Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K., Ul. B. XXX, zastúpeného J.. I. Q., advokátom so sídlom v Y., X. XX, proti žalovanému A., s.r.o., Y., M. XXXX/XX, o určenie neúčinnosti právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 16.05.2013 č.k. - 79 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Radimovi Komkovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným ako kupujúcim a R. Q. ako predávajúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - rodinný dom, súpisné č. XXX, na parcele č. XXX o výmere XXX m2 a parcela č. XXX o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XX kat. úz. V. K., vklad ktorej bol povolený 24.05.2012, je voči žalobcovi právne neúčinná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 614,66 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie návrhu o odporovateľnosť právneho úkonu, nakoľko má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu v prospech žalovaného, čím došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, resp. k obmedzeniu možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu. Dlžník - pani Q. predala jediný nehnuteľný majetok, ktorý vlastnila, v prospech žalovaného, pričom nehnuteľnosti, ktoré tvorili predmet kúpy nadobudla na základe rozhodnutia súdu s povinnosťou vyplatiť podielového spoluvlastníka a teda žalobcu sumou 23.753,88 Eur. Kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností pripravoval žalovaný a sám si zabezpečil všetky listinné dôkazy. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a to z dôvodu, že o pohľadávke dlžníka voči veriteľovi - žalobcovi nevedel. Z listu vlastníctva bolo zrejmé, akým titulom nadobudla nehnuteľnosť do svojho vlastníctva pani Q.. Skutočnosť, že na nehnuteľnostiach je exekučné záložné právo, žalovaný zistil, ale vlastníctvo žalovaného nezaujímalo a teda konkrétne to, ako dlžníčka nehnuteľnosti nadobudla. Z listu vlastníctva bolo zrejmé aj obdobie zápisu vlastníctva pani Q.. Žalovaný mohol rozpoznať úmysel dlžníka aj vzhľadom na tú skutočnosť, že v kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena a zároveň bola uvedená úhrada všetkých dlhov z uvedenej kúpnej ceny, to znamená, že žalovaný vedel, aké finančné prostriedky a na aký účel budú použité. Svedok pán Q. uviedol, že zo sumy 20.000 Eur bolo uhradený exekútorskému úradu na výmaz záložného práva a 10.000 pani I.. Kúpna

