Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-281-2013.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/281/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletej L. K., G.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa rodičov: U.W. K., G..XX.XX.XXXX, trvale bytom U. M. XXX/XX, Č. G. E. a Q. K., G.. XX.X.XXXX, Š. XXX/XX, Č. G. E., zastúpeného JUDr. Antóniou Svičinovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie , v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Zveruje maloletú L. K., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. sumou zodpovedajúcou 30% životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 29.10.2013.
III. Dlžné výživné za obdobie od 29.10.2013 do 14.4.2014 vo výške 138,28 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Matka sa domáhala návrhom vo veci samej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom svojich 7 detí nežije dlhodobo v spoločnej domácnosti, otec o deti neprejavuje záujem, na ich výživu ničím neprispieva. Keďže rodičovské práva a povinnosti boli v minulosti k 4 maloletým deťom už boli upravené, domáha sa len úpravy práv a povinností k najmladšej dcére. Navrhla zveriť maloletú L. do svojej osobnej starostlivosti a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime.
Súdu sa v priebehu konania šetrením nepodarilo zistiť pobyt otca, preto mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní. Ustanovená opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 7.1.2014 súd zistil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od r. 2007. Začiatkom r. 2012 p. K. navštívila svojho manžela v Č. P. a po návrate domov zistila, že je tehotná. Dňa 20.9.2012 porodila mal. L.. Otec dieťaťa údajne o narodení dieťaťa vie, ale na výchovu dcéry ničím neprispieva. Matka žije s deťmi v trojizbovom nájomnom byte. Hygiena domácnosti bola v čase šetrenie na požadovanej úrovni. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na 5 detí ( preukázané potvrdením ÚPSVaR Trebišov ).
Z výpovede matky súd zistil, že s manželom nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti. K odchodu do Č. P. ju prinútili nepriaznivé finančné pomery, nevyriešená bytová otázka. Po príchode do Č. dúfala, že s manželom obnovia spolužitie, no potom čo zistila, že manžel má mimomanželskú známosť, odcestovala späť na A.. S manželom neudržiava dva roky žiaden kontakt, jeho aktuálnu adresu pobytu nepozná. Uviedla, že otec o deti neprejavuje žiaden záujem.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods.1,2,3,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“ ), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária ani sa spoločne nepodieľajú na starostlivosti o dieťa. Maloletá Liza sa od narodenia nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, otec dieťa nepozná, neprejavuje oň žiaden záujem. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd v zmysle § 36 ods.1 Zákona o rodine zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky.
V zmysle § 65 ods.1 v spojení s § 62 ods.3 zákona o rodine súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom číslo 601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 29.10.2013, t.j. odo dňa podania návrhu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. každého kalendárneho roka. Od 1.7.2013 je výška minimálneho výživného 27,13 € mesačne.
Keďže si otec neplnil vyživovaciu povinnosť vznikol mu dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. od 29.10.2013 do 14.4.2014 vo výške 138,28 Eur ( 2,63 € /3 dni 10/2013/ + 135,65 € / 5mesiacov 11/13-3/14 x 27,13€/ ), ktorý je povinný v zmysle § 160 ods.1 O.s.p. uhradiť k rukám matky do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Na pojednávaní konanom dňa 14.4.2014 bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti matky a kolízneho opatrovníka, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.