Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_31CbPv-3-2008.pdf
PDF · 148.63 KB
Case nature
Subarea
31CbPv/3/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I. v právnej veci navrhovateľa: RE/MAX LLC., so sídlom 1209 Orange Street, 19801 Wilmington, New Castle Delaware, USA, reg. č. 48 107 48, zast: JUDr. Ing. Vladimír Neuschl, advokát, Dostojevského rad 5, Bratislava, proti odporcovi: Martin Feník - ReMaS, s miestom podnikania Nám. Šoltésovej 2, 934 01 Levice, IČO: 43 473 938, zast. JUDr. Peter Šebo, advokát, Mlynská 2238, 934 01 Levice, o zdržanie sa nekalosúťažného konania a porušovania práv k ochranným známkam
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je povinný odstrániť závadný stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny.
Odporca je p o v i n n ý zmeniť svoje obchodné meno tak, aby nebolo zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „ReMaS“ v žiadnej kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný s medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý odstrániť zo svojich prevádzok firemné štíty, tabule alebo akékoľvek identifikačné prostriedky obsahujúce slovo „ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe alebo v akomkoľvek tvare a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý odstrániť zo všetkých svojich propagačných materiálov a ďalších materiálov slovo „ReMaS“ v akejkoľvek kombinácii, podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.326 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške 460,46 EUR, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2008 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd uložil odporcovi: 1/ povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania a to tak, že je povinný odstrániť závadný stav, ktorý spôsobil používaním obchodného mena, ktoré je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny, 2/ povinnosť zmeniť obchodné meno odporcu tak, aby nebolo zhodné alebo zameniteľné s obchodným menom navrhovateľa, najmä aby neobsahovalo (i) slovný prvok „REMAS“ v žiadnej kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare ako aj (ii) akýkoľvek iný prvok zameniteľne podobný s medzinárodnými, komunitárnymi a národnými ochrannými známkami navrhovateľa, 3/ povinnosť odstrániť zo svojich prevádzok firemné štíty, tabule alebo akékoľvek identifikačné prostriedky obsahujúce slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare, 4/ povinnosť odstrániť zo všetkých svojich propagačných materiálov a ďalších materiálov slovo „REMAS“ v akejkoľvek kombinácií, podobe a v akomkoľvek tvare použitý v spojení s realitnou činnosťou a povinnosť zdržať sa používania
grafického prvku červeno - bielo - modrej kombinácie vo vzťahu k realitným službám a službám súvisiacim.
Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť navrhovateľa bola založená v roku 1973 a v súčasnosti je jednou z celosvetovo najúspešnejších realitných spoločností a je majiteľom viacerých registrovaných ochranných známok na označenie RE/MAX, okrem iného aj medzinárodných, komunitárnych a národných ochranných známok platných na území Slovenskej republiky, pokrývajúcich realitné, franchisingové, finančné a poisťovacie služby. V jednotlivých krajinách pôsobí formou franchisingu. Ochranné známky navrhovateľa RE/MAX, či už slovné alebo obrazové, patria medzi najznámejšie nielen v Severnej Amerike ale aj v Európe a sú jednoznačne spájané s pôsobením navrhovateľa na realitnom trhu a možno ich považovať za všeobecne známe. Na slovenskom realitnom trhu pôsobí navrhovateľ od roku 2006 prostredníctvom špecifického spôsobu podnikania - franchisingu. Franchising je podľa Európskeho franchisingového združenia systém predaja, prostredníctvom ktorého sa predávajú výrobky, služby alebo technológie. Spočíva v úzkej a stálej spolupráci právne samostatných a finančne nezávislých podnikov - franchisora (franchisingového poskytovateľa) a jeho franchizanta (prijímateľa). Poskytovateľ franchisingu dáva svojim partnerom - prijímateľom právo a súčasne aj povinnosť využívať jeho koncepciu v stanovenom rámci. To oprávňuje ale aj zaväzuje prijímateľa používať meno systému, značku tovaru, značku služieb a ostatné priemyselné ochranné a autorské práva, ako aj know - how, hospodárske, technické a obchodné metódy. Poskytovateľ franchisingu poskytuje prijímateľovi podporu za priamu alebo nepriamu odmenu. Na tento účel partneri medzi sebou uzatvárajú zmluvu. Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať k dojmu, ktorý vzniká u priemerného zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho urobili dve alebo viaceré obchodné mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť či súčasť, tzv. kmeň obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“. Navrhovateľ, uviedol právny zástupca v návrhu, do propagácie svojho obchodného mena, ktoré je chránené aj ako medzinárodná, komunitárna a národná ochranná známka investoval značné finančné prostriedky.
V roku 2006 vstúpil navrhovateľ na slovenský realitný trh a v rámci franchisingovej siete začal používať svoje ochranné známky na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ neskôr zistil, že na tom istom trhu ako navrhovateľ (t.j. najmä reality, poisťovníctvo a franchising) pôsobí aj odporca, podnikajúci pod obchodným menom Martin Feník - ReMaS, ktorý používa označenie, ktoré je zameniteľné s kmeňom, resp. podstatnou časťou obchodného mena navrhovateľa (RE/MAX). Odporca podniká v predmete podnikania sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) od. 01.02.2007. Svoje služby ponúka aj na internetovej stránke www.rkremas.szm.sk <http://www.rkremas.szm.sk>, na ktorej prezentuje svoje logo, ktoré pozostáva z obdĺžnika tvoreného troma vodorovnými pruhmi (modrý, biely, červený) s tým, že v hornom pruhu (modrom) je nápis „ReMaS“, v strednom (bielom pruhu) je nápis „Realitná kancelária“ a v spodnom (červenom pruhu) je uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. Porovnaním navrhovateľových ochranných známok a odporcovho loga je pritom možné nájsť viaceré zameniteľné až zhodné prvky (vrátane jednoznačne totožnej farebnej kombinácie).