cena bola stanovená na 36.000 Eur. V rámci konania Okresného súdu Poprad sp. zn. bola zistená všeobecná cena týchto nehnuteľností, a to v rozsahu 80.357,46 Eur v roku 2011. To znamená, že aj zo strany žalovaného došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nehnuteľnosť v roku 2012 kúpil od pani Q. za 36.000 Eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide zo strany žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy o typickú zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu s podmienkou realizácie záložného práva, avšak tieto okolnosti súd prvého stupňa ďalej neskúmal, nakoľko neboli predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa zdôraznil, že podstatnou náležitosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy je zistenie vlastníctva a titul nadobudnutia vlastníctva. Tieto náležitosti si kupujúci zisťuje, čo tak tomu bolo aj zo strany žalovaného, ktorý to však na svoju obranu neuviedol. Zdôraznil, že dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by takýchto úkonov nebolo, došlo by k uspokojeniu jeho pohľadávky z majetku dlžníka. Z uvádzaných dôvodov žalobe vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa určil neúčinnosť právneho úkonu len z dôvodu, že mal za preukázané, že žalovaný mohol vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu. Toto stanovisko je podľa jeho názoru v príkrom rozpore s ustanovením , pretože podľa tohto, úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa musí byť známy druhej strane, čiže neobstojí tvrdenie súdu prvého stupňa, že to mohol vedieť. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry musí úmysel druhej strany o ukrátení veriteľa dlžníkom preukázať žalobca a nie žalovaný. V konaní bolo zistené, že žalovaný nevedel v čase uzatvárania kúpnej zmluvy o úmysle ukrátiť veriteľa, ba dokonca z výpovedí svedkov je preukázané, že samotní svedkovia nemali záujem ukrátiť veriteľa - žalobcu, lebo ako tvrdili, chceli si vybaviť hypotekárny úver a z tohto vyplatiť pohľadávku žalobcu. Pokiaľ samotný dlžníci nechceli ukracovať veriteľa, nemohol o ich úmysle predsa vedieť aj žalovaný. Žaloba teda neuniesol dôkazné bremeno a to v samotnom súdnom konaní, nebol preukázaný úmysel dlžníkov ukrátiť veriteľa a zároveň nebola preukázaná vedomosť žalovaného o ukracovaní veriteľa dlžníkmi, pretože dlžníci v čase uzatvárania kúpnej zmluvy takýto úmysel nemali. Súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný mohol vedieť o existencii rozsudku, ktorým mali predávajúci dlžníci uhradiť pohľadávku žalobcovi. Súd neskúmal, či žalovaný naozaj vedel o existencii takéhoto rozsudku a zároveň mal súd skúmať nielen, či žalovaný vedel o existencii pohľadávky, ale musel skúmať, či existoval úmysel dlžníkov ukrátiť veriteľa a či existovala vedomosť na strane žalovaného o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníkmi. Samotná vedomosť žalovaného o existencii rozsudku, na základe ktorého mali predávajúci uhradiť pohľadávku žalobcovi, nezakladá na strane žalovaného vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa dlžníkom, pretože v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mali byť pohľadávky voči žalobcom uhradené. Podľa žalovaného súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dokazovanie, pretože mal skúmať, či žalovaný vedel o existencii pohľadávky predávajúcich voči žalobcovi, či existoval úmysel na strane predávajúcich ukrátiť veriteľa, či žalovaný vedel o úmysle predávajúcich ukrátiť žalobcu. Z dokazovania podľa jeho názoru vyplýva, že žalovaný nevedel o existencii žiadnej pohľadávky dlžníkov voči žalobcovi a zároveň samotní dlžníci, ako bolo zistené, nemali úmysel ukrátiť svojho veriteľa. Pokiaľ neexistoval úmysel dlžníkov ukrátiť veriteľa, nemôže existovať ani vedomosť druhej strany o takomto úmysle. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že za odporovateľný v zmysle sa považuje taký právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov bez toho, aby robil medzi nimi akýkoľvek rozdiel, napr. podľa toho, či uplatnili alebo neuplatnili odpor. Pokiaľ nejde o právny úkon dlžníka urobený voči osobám jemu blízkym, čo platí aj pre prejednávanú vec, je ďalším predpokladom odporovateľnosti to, že dlžníkov úmysel ukrátiť jeho veriteľa musel byť známy druhej strane právneho úkonu. Poukázal na vykonané dokazovanie, predovšetkým obsah uzatvorenej kúpnej zmluvy článok III. bod 3 a obsah LV č. XX kat. úz. V. K.. Druhá strana v dobe právneho úkonu - uzavretia kúpnej zmluvy vedela, že dlžník má aspoň jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, na LV č. XX kat. úz. V. K. sú zapísané nehnuteľnosti, a to parcely KN XXX a KN XXX, ako aj rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parcele KN XXX, keď tieto nehnuteľnosti boli v predchádzajúcom období v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ako aj R. Q., rod. H. a Q. I., rod. Glejdúrovej v rozsahu po 1/3 -tine.

V konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva uvádzaných spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX kat. úz. Y. a to takým spôsobom, že výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností sa stala R. Q., ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť spoluvlastníkom a teda aj žalobcovi, náhradu za spoluvlastnícke podiely vo výške po 23.754,88 Eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 03.02.2012 č.k. - 165 nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2012. V tomto konaní pre účely rozhodovania súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam, všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. XX kat. úz. V. K. bola znaleckým posudkom znalca S.. Y. D. č. X/XXXX stanovená sumou 80.357,46 Eur.

Dlžníčka žalobcu R. Q., rod. H. následne dňa 16.05.2012 uzatvorila kúpnu zmluvu so spoločnosťou žalovaného, ktorou nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. V. K. odpredala za dohodnutú kúpnu cenu 36.000 Eur. Podľa článku III. tejto kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny vo výške 300 Eur mal kupujúci zaplatiť ako províziu za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti spoločnosti M. H., spol s r.o., Y. a zostávajúcu časť kúpnej ceny vyplatil kupujúci k rukám predávajúcej v deň podpisu tejto zmluvy. Žalovaný ako kupujúci bol oboznámený s tým, že na LV č. XX kat. úz. V. K. je poznamenané upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na tieto nehnuteľnosti a to v súvislosti s exekučným konaním súdneho exekútora R.. I. T., Ex 311/12. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol vtedajšou Správou katastra Poprad povolený 24.05.2012.

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a ), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony (jednostranné, dvojstranné, odplatné, bezodplatné a iné), ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Stačí pričom, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Zároveň zásadne platí, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú, že právny úkon bol realizovaný s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

Vedomosť, či nevedomosť tretej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ako vnútorný psychický stav, nemožno priamo preukázať. Jej danosť, či nedostatok možno iba vyvodiť z kontextu okolností, za ktorých sa právny úkon urobil a z okolností, v ktorých sa tento stav môže prejaviť. Zároveň nepochybne musí dôjsť aj ku skutočnému (faktickému) ukráteniu, a teda úmysel sám o sebe bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa nestačí na vznik nároku na odporovanie.

