Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-110-2011.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/383/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci navrhovateľky: J. Š., S.. H., F..XX.XX.XXXX, Q. T. E. X, U.Z.R., t. č. bytom C. Č.. XXX, proti odporcovi: R. Š.Š., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Z.Z.T. XX, J. U., Q.. Č.. T. XX G. J., H., H. XBS, R. T., zast. pre toto konanie ustanovenou opatrovníčkou MG., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: R. Š., F.. XX.XX.XXXX, I. W. Š., F.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, na čas po rozvode, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo J. Š., S.. H., F.. XX.XX.XXXX I. R. Š., F.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX R. A. r o z v á d z a.
II. Maloletá R. Š., F.. XX.XX.XXXX I. W. Š., F.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. R. v sume 90,- eur mesačne a na mal. W. v sume 45,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Styk odporcu s maloletými deťmi R. I. W. sa n e u r č u j e.
V. Súd u r č u j e, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti pri právnych úkonoch, na ktoré maloleté deti nie sú spôsobilé a obaja budú spravovať ich majetok.
VI. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 21.02.2008 (došlým súdu dňa 26.02.2008) v znení podania zo dňa 01.08.2011 (došlého súdu dňa 04.08.2011) sa navrhovateľka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo s odporcom rozviedol a upravil práva a povinnosti účastníkov k maloletým deťom R., F.. XX.XX.XXXX a k (t. č. už plnoletému) R., F.. XX.XX.XXXX; na pojednávaní dňa 29.04.2013 žiada upraviť práva a povinnosti účastníkov aj k maloletému W. Š.Š.J., F.. XX.XX.XXXX (o ktorom ale tvrdila, že nie je synom odporcu).
Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila s odporcom dňa 21.03.1992, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra R. (ďalej aj "maloletá") a dňa XX.XX.XXXX J. W. (ďalej aj "maloletý"); ostatné deti účastníkov boli v čase rozhodovania súdu v danej veci už plnoleté. Pre nezáujem odporcu o uspokojovanie potrieb rodiny a nadmerné užívanie alkoholických nápojov dochádzalo medzi účastníkmi k nezhodám. Opakovane od odporcu odišla k jej rodičom, na prosby odporcu sa k nemu vracala, a to
kvôli deťom. Odporca sa voči nej agresívne správal, bol odsúdený na 8-ročný trest odňatia slobody, v r. 1999 sa po vykonaní polovičky trestu vrátil domov. Opäť začali spolu žiť, odporca bol veľmi žiarlivý. V r. 2000 sa im narodila dcéra R.; od toho času odporcu nevidela, nenadväzovala s ním žiadny kontakt.
K podanému návrhu pripojila kópiu rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 20Nc 431/01-62 zo dňa 20.10.2003, ktorým bola maloletá zverená do výchovy a opatery navrhovateľky, a odporcovi bolo uložené platiť na maloletú výživné.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril mailovým podaním došlým súdu dňa 29.11.2012. Požiadal o rozvod manželstva s navrhovateľkou. Uviedol, že t. č. sa zdržiava v Anglicku, s navrhovateľkou nežije už 17 rokov, má novú rodinu. Na súd sa nemôže z pracovných dôvodov dostaviť a žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
Súd na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, listinných dôkazov, výpoveďou navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, a zistil tento skutkový a právny stav:
Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.03.1992 v A.L.R.; o oboch išlo o manželstvo prvé.
Z oznámenia o nerodení E.. R. a z rodného listu mal. W. súd zistil, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a maloletý dňa XX.XX.XXXX; u oboch detí je ako otec zapísaný odporca.
Z oznámenia ÚVTOS Ružomberok zo dňa 27.07.2011 súd zistil, že odporca bol od 04.05.2009 vo výkone trestu odňatia slobody, s predpokladaným prepustením dňa 29.12.2011.
Z rozúčtovania pracovnej odmeny odporcu súd zistil, že odporca vo výkone trestu pracoval, jeho odmena predstavovala cca sumu 335,- eur mesačne brutto.