Ako jednoznačne zameniteľné navrhovateľ vníma aj odporcovo obchodné meno vytvorené tak, že odporca k svojmu menu a priezvisku pripojil ako dodatok slovný prvok ReMaS, ktorý sa od podstatnej časti navrhovateľovho obchodného mena (RE/MAX) odlišuje len jediným posledným písmenom („s“ namiesto navrhovateľovho „x“) a veľkosťou písmen (striedanie malých a veľkých písmen), čo však pri bežnej výslovnosti nie je takmer vôbec postrehnuteľné. Táto skutočnosť u bežného spotrebiteľa môže vzbudzovať dojem, že odporca patrí do franchisingovej skupiny ponúkajúcej realitné služby pod označením RE/MAX, čo však nie je pravdou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vzťahu k používaniu označenia RE/MAX navrhovateľ s odporcom nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu o spolupráci či licenčnú zmluvu, resp. inú zmluvu, v zmysle ktorej by bol odporca oprávnený používať akúkoľvek ochrannú známku patriacu navrhovateľovi či označenie RE/MAX v akejkoľvek podobe či forme. Odporca sa k výzve navrhovateľa na upustenie od porušovania práv k jeho ochranným známkam vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Petra Šeba listom zo dňa 14.12.2007, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so záverom, že používaním obchodného mena Martin Feník - ReMaS sú dotknuté práva navrhovateľa ako majiteľa ochranných známok, nakoľko má za to, že obchodné meno
navrhovateľa obsahuje množstvo odlišných znakov v porovnaní s obchodným menom odporcu, pritom poukázal na lomítko medzi písmenami „e“ a „m“ v slovnom prvku RE/MAX a to, že posledným písmenom je „x“, kým v odporcovom obchodnom mene je ním „s“. Odporca zároveň navrhol, že v záujme vylúčenia možnej zámeny obchodných mien odporca zmení farebnú kombináciu (modrá, biela, červená), ktorú využíva pri propagácii svojich služieb na webovej stránke.
Navrhovateľ vyslovil všeobecný záver, že základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať k dojmu, ktorý vzniká u priemerného zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho urobili dve alebo viaceré obchodné mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť či súčasť, tzv. kmeň obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“. Navrhovateľ do propagácie svojho obchodného mena, ktoré je chránené aj ako medzinárodná, komunitárna a národná ochranná známka investoval značné finančné prostriedky. Navrhovateľ má za to, že konanie odporcu má znaky nekalosúťažného konania a žalobou sa domáha ochrany svojich práv majiteľa ochrannej známky a obchodného mena prostredníctvom súdu.
Dňa 19.08.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu navrhovateľa, v ktorom uviedol, že podľa § 8 Obch. zákonníka sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania. Vzhľadom na toto ustanovenie obchodného zákonníka obchodné meno odporcu znie: Martin Feník - ReMaS, teda ho tvorí jeho meno a priezvisko a dodatok odlišujúci jeho osobu. V súlade so zásadou úplnosti obchodného mena nie je možné používať v bežnom obchodnom styku samostatne dodatok odlišujúci osobu podnikateľa. Podľa tvrdení odporcu, z jeho strany dochádza k používaniu jedine úplnej formy obchodného mena, a to tak na obchodných listinách, ako i propagačných materiáloch a firemných tabuliach. Týmto je zároveň zo strany odporcu zachovaná aj zásada jednotnosti, podľa ktorej je podnikateľ povinný používať na všetkých svojich dokumentoch obchodné meno tak, ako ho má zapísané v obchodnom, resp. živnostenskom registri. Odporca má za to, že týmto je možnosť zámeny medzi jeho obchodným menom a obchodným menom navrhovateľa vylúčená. Ďalej sa odporca vo svojom vyjadrení k návrhu odvolal na znenie § 10 ods. 3 Obch. zákonníka, v zmysle ktorého na odlíšenie obchodného mena stačí, ak ide o fyzickú osobu, uvedenie iného miesta podnikania. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a priezvisko ako iný podnikateľ v tom istom mieste podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podnikania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť. Odporca ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne judikát č. 89/2001, podľa ktorého je podnikateľ pri svojej podnikateľskej činnosti v zmysle § 8 Obchodného zákonníka povinný podnikať pod názvom, ktorý je jeho obchodným menom, a to bez ohľadu ne skutočnosť, či príslušný živnostenský úrad pri vydávaní živnostenského oprávnenia mal alebo nemal ním požadovaný dodatok k nemu pripustiť. Odporca uviedol, že ním použitý dodatok ReMaS nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 Obch. zákonníka. Podľa citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR, obchodné meno fyzickej osoby je zákonom stanovené ako jej meno a priezvisko, pričom dodatok odlišujúci osobu podnikateľa v zmysle zásady úplnosti obchodného mena nie je možné posudzovať samostatne, ale ako súčasť obchodného mena. Odporca má za to, že jeho obchodné meno v plnom znení a obchodné meno navrhovateľa sú dostatočne odlíšiteľné. S odkazom na platnú judikatúru k nekalému konaniu by mohlo dôjsť jedine v prípade, ak by fyzická osoba v rozpore so zákonom používala v obchodnom styku ako obchodné meno nie svoje meno a priezvisko, ale rôzne fantazijné a iné názvy, v danom prípade samostatné používanie dodatku ReMaS. Podľa odporcu k takémuto konaniu z jeho strany nikdy nedošlo. Tvrdenia navrhovateľa o používaní rovnakej farebnej červeno-bielo- modrej kombinácie odporcom v rámci jeho firemného loga odporca považuje za nepravdivé, nakoľko už listom zo dňa 26.05.2008 navrhovateľa upozornil, že z dôvodu aby odporca zabránil akejkoľvek možnosti zameniteľnosti obchodných mien zmenil farebnú kombináciu. V súčasnosti je farebná kombinácia loga odporcu úplne odlišná od označenia používanému spoločnosťou navrhovateľa. Odporca ďalej podotkol, že z navrhovateľom predloženého zoznamu registrovaných ochranných známok je slovo RE/MAX súčasťou rôznych symbolov, ako je balón a vlajka s balónom, pričom odporca takúto kombináciu nikdy nepoužíval, čo samo o sebe z hľadiska grafického znázornenia obchodného mena tvorí odlišný prvok. Odporca žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu.