V sporovom konaní, ktorého predmetom je ochrana pred odporovateľným právnym úkonom, je pasívne legitimovanou osobou vo všeobecnosti ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech, alebo v čí prospech bol právny úkon urobený, teda v danom prípade žalovaný ( ). Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , , je potrebné uviesť, že ide o ustanovenia, ktoré do boli zavedené novelou vykonanou s účinnosťou od 30. júla 1997. V ods. 3 sa tak rozširujú možnosti pre veriteľa, aby za výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu, ktorým bol v posledných troch rokoch ukrátený a ktorý bol urobený medzi tam vymenovanými subjektami. V týchto prípadoch sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť uvedených osôb predpokladá (prezumuje) a v tom spočíva vyššie spomenutá výhoda veriteľa odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám v citovanom ustanovení vymenovaným.

Vychádzajúc z uvedených zistení je zrejmé, že v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy vo vzťahu k R. Q. už existovala vymáhateľná pohľadávka žalobcu majúca kvalitu judikovaného práva v zmysle , či iných procesných predpisov. Podľa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako bývalému spoluvlastníkovi nehnuteľností sumu 23.754,88 Eur. V lehote, počas ktorej mala žalobcovi plniť, dlžníčka odpredala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX kat. úz. V. K. žalovanému, a to za podstatne nižšiu kúpnu cenu v porovnaní s hodnotou týchto nehnuteľností, ktorá bola zistená v konaní OS Poprad sp. zn. , ktorého aj dlžníčka bola účastnou.

Z takto získanej kúpnej ceny dlžníčka uhradila iný svoj záväzok vymáhaný v exekučnom konaní súdnym exekútorom R.. I. T. (Ex 311/12) a to v sume 20.000 Eur, sumu 10.000 Eur vyplatila ďalšej spoluvlastníčke predmetných nehnuteľností (časť dlhu z konania OS Poprad sp. zn. vo vzťahu ku Q. I.), avšak pohľadávku žalobcu z týchto finančných prostriedkov neuhradila ani sčasti. Tvrdenia dlžníčky žalobcu R. Q. a jej syna R. Q. o úmysle vyplatiť dlh žalobcu z prostriedkov hypotekárneho úveru získaného v situácii, ak by žalovaný na predávajúcu spätne previedol vlastníctvo k nehnuteľnostiam z LV č. XX kat. úz. V. K., sú iba v rovine vyjadrení týchto svedkov a ďalšia realizácia uvádzaných úkonov z ich strany v konaní preukázaná nebola.

Takéto konanie žalobcovho dlžníka nepochybne svedčí o úmysle ho ukrátiť a to v súvislosti s vykonaním namietaného právneho úkonu a pokiaľ ide o žalovaného, so zreteľom na všetky okolnosti veci musel mu byť tento úmysel predávajúcej známy. Je totiž potrebné zdôrazniť, že samotný žalovaný pripravoval spornú kúpnu zmluvu, z výpisu LV č. XX kat. úz. V. K. bolo pre neho zistiteľné, že predávajúca bola v minulosti len jednou zo spoluvlastníčok týchto nehnuteľností a nadobudla ich až v konaní Okresného súdu Poprad sp. zn. , čo je na tomto liste vlastníctva aj zaznamenané. Žalovaný vedel o iných záväzkoch predávajúcej (exekučné konanie Ex 311/12), kúpna cena bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v neprimerane nízkej sume, o čom žalovaný prevádzajúci realitnú činnosť nepochybne musel vedieť a napokon, ako uviedol svedok Q., so žalovaným sa predávajúca dohadovala aj o prípadnej možnosti spätnej kúpy nehnuteľností tak, aby ako ich vlastníčka získala hypotekárny úver a vyporiadala aj dlh voči žalobcovi.

So zreteľom na všetky tieto dôvody správny bol postup súdu prvého stupňa, keď podanej žalobe o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2012 vyhovel.

Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania účastníkov, odvolací súd vzhľadom na prezentované dôvody rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi tohto štádia konania patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc - vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 07.08.2013. Za takto poskytnutý úkon právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena vo výške 60,07 Eur ( vyhl. č. v znení neskorších predpisov). K tejto sume sa pripočítava tzv. režijný paušál ( citovanej vyhl.) v sume 7, Eur, čím celková výška trov odvolacieho konania u žalobcu pozostáva zo sumy 67,88 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.