Z podaní odporcu zo dňa 18.01.2003 súd zistil, že odporca sa od 02/2007 do 12/2009 zdržiaval v Českej republike, kde nepracoval a nepoberal žiadne sociálne dávky, takže nevedel predložiť potvrdenie o jeho príjmoch. V čase 2009 do 12/2011 bol vo výkone trestu v S.E.T.. Do 03/2012 nemal žiadny príjem, od 03/2012 poberá sociálne dávky vo výške 284,- libier mesačne. Jeho výdavky predstavuje suma 100,- libier na stravu, suma 100,- libier na ubytovania a suma 40,- libier na hygienu. Namietal požadovanú výšku výživného na maloletú (100,- eur mesačne). Tvrdil, že syn R. Š. (nar. XX.XX.XXXX) žije s ním v spoločnej domácnosti, je bez príjmu, a jeho životné náklady pokrýva zo svojho príjmu. Navrhol určiť výživné na maloletú vo výške 20,- až 50,- eur mesačne.
K zhora uvedeným podaniam odporca pripojil aj podanie syna účastníkov R., F.. XX.XX.XXXX, ktorý okrem iného uviedol, že od 08.04.2012 žije v spoločnej domácnosti s jeho otcom (t. j. odporcom) v Anglicku. On sám nemá žiadny príjem, otec (t. j. odporca) mu hradí všetky výdavky (ubytovanie, strava, atď.)
Z podania odporcu zo dňa 24.03.2014 súd zistil, že podľa jeho tvrdenia nie je biologickým otcom maloletého W., a preto odmieta na neho platiť výživné. Tvrdil, že s terajšou partnerkou má maloleté dieťa, o ktoré sa musí postarať.
Z výpovedí navrhovateľky súd ďalej zistil, že maloletá je žiačkou ZŠ, je zdravá, žiadne výdavky na mimoškolské aktivity maloletej nemá. Aj maloletý W. je zdravý.
Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany (ďalej aj "ÚPSVaR" alebo "úrad") súd zistil, že navrhovateľka poberala v prídavky na dve deti, v sume 45,08 eura (r. 2012) a v sume 46,20 eura (v r. 2013).
Z ďalších potvrdení ÚPSVaR ďalej súd zistil, že navrhovateľka v r. 2012 poberala dávky v hmotnej núdzi v sume 157,50 eura mesačne. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 19.03.2013 súd zistil, že navrhovateľka túto dohodu uzatvorila s personálnou agentúrou, na dobu od 20.03.2013 do 30.04.2013, na 350 hodín, za dohodnutú mzdu 2,30 eura/hodinu.
Súd nezistil, že by navrhovateľka či odporca podali návrh na zapretie otcovstva, a túto skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka. V podaní došlom súdu dňa 29.07.2013 označila osobu, ktorá je biologickým otcom maloletého W., a teda nepovažovala za sporné, že odporca nie je biologickým otcom maloletého W.. K podaniu pripojila originál rodného listu maloletého, v ktorom je ako otec zapísaný odporca. Na pojednávaní uviedla, že už má pripravený návrh na zapretie otcovstva odporcu k maloletému W..
Z pracovnej zmluvy navrhovateľky zo dňa 23.10.2013 súd zistil, že navrhovateľka má uzatvorený riadny pracovný pomer, na dobu určitú, s dohodnutou mzdou 2,30 eura brutto/ hodinu.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva účastníkov navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživné navrhol určiť podľa možností a schopností oboch rodičov.
Ako prvé je potrebné uviesť, že podľa ust. § 113 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Na základe zhora uvedeného zákonného ustanovenia súd v danej veci konal nielen o rozvode manželstva účastníkov, ale aj o úprave pomerov účastníkov k maloletým deťom (R.i) z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ust. § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "ZR"), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý W. sa narodil v čase trvania manželstva účastníkov, podľa citovaného zákonného ustanovenia je odporca považovaný za otca maloletého (tzv. prvá domnienka otcovstva). Nakoľko doposiaľ nebol ani len podaný návrh na zapretie otcovstva, súd v danej veci musel rozhodnúť aj o úprave pomerov účastníkov k maloletému W.F.P., a to napriek zhodným tvrdeniam účastníkov v tom smere, že odporca nie je jeho biologickým otcom. V tomto smere odporcu dostihla jeho pasivita.