Navrhovateľ k vyjadreniu odporcu, svojim vyjadrením zo dňa 13.03.2012 ďalej uviedol, že medzi účastníkmi existuje súťažný vzťah, nakoľko obaja pôsobia na tom istom relevantnom trhu s realitnými službami. Navrhovateľ pritom nikdy neuzatvoril s odporcom žiadnu zmluvu o spolupráci či licenčnú zmluvu, resp. inú zmluvu, na základe ktorej by bol odporca oprávnený používať obchodné meno navrhovateľa, značku jeho služieb alebo ostatné práva duševného vlastníctva, resp. akúkoľvek ochrannú známku patriacu navrhovateľovi. Odporca má právo používať svoje obchodné meno, pokiaľ ním nezasahuje do práv a oprávnených záujmov iných. Odporca si však ako súčasť obchodného mena, ktoré tvorí jeho meno a priezvisko (Martin Feník), zvolil dodatok „ReMaS“, ktorý navrhovateľ vníma ako zameniteľný s jeho obchodným menom o to viac, že odporca svoje služby ponúkal na internetovej stránke www.rkremas.szm.sk <http://www.rkremas.szm.sk> pod logom, ktoré pozostávalo z obdĺžnika tvoreného troma vodorovnými pruhmi (modrý, biely, červený) s tým, že v hornom pruhu (modrom) bol nápis „ReMaS“, v strednom (bielom pruhu) bol nápis „Realitná kancelária“ a v spodnom (červenom pruhu) bolo uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. Porovnaním navrhovateľových ochranných známok a odporcovho loga bolo pritom možné nájsť viaceré zameniteľné až zhodné prvky, vrátane jednoznačne totožnej farebnej kombinácie. Navrhovateľ uviedol, že odporca síce upustil od používanie vyššie opísaného loga, avšak dodatok ReMaS vo svojom obchodnom mene používa aj naďalej. Takéto správanie odporcu navrhovateľ aj vzhľadom na obdobie, kedy začal odporca podnikať pod obchodným menom Martin Feník - ReMaS považuje za špekulatívne, s cieľom parazitovať na povesti navrhovateľa a tým získať vlastný prospech. Navrhovateľ vyslovil názor, že zameniteľnosť kmeňa obchodného mena navrhovateľa a dodatku k obchodnému menu odporcu je podľa názoru navrhovateľa nespochybniteľná. V tomto prípade ide o slovný výraz, ktorý má výraznú rozlišovaciu schopnosť a je dominantný tak v obchodnom mene navrhovateľa ako právnickej osoby ako aj v dodatku tvoriacom súčasť obchodného mena odporcu ako fyzickej osoby podnikateľa. Navrhovateľ uviedol vo svojom vyjadrení , že aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť predstavujúca určujúci prvok. Slovný prvok ReMaS sa pritom od kmeňa navrhovateľovho obchodného mena odlišuje len jediným posledným písmenom a veľkosťou písmen, čo však pri bežnej výslovnosti nie je takmer vôbec postrehnuteľné. Žalobca zotrval na tvrdení, že konanie odporcu porušuje jeho priemyselné práva k ochranným známkam ako aj vykazuje známky nekalosúťažného konania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle ust. § 122 O.s.p. prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením právnych zástupcov navrhovateľa, odporcu ,na pojednávaniach výsluchom odporcu, výsluchom T. S.. I. A., listinnými dôkazmi a to: návrhom, osvedčením o zápise spoločnosti navrhovateľa do príslušného obchodného registra spolu s prekladom do slovenského jazyka, výpisom zo živnostenského registra odporcu, internetovým výpisom ochranných známok patriacich navrhovateľovi zapísaných v registri ochranných známok vedenom Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu, internetovým výpisom medzinárodných ochranných známok navrhovateľa, internetovými výpismi ochranných známok č. 202696, č. 202699 a č. 202700 z registra ochranných známok vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR, printscreenom internetových stránok navrhovateľa, printscreenom internetovej stránky odporcu www.rkremas.szm.sk <http://www.rkremas.szm.sk>, vzájomnou korešpondenciou medzi navrhovateľom a odporcom, printscreenom aktuálnej internetovej stránky odporcu http://mfenikremas.sk <http://www.mfenikremas.sk>/, regionálnymi novinami Levicko č. 46 zo 16. novembra 2012, zapožičanými spismi tunajšieho súdu 33CbPv/6/2008 a 34CbPv/3/2008 a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v USA. Svoj návrh na súd podal pod pôvodným obchodným menom RE/MAX International, INC., so sídlom 5075 South Syracuse Street, 802 37 Denver, Colorado, reg.