Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-7-2014.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/7/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: T. G., B.. X. X. XXXX, X. X. Č.. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.142,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.142,34 eur, úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 1.108,50 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia a trovy konania 68,50 eur a trovy právneho zastúpenia 166,13 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu, JUDr. Jána Šoltésa, advokáta so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, a to mesačnými splátkami vo výške 60 eur, splatné vždy do 28 dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 27. 11. 2013 v spojení s jej doplnením zo dňa 10. 1. 2014 a 8. 4. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.142,24 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.108,50 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o úvere č. 0333572584 zo dňa 20. 12. 2006 medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 1.350,- Sk, t. j. 44,81 eur, v počte splátok 60, do 20. dňa v mesiaci od 20. 1. 2007 do 20. 12. 2011, s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,40% ročne. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru 1.108,50 eur za obdobie od 20. 12. 2006 do 31. 10. 2011, z nezaplatených zmluvných úrokov 27,76 eur za obdobie od 1. 11. 2011 do konečnej splatnosti úveru 20. 12. 2011, a z nezaplatených poplatkov za správu úveru 5,98 eur za obdobie od 1. 11. 2011 do konečnej splatnosti úveru 20. 12. 2011. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnení dlhu, žalobcovi prislúchalo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej.
Žalovaná potvrdia uzavretie zmluvy so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Požiadala o povolenie mesačných splátok vo výške 60 eur, splatné do 28. dňa v mesiaci.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o splátkovom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, zistiac nasledovné:
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s., podpísala. Nenamietala výšku dlhu. Je živnostníčka, jej príjem predstavuje 400 eur mesačne brutto. Má náklady spojené s bývaním 20 eur mesačne, platí platbu za elektrinu, platba za vodu 20 eur mesačne, platbu za plyn 100 eur mesačne. S manželom splácajú hypotekárny úver vo výške 420 eur mesačne. Ako živnostníčka platí odvody do poisťovní vo výške 200 eur mesačne. Navrhla preto povolenie mesačných splátok vo výške 60 eur, splatné do 28. dňa v mesiaci.
Zo zmluvy o úvere č. 0333572584, zo dňa 20. 12. 2006, bolo zistené, že veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché Mýto 4, uzavrel zmluvu so žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou 18,40% ročne, pričom žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 1.350,- Sk, t. j. 44,81 eur, v počte splátok 60, od 20. 1. 2007 do 20. 12. 2011, splatné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Dohodnutá úroková sadzba predstavovala 18,40% ročne. RPMN činila 22,98%. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 5. 4. 2013 bolo zistené, že bolo adresované žalovanej, obsahom ktorého bolo oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, zo zmluvy o úvere č. 333572584 voči žalovanej, vo výške 1.583,05 eur.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy, súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2007):
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe čo do žalovanej istiny vyhovel, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné uzavretie zmluvy o úvere dňa 20. 12. 2006, medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou a.s., so sídlom v Bratislave, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur. Nesporný bol aj záväzok žalovanej splácať úver riadne a včas mesačnými splátkami vo výške 44,81 eur, v počte splátok 60. Nesporné bolo tiež porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej splácať úver riadne a včas dohodnutými mesačnými splátkami. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 1.142,24 eur, pozostávajúcu z nesplatenej istiny úveru 1.108,50 eur (za obdobie od 20. 12. 2006 do 31. 10. 2011), zročných zmluvných úrokov 27,76 eur za obdobie od 1. 11. 2011 do vyhlásenia 20. 12. 2011 a poplatkov za správu úveru vo výške 5,98 eur za obdobie od 1. 11. 2011 do 20. 12. 2011.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter. Vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, a to do 31. 12. 2008 predstavovala výška úrokov z omeškania dvojnásobok základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS a od 1. 1. 2009 navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB. Z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval splatnosť jednotlivých častí žalovanej istiny, keďže sa celý uplatnený nárok, vzhľadom na obdobie od decembra 2006, do októbra 2011, nebolo možné priznať žalobcovi uplatnenú výšku úrokov z omeškania. Vzhľadom na obdobie, na ktoré sa žalovaná istina vzťahovala, t.j. od 20. 12. 2006 do 20. 12. 2011, bolo možné žalobcovi ako veriteľovi priznať úroky z omeškania len vo výške 6,5% ročne. Uvedená výška úrokovej sadzby v uvedenom rozhodnom období predstavovala najnižšiu výšku úrokov z omeškania, ktorá veriteľovi prináležala bez ohľadu na konkrétnu splatnosť v časti istiny, s ktorou bola dlžníčka v omeškaní. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 1.108,50 eur od 21. 12. 2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Žalobca nepreukázal nárok na úrokovú sadzbu vo výške 9% ročne z dlžnej sumy, keďže splatnosť dlhu, od ktorej sa odvíja aj výška úrokov z omeškania, bola dohodnutá v zmluve do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Deň 20. december 2011 bol deň splatnosti poslednej splátky úveru, nie však predchádzajúcich splátok. Navrhovaný počiatok priznania úrokov z omeškania je preto bez právneho významu vo vzťahu k oprávnenosti veriteľa požadovať úroky z omeškania v zákonom limitovanej výške, odvíjajúcej sa od zmluvne dohodnutej splatnosti úveru (mesačnými splátkami do 20. dňa kalendárneho mesiaca). V prevyšujúcej časti bola preto žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá ako nedôvodná.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd povolil žalovanej na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 60 eur, splatné vždy do 28. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Bolo prihliadané na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, výšku peňažného plnenia, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj i len jednej splátky žalovaná môže stratiť výhodu splátok a vznikne jej povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný (neúspešný bol len v pomerne nepatrnej časti, a to v časti úroku z omeškania) vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v konaní neúspešnej. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného za podanú žalobu vo výške vo výške 68,50 eur (položka č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, t.j. 6% z ceny vymáhaného nároku). Trovy konania
pozostávali aj z odmeny právneho zástupcu žalobcu za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 61,41 eur, za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby prislúchala odmena vo výške 122,82 eur, (§ 10 v spojení s § 13a ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/ 2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi popri odmene prislúchala paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s dvoma úkonmi právnej služby, t.j. 2 x. 7,81 eur, spolu 15,62 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH o 20%, t.j. o sumu 27,69 eur. Žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania 68,50 eur a trovy právneho zastúpenia 166,13 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.