Podľa ust. § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa ust. § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prejednávanej veci sú naplnené pod- mienky na rozvod manželstva tak, ako sú zakotvené v ust. § 23 ZR. Dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania - manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo dlhodobo neplní a nemôže plniť svoj účel (už bezmála dve desaťročia spolu nežijú) a že nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia, a preto manželstvo účastníkov rozviedol (výrok I. tohto rozsudku).
Príčinu rozvratu manželstva sa súdu nepodarilo bezpečne ustáliť, keď odporca sa k tvrdeniam navrhovateľky nevyjadril.
Podľa ust. § 24 ods. 1, 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky (výrok II. tohto rozsudku), ktorá sa o ne aj doposiaľ stará.
Podľa ust. § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom ..., súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Nakoľko odporca nežiadal upraviť jeho styk s maloletými deťmi a dlhodobo sa zdržuje mimo územia Slovenskej republiky, súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravil (výrok IV. tohto rozsudku). Odporcovi však v prípade záujmu o styk s maloletými deťmi (či len niektorým z nich) nič nebráni podať príslušný návrh na súd.
Podľa ust. § 31 ods. 1 ZR, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
V súlade so zhora uvedeným zákonným ustanovením súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku V. tohto rozsudku, keď dospel k záveru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod niektorého z rodičov vylúčiť z jeho rodičovských práv (§ 28 ZR), keď samotný rozvod manželstva rodičov maloletého nie je dôvodom na obmedzenie či pozbavenie niektorého z nich v ich rodičovských právach a povinnostiach.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Za použitia cit. zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku, keď dospel k záveru, že výživné vo výške 90,- eur mesačne na maloletú R. a v sume 45,- eur na maloletého W. zodpovedá nielen možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj potrebnej miere uspokojovania potrieb maloletých detí, keď nebolo preukázané, že by boli zvýšené nároky na ich výživu či už z dôvodov zdravotných, alebo z dôvodov záujmov (aktivít) maloletých detí.
Tu je potrebné pripomenúť, že (ako je už zhora uvedené) odporca uspokojuje potreby už plnoletého syna R. (ubytovanie, strava), ku ktorému už odporcovi vyživovacia povinnosť zanikla, pričom si neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, ku ktorým mu vyživovacia povinnosť trvá.
Pokiaľ výdavky odporcu na stravu predstavujú sumu 100,- libier mesačne (= cca 125,- eur), je dôvodný záver, že výdavky na stravu jeho syna R. predstavujú približne rovnakú sumu.
Zo správania sa odporcu vo vzťahu k dosahovaniu príjmu súd poukazuje na skutočnosť, že odporca naposledy pracoval vo výkone trestu odňatia slobody. Počas pobytu v Českej republike od 02/2007 do 12/2009 odporca podľa vlastného tvrdenia nepracoval a nepoberal žiadne sociálne dávky; pokiaľ by však nemal žiadny príjem, nemohol by uspokojiť žiadne svoje potreby.
Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ príjem a výdavky odporcu v Anglicku sú skutočne len také, ako súdu preukazoval, nemohol by uspokojovať potreby svojho syna R.Z.S. (tiež bez príjmu) ani svojho ďalšieho maloletého dieťaťa (ktorého existenciu tvrdil, avšak žiadny spôsobom nepreukázal).
Za zisteného skutkového stavu, vychádzajúc zo zhora uvedeného, považoval súd výživné na maloleté deti tak, ako rozhodol vo výroku III. tohto rozsudku, za primerané nielen potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam oboch účastníkov, teda tak navrhovateľky (ktorá preukázateľne vyvíja aktivity smerujúce k dosahovaniu príjmov z pracovného či obdobného pomeru) ako aj odporcu, ktorý nepreukázal, že by sa aspoň snažil zadovažovať si príjmy z pracovného či obdobného pomeru.
O náhrade trov konania (výrok VI. tohto rozsudku) súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
- sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
- má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
- ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 ZR)