č. 19 871 319 071. Dňa 09.11.2010 navrhovateľ súdu oznámil, že došlo k zmene jeho právnej formy, obchodného mena a sídla, pričom aktuálne identifikačné údaje spoločnosti navrhovateľa sú: RE/MAX LLC., so sídlom 1209 Orange Street, 19801 Wilmington, New Castle Delaware, USA, reg. č. 48 107 48. Odporca je fyzická osoba - podnikateľ zapísaná do živnostenského registra a podnikajúca pod obchodným menom Martin Feník - ReMaS, s miestom podnikania Nám. Šoltésovej 2, 934 01 Levice, IČO: 43 473 938. Navrhovateľ je majiteľom viacerých registrovaných ochranných známok na označenie RE/MAX, okrem iného aj medzinárodných, komunitárnych a národných ochranných známok platných na území Slovenskej republiky, pokrývajúcich realitné, franchisingové, finančné a poisťovacie služby:
CTM 3516598 - RP RE/MAX Renowned Properties - obrazová pre triedu 36
CTM 3514891 - RE/MAX RENOWNED PROPERTIES - slovná pre triedu 36
CTM 2185627 - RE/MAX Above the Crowd! - obrazová pre triedy 16,35,36
CTM 1043892 - RE/MAX - obrazová pre triedy 35,36
CTM 1043652 - RE/MAX - slovná pre triedy 35,36
IR 921294 - RE/MAX - slovná pre triedy 35,36
IR 921282 - RE/MAX - obrazová pre triedy 35,36
IR 913840 - THE RE/MAX COLLECTION - slovná pre triedu 36
OZ 202696 - RE/MAX - slovná pre triedy 16,35,36
OZ 202699 - RE/MAX - kombinovaná pre triedy 16,35,36
OZ 202700 - (logo RE/MAX) - obrazová pre triedy 16,35,36
Označenie RE/MAX, či už v slovnom alebo obrazovom prevedení, s použitím modrej, bielej a červenej farby alebo čiernobiele, sa používa nepretržite v USA od roku 1973 a v Európe od roku 1996. Ochranné známky navrhovateľa RE/MAX, či už slovné alebo obrazové, patria medzi najznámejšie nielen v Severnej Amerike ale aj v Európe a sú jednoznačne spájané s pôsobením navrhovateľa na realitnom trhu a možno ich považovať za všeobecne známe. Na slovenskom realitnom trhu pôsobí navrhovateľ od roku 2006 prostredníctvom špecifického spôsobu podnikania - franchisingu. Franchising je podľa Európskeho franchisingového združenia systém predaja, prostredníctvom ktorého sa predávajú výrobky, služby alebo technológie. Spočíva v úzkej a stálej spolupráci právne samostatných a finančne nezávislých podnikov - franchisora (franchisingového poskytovateľa) a jeho franchizanta (prijímateľa). Poskytovateľ franchisingu dáva svojim partnerom - prijímateľom právo a súčasne aj povinnosť využívať jeho koncepciu v stanovenom rámci. To oprávňuje ale aj zaväzuje prijímateľa používať meno systému, značku tovaru, značku služieb a ostatné priemyselné ochranné a autorské práva, ako aj know - how, hospodárske, technické a obchodné metódy. Poskytovateľ franchisingu poskytuje prijímateľovi podporu za priamu alebo nepriamu odmenu. Na tento účel partneri medzi sebou uzatvárajú zmluvu. Základnými kritériami pre výklad rozsahu a obsahu zameniteľnosti dvoch a viacerých obchodných mien je ich odlišnosť, ktorá sa dá postrehnúť zrakom i sluchom. Pri posúdení zameniteľnosti nie je výlučne rozhodujúce len úplné slovné znenie oboch či viacerých obchodných mien, ale je nevyhnutné prihliadať k dojmu, ktorý vzniká u priemerného zákazníka, ktorému utkvie v pamäti celkový dojem, ktorý na neho urobili dve alebo viaceré obchodné mená. Aj keď plné znenie obchodných mien sa líši, u zákazníkov je prirodzené, že z ich znenia im utkvie ako dominujúca a príznačná len určitá výrazná a rozlišujúca časť či súčasť, tzv. kmeň obchodného mena predstavujúci jeho určujúci prvok, v danom prípade „remax“.
Navrhovateľ sa svojim návrhom ,ako bolo uvedené, domáha ochrany svojich práv majiteľa ochrannej známky a obchodného mena prostredníctvom súdu.
