Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-184-2013.pdf
PDF · 112.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Borovňa v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. č. XXX, občan, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42176778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 879,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C8570/2012-124 zo dňa 27.05.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,11 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.
III. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 284,23 Eur (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, vedený vo Q., a.s. F., č. ú. XXXXX-XXX/XXXX, VS: XXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku, ktorú si uplatnil žalobou v konaní začatom dňa 28.09.2012 zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi ním a postupcom GE Money, a.s. Bratislava. Postupca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúcim GE Money Multiservis, k.s Bratislava a kupujúcim postupcom. Postupca uzatvoril 19.05.20004 zmluvu so žalovanou o revolvingovom úvere na základe ktorej poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 995,82 Eur (30.000,- Sk), ktoré sa žalovaná zaviazala splácať po 49,79 Eur (1.500,- Sk). Ďalej zo zistení, že žalovaná čerpala finančné prostriedky z úverovej karty v období od 08. 07. 2004 do 07. 01. 2008. Posledný výber bola žalovaná povinná vrátiť dňa 27. 02. 2008, kedy nastala splatnosť tejto splátky.
Ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 27. 04. 2011 bola uzavretá dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku a v bode 2 je uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi GE Money, a.s číslo zmluvy 1008861395 vo zo dňa 19. 05. 2004. Dlžná suma pozostáva z istiny 816,02 Eur, z príslušenstva pohľadávky vo výške 148,35 Eur. V článku 3 dohody je uvedené, že dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok k 22. v mesiaci k dátumu prvej splátky 22.05. 2011 bez uvedenia výšky splátky. V uvedenom bode sa nachádza vyhlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Ustanovenie § 52 a následne Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom ochrany spotrebiteľov obsiahnutej v príslušných smerniciach. Vyhodnotil tak námietku premlčania, ktorá bola vznesená podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo - Občianskeho zákonníka.
Mal za to, že námietka je dôvodná, keďže zmluva bola uzavretá dňa 19. 05. 2004 a podľa úverových podmienok bol termín splátky stanovený k 20. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci kedy došlo k čerpaniu a splátky sa stávali splatnými vždy 7. dňom po príslušnom dni platby t. j. 27. dňom v mesiaci. Posledná splátka sa stala splatnou dňa 27. 02. 2008 a žaloba bola podaná dňa 28. 09. 2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej ako aj štvorročnej doby.
Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom považoval za dôvodnú, pretože v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná sám za seba a ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje súd, je oprávnený posúdiť ich po zvážení všetkých okolností. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom považoval za námietku v súlade so záujmami žalovanej aj v prípade jej nečinnosti alebo nesúhlasu.
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 27.04.2011, ktorou mala byť predĺžená premlčacia doba považoval za neprijateľnú, absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná si podpisom uvedenej dohody, ktorá jej bola na formulári predložená zhoršila svoje postavenie. Ako spotrebiteľ mohla podpísať len celý formulár bez toho, aby porozumela jeho obsahu, zrejme s dôverou, že žalobca voči nej postupuje s odbornou starostlivosťou. Žalobca vyhlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu skryl do článku 3 dohody, ktorá sa týka splácania záväzku. Je vylúčené, aby spotrebiteľ, ktorý mal vedomosť o premlčaní pohľadávky mal záujem na uznaní záväzku o premlčaní predložení premlčacej doby. S uznaním záväzku nespájal súd žiadne právne účinky a pohľadávku považoval za premlčanú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Poukázal na ustanovenie § 52 ods. 1, § 52 ods. 1, 2 3 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona číslo 258/2001 Z.z., § 100 ods. 1 ods. 2 ods. 3, § 101 ods.1. ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 284,23 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za nepochybne účelne vynaložené vzhľadom na to, že právo na právnu pomoc pred súdmi je ústavným právom každého subjektu práva. Vedľajší účastník bol v konaní aktívny a na základe jeho námietky rozhodol súd v prospech žalovanej na podporu ktorej v konaní vystupoval.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov celého konania.
V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
V odvolaní ďalej uviedol, že žalovaná podpísala dňa 27. 04. 2011 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči pôvodnému veriteľovi čo do dôvodu a výšky. Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona je prerušenie plynutia premlčacej doby. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta O.z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Poukázal na názory, ktoré zastáva Najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch 3Cz 6/68, 33Cdo 155/2007, 33Odo 934/ 2005, 33Odo 1039/ 2004, 33Odo 133/ 2005.
