleckú školu, hru na flautu a spev. Otec maloletých detí J. Š. sa k doručenému návrhu písomne nevyjadril a vo svojej výpovedi pred súdom uvádzal, že nepracuje, ani nie je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o prácu. Naposledy pracoval v lyžiarskom stredisku Veľká Rača ako brigádnik a už veľa rokov sa zamestnáva brigádnicky. Naposledy pracoval v trvalom pracovnom pomere asi pred 14 rokmi a odvtedy si nemohol nájsť trvalé zamestnanie. Vždy, keď pracoval ako brigádnik, zarobil toľko, aby mohol dcéram kúpiť to, čo potrebujú. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti s matkou detí, žili v prenajatom byte a nájomné okolo 300,- Eur mesačne uhrádzal on. V tejto sume boli zahrnuté aj ostatné poplatky spojené s užívaním bytu, teda poplatky za elektrinu a iné. Matka maloletých detí priznala, že v čase, keď žili v spoločnej domácnosti otec detí na domácnosť prispieval okolo 450,- až 500,- Eur mesačne. Otec maloletých detí za 14 rokov, počas ktorých nepracoval v trvalom pracovnom pomere, nebol evidovaný na úrade práce, sám si urobil kurz rekvalifikačný na strojníka, ktorý si sám zaplatil a z jeho vyjadrení vyplýva, že okrem tohto si platí aj sám zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Teda z výpovede otca vyplýva, že je dobrovoľne nezamestnaný, a že jeho príjmová a výdavková situácia nie je kritická, pretože postoj otca k hľadaniu si trvalého zamestnania bol laxný. V súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Najskôr tvrdil odporca, že z dôvodu, že matka je prestárla a treba jej pomáhať, nakoniec priznal, že opatrovnícke na matku poberá jeho sestra, ktorá býva v blízkosti domu, v ktorom žije on s matkou. Vzhľadom na to, že otec sa vyjadril, že nikdy si nepožičiaval žiadne finančné prostriedky a ani nemá žiadne dlhy, z jeho vyjadrení a správania sa je zjavné, že otec maloletých detí netrpí nedostatkom finančných prostriedkov a spôsob jeho zamestnávania je zámerne neprehľadný. Z listinných dôkazov, ktoré súd zadovážil v rámci prípravy pojednávania, z potvrdenia o príjme matky maloletých detí od bývalého zamestnávateľa LAPIJ, s.r.o. so sídlom v Oščadnici mal súd preukázané, že v období od januára 2013 do decembra 2013 priemerný čistý mesačný príjem matky predstavoval sumu 317,45 Eur. Z jej príjmu neboli vykonávané žiadne zrážky. V súčasnej dobe pracovný pomer skončil z dôvodu konkurzu uvedenej firmy s tým, že pracovno-právny vzťah bol uzavretý na dobu určitú. Zo správy Mesta Čadca mal súd zistené, že matka maloletých detí je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 144,- Eur. Otec o dcéry javí záujem sporadicky, občas sa s nimi stretáva a je v telefonickom kontakte s deťmi. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd zistené, že matka s maloletými deťmi býva so svojimi rodičmi v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. V čase, keď pracovala, pracovala ako pomocná sila v kuchyni a potvrdil, že matka je na invalidnom dôchodku a čiastočný invalidných dôchodok predstavuje sumu 144,- Eur. Výdavky na deti a na domácnosť predstavujú 250,- Eur, prispievanie rodičom na domácnosť na inkaso a stravu, úhrady telefónnych hovorov 10,- Eur, mesačná splátka 50,- Eur na zdravotnú starostlivosť a lieky 25,- Eur, polročný poplatok pre dcéru na umeleckú školu 40,- Eur, ďalšie hygienické potreby 50,- Eur, zdravotné pomôcky, najmä okuliare pre obe dcéry. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka otec maloletých detí pri šetrení pomerov sa vyjadril, že nebude prispievať matke žiadnou finančnou čiastkou, pretože nemá z čoho, ale pravidelne im zakupuje ošatenie, obuv, kúpil im bicykle, chodievajú na výlety. Vyjadril sa, že vzťah s deťmi má dobrý, vzájomne sa navštevujú a telefonujú si. Zo spisu Okresného súdu v Čadci v konaní 12P/88/2007 mal súd zistené, že v uvedenom konaní bolo určované výživné na maloletú P. a rozsudkom súdu zo dňa 9.1.2008 bolo výživné na maloletú P. určené sumou 702,- Sk a zročné výživné v splátkach, resp. uhradiť do 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výživné na maloletú G. bolo určované v konaní 5P/123/2002, v ktorom konaní rozsudkom zo dňa 23.4.2003 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej maloletá G. bola zverená do výchovy matky a odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. sumou 500,- Sk mesačne. Podľa § 78 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 zákona o rodine - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu do výšky 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Na uvedené skutočnosti treba prihliadať nielen z hľadiska fakticity, ale aj z hľadiska potencionality príjmov. Z takejto fiktívnej sumy súd vychádza aj v súdenom prípade, pretože z vyjadrení odporcu, ktorý dlhodobo počas 14 rokov