Ad 1/ Ochrana práv k ochranným známkam
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je majiteľom viacerých medzinárodných, komunitárnych ako aj národných ochranných známok či už slovných, obrazových alebo kombinovaných. K zásahom do priemyselných práv navrhovateľa zo strany odporcu má dochádzať v dôsledku používania dodatku ReMaS v obchodnom mene odporcu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti týkajúcej sa oblasti realít, nakoľko tento dodatok je zameniteľný s ochrannými známkami navrhovateľa obsahujúcimi označenie „RE/MAX“.
Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok / ďalej len ,,register“/.
Podľa § 2 ods. l cit. z. za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré
a) nespĺňa podmienky podľa § l,
b) nemá rozlišovaciu spôsobilosť,
c) tvoria výlučne značky alebo údaje slúžiace v obchode na určenie druhu, akosti, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného miesta pôvodu alebo iných vlastností tovarov alebo služieb, prípadne pôvodu výroby tovarov či poskytnutia služieb,
d) pozostáva výlučne zo značiek alebo označení obvyklých v bežne používanom jazyku alebo používaných v obchodných zvyklostiach,
e) tvorí výlučne tvar výrobku alebo jeho obal, ktorý vyplýva z povahy výrobku alebo je potrebný na dosiahnutie technického výsledku, pripadne dáva výrobku podstatnú hodnotu,
f) môže klamať verejnosť najmä o povahe, akosti alebo o zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb,
g) je v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi,
h) používaním by sa dostalo do rozporu so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z medzinárodných dohovorov,
i) obsahuje znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol,
j) obsahuje zemepisný údaj a je prihlasované pre vína alebo liehoviny, ktoré nemajú taký zemepisný pôvod,
k) je predmetom prihlášky, ktorá nebola podaná v dobrej viere.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky má výlučné právo označovať svoje tovary alebo služby ochrannou známkou, pre ktoré je zapísaná v registri, alebo ju používať v spojení s týmito tovarmi alebo službami.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré meno a jeho používanie by nepoctivo ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôže používať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo službami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dovážať alebo vyvážať tovary alebo obaly s týmto označením alebo používať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame.
Podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č.55/1997 Z.z. o ochranných známkach majiteľ ochrannej známky sa môže voči každému domáhať zákazu používať jeho ochrannú známku alebo označenie s ňou zameniteľné pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby a aby sa predmety takto označené stiahli z trhu.
Predmetom podnikania tak navrhovateľa ako aj odporcu je realitná činnosť. Pri posudzovaní podobnosti a zameniteľnosti ochranných známok navrhovateľa s dodatkom obchodného mena odporcu „ReMaS“ súd vychádzal z toho, že za zhodné alebo podobné označenia sú považované tie, ktoré majú rovnaké alebo blízke podstatné znaky a v dôsledku toho môžu u relevantnej časti verejnosti vyvolať predstavu o tom, že im poskytnuté realitné služby pochádzajú od jedného a toho istého poskytovateľa. Nakoľko niektoré ochranné známky navrhovateľa obsahujú okrem slova „RE/MAX“ aj mnohé iné grafické prvky a mutácie (napr. červeno-bielo-modrá vlajka či balón) súd pri zisťovaní možnej podobnosti vychádzal zo slovnej ochrannej známky navrhovateľa zapísanej v registri ochranných známok vedenom Úradom priemyselného vlastníctva SR pod č. 202696 v znení „RE/MAX“, nakoľko dodatok obchodného mena odporcu by podľa názoru súdu mohol byť najviac zameniteľný práve s touto ochrannou známkou.
Súd dodatok obchodného mena odporcu „ReMaS“ porovnal z hľadiska vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti s ochrannou známkou RE/MAX a dospel k nasledujúcemu záveru:
1/ vizuálna podobnosť: slovný prvok obchodného mena odporcu „ReMaS“ sa od ochrannej známky navrhovateľa po vizuálnej stránke líši vo viacerých znakoch. Ochranná známka „RE/MAX“ obsahuje medzi písmenami „E“ a „M“ lomítko a posledným písmenom tohto označenia je „X“, pričom v dodatku obchodného mena odporcu je posledným znakom písmeno „S“. Navyše slovná ochranná známka navrhovateľa je tvorená výlučne z veľkých písmen, zatiaľ čo v označení odporcu sa striedajú veľké aj malé písmená. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že vizuálna podobnosť medzi ochrannou známkou a označením odporcu nie je daná do takej miery, aby bola spôsobilá vyvolať medzi nimi nebezpečenstvo zámeny zo strany verejnosti.
2/ fonetická podobnosť: možno predpokladať, že bežný spotrebiteľ ochrannú známku navrhovateľa vysloví ako „remaks“ pričom sporný dodatok k obchodnému menu odporcu vysloví ako „remas“. Vzhľadom na takmer identické fonetické znenie ochrannej známky navrhovateľa a sporného dodatku k obchodnému menu odporcu súd dospel k záveru, že práve po fonetickej stránke môže u priemerne obozretného spotrebiteľa dôjsť k zámene týchto dvoch označení.