V odvolaní ďalej uviedol, že forma dohody medzi veriteľom a dlžníkom nie je ničím neobvyklým a už vôbec nie je možné ju hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé ako dospel súd k záveru, že dohoda je nekalá obchodná praktika. Nepochybne vyplýva, že žalovaná si svoje postavenie v čase podpisu dohody nijako nezhoršila. Ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Odvolateľ považuje spôsob vyhodnotenia predložených dôkazom za zarážajúci. Neprihliadol súd na jednoznačný dôkaz, že došlo k dohode medzi veriteľom a dlžníkom, dlžník svoj záväzok uznal. Poukázal na podporu svojich tvrdení na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, Nitre, Krajského súdu v Trnave a Prešove.
K trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka uviedol, že združenie vstupuje do množstva v konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, ale z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Na priznanie náhrady je nevyhnutné splnenie podmienok podľa § 142 O.s.p. a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nepriznaním náhrady trov konania neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy slovenskej republiky. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Trnave a Žiline, v Bratislave, Nitre v Banskej Bystrici, v Košiciach, ktoré potvrdili uvedený právny názor.
K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa právneho záveru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
K odvolacím námietkam a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd udáva.
Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolateľ obhajuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára ako úkon, v dôsledku ktorého sa premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Poukazuje na skutočnosť, že dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Tým, že ju podpísala žalovaná, prejavila svoju vôľu záväzok splniť. Má za to, že žalovaná svojím podpisom existujúci záväzok uznala. Odvolateľ obhajuje dohodu o uzavretí splátkového kalendára ako úkon, v dôsledku ktorého sa premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Poukazuje na skutočnosť, že dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Tým, že ju podpísala žalovaná, prejavila svoju vôľu záväzok splniť.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa tohto ustanovenia je uznanie dlhu samostatným zabezpečovacím inštitútom a zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ustanovenie § 558 pre vznik domnienky trvania dlhu vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu v dobe uznania, pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá. Nezáleží na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodov neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z dôvodov iných (skutkových).
Prvostupňový súd správne vychádzal aj z okolností uznania dlhu, z okolnosti uzatvárania samotnej dohody ktorá bola predformulovaná nepopierateľne žalobcom. Prehlásenie sa nachádza v článku dotýkajúcom sa dohody o splátkach. Vychádzal z toho, že spotrebiteľ, ktorý uzatvára zmluvu s dodávateľom je v dobrej viere a predpokladá sa poctivosť zo strany dodávateľa. Prvostupňový súd správne vyhodnotil okolnosti uznania záväzku, ktoré bolo vykonané na predtlači žalobcu s tým, že spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností už označenie, že ide o dohodu o uzavretí splátkového kalendára môže priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe urovnať svoje záväzky v splátkach.
Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon s právoplatnými rozsudkami v iných prípadoch, v ktorých sa skonštatovala nekalosť použitej obchodnej praktiky zo strany žalobcu pri predkladaní formuláru na predĺženie premlčacej lehoty značne znevýhodňujúcej spotrebiteľa (porovnaj rozsudky Krajského súdu v Prešove 20Co/86/2012, 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012, 3Co/53/2012 zo dňa 05. 12. 2012, 16Co/133/2012 zo dňa 27. 09. 2012, 11Co/37/2012 zo dňa 07. 06. 2012) .
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 ZOS).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a ktoré sú uvedené v prílohe č.1 k Zákonu.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).
Odvolací súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti). Dohoda o splátkach je nepochybne formulár ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka obsahujúci viacero právnych vzťahov napríklad jednostranné prejavy uznania záväzku, prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho o následkoch a dvojstranné právne úkony o dohode o splátkach a dohode o uzavretí rozhodcovskej doložky. Skrytým cieľom je dosiahnutie uznanie záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu.
Zámer dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku a predĺženia premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu aj odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to tak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie záväzku ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka premlčania (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012).
Pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd dodáva. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia, jeho vedľajšími intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.
Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania. Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné, navyšujúce trovy konania.
Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.
Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac zastúpeného advokátom.
Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam.
Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.
Za tohto stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorý ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) a to: tarifná odmena 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri tarifnej hodnote veci 879,- Eur) + 7,81 Eur režijný paušál + 11,85 Eur DPH. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 71,11 Eur, a to na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.