trvalo nikde nepracuje, zamestnáva sa iba brigádnicky, avšak v čase, keď žil s matkou a s deťmi v spoločnej domácnosti, mu nerobilo väčšie problémy uhrádzať náklady na domácnosť do výšky okolo 500,- Eur mesačne a sám podľa vyjadrenia na pojednávaní uvádzal, že nikdy si finančné prostriedky nepožičiaval a nemá žiadne dlhy. To znamená, že potencionálne je otec maloletých detí schopný prispievať sumou podľa potrieb maloletých detí, pretože je zjavné, že spôsob jeho zamestnávania sa je neprehľadný, avšak zjavne netrpí nedostatkom finančných prostriedkov. Teda za tejto situácie, keďže ukončil vzdelanie na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom a má kurz strojnícky na bager, teda zjavne vykonáva tento druh práce formou bez uzavretia pracovného pomeru na dobu neurčitú a nakoľko si sám uhrádza všetky povinnosti vyplývajúce zo zdravotného a sociálneho poistenia finančné prostriedky si nepožičiava a nemá žiadne dlhy svedčí o tom, že otec maloletých detí takýmto spôsobom pracuje zámerne, aby nebolo možné pre účely určenia výživného zistiť spoľahlivo výšku jeho skutočných príjmov. Teda súd vychádzal z fiktívnej sumy na základe zásady potencionality, keď takýto spôsob zamestnávateľa by nemal byť pre odporcu výhodou a mal by byť pre maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť určitou zárukou stability ich potrieb. Na druhej strane matka maloletých detí bola zamestnaná vo firme LAPIJ, s.r.o. v Oščadnici, avšak z dôvodu organizačných zmien firma s ňou skončila pracovný pomer, pretože má určité ekonomické problémy a v súčasnej dobe je vedená ako uchádzačka o zamestnanie a poberateľka čiastočného invalidného dôchodku vo výške 144,- Eur, keď jej pracovná schopnosť je znížená na 50 %. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka považuje tento starostlivosť matky o obe maloletého deti na dobrej úrovni s prihliadnutím na to, že má sama matka zdravotné problémy, využíva všetky možnosti, aby zabezpečila určitú úroveň príjmov a starostlivosti o maloleté deti. Jej postoj k potrebám detí je zodpovedný, neponecháva to na náhodu a podľa hodnotenia kolízneho opatrovníka postoj otca nepovažuje kolízny opatrovník za zodpovedný, resp. nie na takej úrovni ako je starostlivosť matky. Súd prihliadal aj na osobnú starostlivosť matky k maloletým deťom, keď možno konštatovať, že práve starostlivosť matky o maloleté deti ju určitým spôsobom znevýhodňujú pri hľadaní si vhodného zamestnania, keď okrem zníženej pracovnej schopnosti je nútená zamestnávať sa u takých zamestnávateľov, aby mohla dostatok času venovať starostlivosti a výchove oboch dcér. Súd tiež vychádzal zo zvýšených potrieb na maloleté deti s prihliadnutím na ich zdravotný stav, a to náklady spojené s pravidelnými návštevami stomatológa a poplatkami, ktoré matka za tieto ošetrenia platí. Tak isto zníženie zrakových schopností u oboch dcér a náklady na okuliare, ako aj alergické ochorenie maloletej P. ovplyvnilo výšku výživného, ktorú súd zaviazal otca prispievať na maloleté deti. Tiež nie zanedbateľná je tá skutočnosť, že naposledy bolo určované výživné na maloleté deti na G. v roku 2002 a na maloletú P. v roku 2007, keď u G. uplynula doba 12 rokov od ostatnej úpravy výživného a u maloletej P. viac ako 6 rokov. Od tejto doby sa jednak nároky na výživu maloletých podstatne zvýšili, zmenila sa aj ekonomická situácia na objektívnej úrovni, a preto súd považoval zvýšenie výživného za dôvodné u maloletej G. na sumu 100,- Eur mesačne a u maloletej P. na sumu 90,- Eur mesačne, ktoré zvýšenie súd určil od 1.10.2013 v zmysle návrhu matky a vyjadrenia kolízneho opatrovníka, teda v čase, kedy maloletá G. začala navštevovať II. stupeň základnej školy a u maloletej P. rovnako došlo k zvýšeniu potrieb. Tým, že odporca prispieval na výživu maloletých detí iba sumami, ktoré boli určené rozhodnutiami súdu a v konečnom dôsledku ani v ostatnom čase neprispieval podľa vyjadrenia matky po odchode zo spoločnej domácnosti, súd určil zročné výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu, teda od dátumu 1.10.2013 do rozhodnutia súdu dňa 15.4.2014, t.j. za 7 mesiacov, keď za uvedené obdobie otec neprispel na maloleté deti ničím, resp. neplnil si ani vyživovaciu povinnosť, ktorá bola určená citovanými rozsudkami súdov, vzniklo mu zameškané výživné za obdobie od 1.10.2013 do 15.4.2014 u maloletej G. 700,-Eur a u maloletej P., ktorej súd výživné upravil na výšku 90,- Eur mesačne, zameškané výživné za uvedené obdobie predstavuje 560,- Eur. Súd zaviazal otca zameškané výživné splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach na maloletú G. po 20,- Eur mesačne a na maloletú po 15,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci len jedna splátka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.