3/ sémantická (koncepčná) podobnosť: Na pojednávaní dňa 07.10.2013 odporca opísal, aký spôsobom bol vytvorený sporný dodatok k jeho obchodnému menu, pričom uviedol, že pri názve „ReMaS“ spolu s manželkou vychádzali zo slova reality - „Re“, „M“ predstavuje začiatočné písmeno krstného mena odporcu - Martin, „a“ predstavuje spojku a, „S“ predstavuje začiatočné písmeno krstného mena manželky odporcu - Silvie. Súd dospel k záveru, že sémantická podobnosť medzi oboma označeniami je daná len do tej miery, že v obidvoch prípadoch označenie „re“ u priemerných spotrebiteľov evokuje tú skutočnosť, že oba podnikateľské subjekty vykonávajú svoju činnosť v oblasti realít.
Súdny dvor Európskej únie vo veci C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer & Co. GmbH proti Klijsen Handel BV judikoval, že je možné, že samotná fonetická (sluchová) podobnosť medzi ochrannými známkami je spôsobilá vyvolať zámenu. Čím viac podobné sú tovary a služby chránené ochrannou známkou a čím osobitejší charakter má skoršia ochranná známka, tým väčšia je pravdepodobnosť ich zámeny.
Ochranné známky navrhovateľa sú známe u širokej verejnosti v celosvetovom meradle v súvislosti s realitnou činnosťou. Odporca podnikajúci pod obchodným menom obsahujúcim sporný dodatok „ReMaS“ taktiež podniká v oblasti realít. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že fonetická podobnosť ochrannej známky navrhovateľa a sporného označenia odporcu je u priemerného, primerane dobre informovaného a primerane všímavého a obozretného spotrebiteľa spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo ich zámeny. Nakoľko bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie používať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (v tomto prípade realitná činnosť), súd dospel k záveru, že dodatok obchodného mena odporcu „ReMaS“ porušuje práva navrhovateľa ako majiteľa ochrannej známky obsahujúcej slovný prvok „RE/MAX“.
Ad 2/ Nekalá súťaž
Podľa vyjadrení navrhovateľa používanie sporného dodatku „ReMaS“ k obchodnému menu odporcu je okrem porušovania práv k jeho ochranným známkam aj zásahom do práv navrhovateľa k jeho obchodnému menu a takéto konanie odporcu je nekalosúťažným konaním podľa § 44 Obchodného zákonníka
Ako však vyplýva z výpisov z registra zahraničnej osoby , do ktorého je zahraničná osoba zapísaná, navrhovateľom je obchodná spoločnosť so sídlom v USA. Navrhovateľ na trhu v Slovenskej republike pôsobí výlučne vo forme franchisingu. K forme podnikania navrhovateľa na pojednávaní dňa 24.03.2014 T. S.. I. A., P. X. XXX/XX, R.V. - Š. uviedol, že spoločnosť, v ktorej je konateľom, zakúpila licenciu RE/MAX v roku 2005 a od tej doby pracuje D. I. spoločnosti pre Slovenskú republiku. Ich spoločnosť získala práva zastupovať RE/MAX na Slovensku na obdobie 20 rokov, pričom samotná licencia stála 20 tis. dolárov. Ich úlohou je budovať franchising realitných kancelárií ,pričom za obdobie 8 rokov otvorili 43 realitných kancelárií, pre ktoré pracuje 285 realitných maklérov. Ďalšie úlohy spočívajú v budovaní marketingu, vzdelávania maklérov, informačných technológií a spolupráce v rámci siete pobočiek. Z výsluchu svedka súd ďalej zistil, že v rámci systému spolupráce spoločnosti RE/MAX -
navrhovateľa s jednotlivými podnikateľmi, ktorí využívajú obchodné meno RE/MAX sú títo podnikatelia závislí od dodržiavania korporátneho dizajn manuálu, pravidiel spolupráce s koncovými klientmi, ktoré sú stanovené v samostatnej franchisingovej zmluve, priebežne vydávanými smernicami a etickým kódexom spoločnosti RE/MAX. Tieto kancelárie sú právne aj ekonomicky samostatné, čo je základným predpokladom franchisingu ako takého. Právny servis na úrovni realitných obchodov si zabezpečuje každá kancelária samostatne, vzhľadom k tomu, že ako samostatné právne subjekty zodpovedajú za realizované právne kroky, avšak sú povinní používať jednotné zmluvné vzory pre klientov a pokiaľ navrhujú nové zmluvy, tieto podliehajú schváleniu RE/MAX Slovensko. Druhá rovina právneho servisu RE/MAX Slovensko voči kanceláriám je v oblasti sledovania legislatívy a vydávaní pokynov kanceláriám. Naposledy to bolo o oblasti zákona o ochrane osobných údajov, uviedol svedok vo svojej svedeckej výpovedi.
Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Zahraničnou osobou sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Slovenskou právnickou osobou na účely tohto zákona sa rozumie právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložke umiestnenú na území Slovenskej republiky. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.
Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník slovenským osobám sú, pokiaľ ide o ochranu proti nekalej súťaži, postavené na roveň zahraničné osoby, ktoré v Slovenskej republike podnikajú podľa tohto zákona. Inak sa môžu zahraničné osoby domáhať ochrany podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti.
Z citovaného ust. § 43 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že pri ochrane proti nekalosúťažnému konaniu priznáva Obchodný zákonník rovnaké postavenie ako slovenským osobám, aj zahraničným osobám, no len tým, ktoré v Slovenskej republike podnikajú za podmienok ustanovených Obchodným zákonníkom. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu tejto osoby, prípadne organizačnej zložky jej podniku v rozsahu predmetu podnikania zápisom do obchodného registra.
V tomto konaní je navrhovateľom zahraničná právnická osoba, ktorá svoju podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky vykonáva výlučne formou franchisingu a nie je tak podnikateľom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Nakoľko ide o zahraničnú osobu, ktorá v Slovenskej republike nepodniká, nemôže sa táto domáhať ochrany proti nekalosúťažnému konaniu podľa § 41 a nasl. OBZ, ale výlučne iba podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov, a ak ich niet, na základe vzájomnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V. 34/97)
Vo vzťahu k nekalej súťaži je takouto medzinárodnou zmluvou Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883 uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. z 13. januára 1975 o Parížskom dohovore na ochranu priemyselného
vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967. Medzi signatárov tohto dohovoru patrí tak Slovenská republika ako aj USA, kde má navrhovateľ svoje sídlo.
Podľa čl. 8 Parížskeho dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.
Podľa čl. 10 Parížskeho dohovoru únijné krajiny sú povinné zabezpečiť príslušníkom Únie účinnú ochranu proti nekalej súťaži. Nekalou súťažou je každá súťažná činnosť, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Musia sa najmä zakázať:
1. akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu s podnikom, výrobkami alebo s priemyselnou alebo obchodnou činnosťou súťažiteľa;
2. falošné údaje pri vykonávaní obchodu, ktoré by mohli poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyslovej alebo obchodnej činnosti súťažiteľa;
3. údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu by mohlo uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti, spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie alebo o množstve tovaru.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva sú štáty, ktoré k tomu dohovoru pristúpili, povinné poskytnúť súťažiteľom z únijných krajín ochranu pred neoprávnenými zásahmi do práv k ich obchodnému menu, či pred nekalou súťažou. Obchodné meno navrhovateľa je tvorené slovným prvkom „RE/MAX“. Obchodné meno odporcu je tvorené menom a priezviskom fyzickej osoby podnikateľa „Martin Feník“ a dodatkom, ktorý má túto osobu odlíšiť od ostatných podnikateľov, „ReMaS“. Takýto dodatok, odlišujúci osobu podnikateľa či druh podnikania, obchodné meno môže obsahovať. Obchodné meno však v žiadnom prípade nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa.
K zameniteľnosti obchodných mien podnikateľov môže dôjsť aj medzi právnickou osobou a fyzickou osobou - podnikateľom, ak podnikajú v tom istom odbore alebo z hľadiska hospodárskej súťaže v odboroch zameniteľných a dodatok, odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania v obchodnom mene fyzickej osoby, je zhodný (zameniteľný) s kmeňom obchodného mena právnickej osoby, pokiaľ nemá dostatočnú rozlišovaciu schopnosť.(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obo 194/97)
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obaja účastníci konania vykonávajú svoju činnosť v realitnej oblasti a pôsobia tak na spoločnom trhu. Súd mal ďalej za preukázané, že medzi kmeňom obchodného mena navrhovateľa a dodatkom k obchodnému menu odporcu môže u priemerného spotrebiteľa dôjsť k ich vzájomnej zámene a to práve v dôsledku ich fonetickej zameniteľnosti. Dodatok k obchodnému menu odporcu nemá takú rozlišovaciu schopnosť, ktorá by jednoznačne vylúčila zameniteľnosť týchto dvoch podnikateľských subjektov.
Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.08.2011 uviedol, že z jeho strany dochádza k používaniu jedine úplnej formy obchodného mena a to tak na obchodných listinách, ako i na propagačných materiáloch a firemných tabuliach. V súlade so zásadou úplnosti obchodného mena nie je možné používať v bežnom obchodnom styku samostatne dodatok odlišujúci osobu podnikateľa.
Z prinscreenu internetovej stránky www.rkremas.szm.sk <http://www.rkremas.szm.sk> súd zistil, že na tejto stránke mal odporca umiestnené logo, ktoré pozostávalo z obdĺžnika tvoreného troma vodorovnými pruhmi (modrý, biely, červený) s tým, že v hornom pruhu (modrom) bol nápis „ReMaS“, v strednom (bielom pruhu) bol nápis „Realitná kancelária“ a v spodnom (červenom pruhu) bol uvedené „Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“. Uvádzanie výlučne len dodatku k obchodnému menu odporcu bolo v rozpore so zásadou jednotnosti obchodného mena, na ktorú sa odporca počas konania odvolával. Odporca v snahe odstrániť protiprávny stav na svojej novej internetovej stránke htt://mfenikremas.sk <http://www.mfenikremas.sk>/ uvádza logo v inej farebnej kombinácií/ oranžová a šedá/, ktorá už nie je zameniteľná s ochrannými známkami navrhovateľa, ako aj úplné znenie svojho obchodného mena. Nakoľko v časti nárokov navrhovateľa týkajúcej sa uloženia povinnosti zdržať sa používania grafického prvku červeno- bielo - modrej kombinácie vo vzťahu k
realitným službám došlo zo strany odporcu k odstráneniu závadného stavu, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Pre úplnosť je potrebné uviesť tú skutočnosť, že navrhovateľ trval na uvedenom petite výlučne z opatrnosti, nakoľko, ako uviedol, nemá záruku, že v prípade ak by uloženie tejto povinnosti nežiadal, odporca by opätovne nezmenil farebnú kombináciu svojho loga na červeno - bielo
- modrú.
Je pravdou, že podnikateľ je povinný v bežnom obchodnom styku používať svoje obchodné meno v úplnom znení. Pri zameniteľnosti obchodných mien súd neposudzuje každé z týchto mien výlučne len ako celok, ale prihliada aj na zameniteľnosť ich jednotlivých častí. Dodatok k obchodnému menu odporcu „ReMaS“ je zameniteľný s kmeňom obchodného mena navrhovateľa a práve tento dodatok môže u zákazníkov evokovať dojem, že odporca patrí do franchisingovej skupiny realitných kancelárií využívajúcich značku navrhovateľa.
Ako súd zistil z výsluchu T. S.. I. A., v zmysle dizajn manuálu spoločnosti RE/MAX sa makléri v rámci telefonickej komunikácii predstavujú spôsobom: „ Remax Slovensko, meno makléra“. V prípade ak odporca v rámci telefonickej komunikácie uvedie celé svoje obchodné meno spolu so sporným dodatkom, je možné predpokladať, že zákazník môže nadobudnúť dojem, že komunikuje s realitnou kanceláriou patriacou do siete kancelárií RE/MAX. Priemerný spotrebiteľ ani pri vynaložení náležitej obozretnosti nie je povinný zisťovať, či pri predstavení sa makléra do telefónu tento použil výraz „RE/ MAX“ resp. „ReMaS“ pred alebo za svojim menom a priezviskom.
Na svoju obranu odporca uviedol, že nemá záujem ťažiť z obchodného mena navrhovateľa RE/MAX. Zmena obchodného mena v jeho prípade by spôsobila nemálo komplikácií od nahlasovania tejto zmeny daňovému úradu, poisťovniam, zmena všetkých obchodných listín, dokonca aj zmena názvu držiteľa motorového vozidla. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zodpovednosť za neoprávnený zásah do práv k obchodnému menu právnickej osoby ako aj za nekalosúťažné konanie je zodpovednosťou objektívnou a subjekt, ktorý sa takéhoto porušenia práva dopustil, nesie zaň zodpovednosť bez ohľadu na svoj úmysel. Všeobecne pritom platí, že k reálnej zámene ani nemusí dôjsť, stačí hrozba takejto zámeny dvoch podnikateľských subjektov.
Súd mal v konaní preukázané, že používanie dodatku „ReMaS“ v obchodnom mene odporcu je takým konaním, ktoré zasahuje do práv navrhovateľa k obchodnému menu ako aj do jeho práv majiteľa ochranných známok a takéto konanie je nekalosúťažným konaním a preto súd jeho návrhu v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a zavial odporcu na náhradu účelne vynaložených trov konania navrhovateľa, hoci tento bol v konaní čiastočne úspešný, avšak neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti vo vzťahu k celému nároku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 2.063,42 EUR titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.
Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 1.326 EUR z náhrad trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby:
· 22.08.2008 - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle ust. § 11 ods.1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 48,63 EUR + DPH 19% (9,24 EUR)+ režijný paušál 6,31 EUR
· 11.09.2008 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej- návrh
- v zmysle ust. ust. § 11 ods.1, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z ......... 48,63 EUR + DPH 19% (9,24 EUR)+ režijný paušál 6,31 EUR
· 13.03.2012 - písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo protistrane týkajúce sa veci samej- vyjadrenie - v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR + DPH 20% (13,81 EUR)
· účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 7,63 EUR + DPH 20% (13,81 EUR)
· účasť na pojednávaní dňa 07.10.2013 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 7,81 EUR + DPH 20% (13,84 EUR)
· účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 v zmysle ust. § 10 ods.8, v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl.č.655/2004 Z.z .............. 61,41 EUR + režijný paušál 8,04 EUR + DPH 20% (13,89 EUR)
spolu trovy právneho zastúpenia tvoria sumu 460,46 EUR.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby, a to odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Súd vo svojom rozhodnutí o trovách konania prizná náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva účastníka. Na náhradu trov, ktoré vznikli v dôsledku toho, že navrhovateľa si v zákonom stanovenej lehote nesplnil svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a túto povinnosť si splnil až dodatočne, nemožno v žiadnom prípade zaviazať druhého účastníka, nakoľko takéto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené. Netreba opomínať ani skutočnosť, že súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh na podklade tej skutočnosti, že v odvolacej lehote došlo k zaplateniu vyrubeného súdneho poplatku a nie k podaniu odvolania voči tomuto rozhodnutiu.
DPH z režijných paušálov súd priznal len za úkony urobené po 01.06.2009, keďže vtedy nadobudla účinnosť novela vyhlášky č. 655/2004, ktorá DPH z režijných paušálov umožňuje priznať. DPH z režijných paušálov za úkony uskutočnené pred týmto dátumom súd nepriznal. Pre úplnosť je potrebné dodať, že podstata povinnosti nahradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Náhrada trov patrí a priznáva sa vždy priamo účastníkovi konania nie jeho právnemu zástupcovi. Ustanovenie § 149 ods. 1 určuje len platobné miesto, kam má účastník zaviazaný na náhradu trov konania tieto trovy uhradiť. Z týchto dôvodov súd priznal DPH z jednotlivých úkonov v sadzbe, ktorá bola aktuálna v čase uskutočnenia jednotlivých úkonov právnej služby.