Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/227/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ž. K. R. Ž., J. J. K. XXXX/X, Ž., O.: XX XXX XXX, proti odporkyni: S.. E. S.Á., B.., F.. X.X.XXXX, Q. T. Ž. XXXX/XX, Ž., právne zastúpená Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., so sídlom J. Chalúpku 8, Banská Bystrica, IČO 36867519 o náhradu škody 2.246 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.10.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označenú odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.246 EUR a 9,25 %-ný úrok z omeškania ročne, od 1.5.2011 do zaplatenia a trovy konania titulom náhrady škody. Navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že odporkyňa v súčasnosti pracuje u navrhovateľa ako vysokoškolská učiteľka vo funkcii profesorka. V období od 23.11.2004 vykonávala u navrhovateľa funkciu dekanky M. H. R.. V čase, keď odporkyňa ako zamestnanec vykonávala funkciu dekanky, dala výpoveď z pracovného pomeru zamestnancovi navrhovateľa na M. E.. R. E.. Okresný súd v Žiline rozsudkom č. konania XC XX/XXXX zo dňa 2.3.2006 určil, že výpoveď je neplatná. Krajský súd rozsudkom č. konania XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.2.2007 rozsudok okresného súdu v spojitosti s uznesením zo dňa 27.6.2006 vo výroku, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudky nadobudli právoplatnosť XX.X.XXXX. E.. E. si na základe uvedeného nárokoval náhradu mzdy. Navrhovateľ mu uhradil v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina č. konania XC XXX/XXXX zo dňa 23.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010 sumu 11.175,60 EUR dňa 31.3.2010. Taktiež v čase, keď odporkyňa vykonávala funkciu dekanky, v mene navrhovateľa skončila okamžite pracovný pomer aj so zamestnancom navrhovateľa na M. J. C.. S.. D. P., B.. Okresný súd rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2006 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.3.2005 je neplatné. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007 čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť 24.1.2008. Na základe uvedeného došlo k pochybeniu pri rozviazaní pracovného pomeru s C.. P. zo strany zamestnávateľa. Rozsudkom okresného súdu č. XC XXX/XXXX-XXX. zo dňa 29.6.2009 bolo rozhodnuté, že navrhovateľ je povinný uhradiť C.. P. náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru v sume 10.161,23 EUR. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2009. Suma bola uhradená C.. P. dňa 14.10.2009. Obe škody boli prejednávané v škodovej komisii navrhovateľa dňa 10.2.2011, ktorá doporučila rektorke predpísať odporkyni úhradu časti spôsobenej škody vo výške priemerného mesačného platu v zmysle ustanovení a/ Zákona o výkone práce vo verejnom záujme v platnom znení, nakoľko podľa o vysokých školách v platnom znení, dekan je predstaviteľom fakulty, riadi, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa ods.

1 písm. d/ tohto zákona koná dekan v mene verejnej vysokej školy (uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovno-právnych vzťahov...) Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX zo dňa 18.2.2011 bolo predpísané, aby odporkyňa uhradila podľa návrhu škodovej komisie časť škody v škodovom prípade E.. E. v sume 1.123 EUR a v škodovom prípade C.. P. v sumu 1.123 EUR, spolu 2.246 EUR. Listom zo dňa 22.3.2011 bola odporkyňa vyzvaná na úhradu uvedených škôd v priebehu apríla 2011. Listom zo dňa 1.4.2011 sa odporkyňa odvolala voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX. Listom zo dňa 8.7.2011 bolo oznámené odporkyni, že vo veci odvolania bola vymenovaná komisia, ktorá nezávisle posúdi rozhodnutie škodovej komisie a rektorky. Uvedená komisia listom zo dňa 23.6.2011 potvrdila rozhodnutie rektorky č. X/XXXX. V danej veci bolo odporkyni určené uhradiť škodu vo výške jedného funkčného platu v prípade C.. P. a jedného funkčného platu v prípade E.. E.. Odporkyňa napriek výzve uvedenú škodu doteraz neuhradila.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním, doručeným súdu dňa 27.2.2012, v ktorom k náhrade škody z titulu dania neplatnej výpovede E.. R. E. uviedla, že ako dekanka M. H.S. R. Ž. K. dala výpoveď z pracovného pomeru E.. R. E.. Odporkyňa má zato, že pri výpovedi z pracovného pomeru postupovala v súlade s právnymi predpismi a tiež s vnútornými predpismi Ž. K.. Poukazovala na to, že nielenže nezanedbala žiadnu svoju povinnosť v tomto prípade, ale postupovala dokonca nad rámec svojich povinností a pred daním výpovede požiadala rektora Ž. H.. O.. D. T. B.., aby súhlasil s postupom, že pri výpovedi bude personalistka konzultovať všetky záležitosti s vtedajším právnikom Ž. D.. B., tak, aby celý proces skončenia pracovného pomeru prebehol v súlade s právnymi predpismi. Rektor Ž. s týmto postupom v písomnom vyjadrení súhlasil. Pri oznámení výpovede zamestnancovi bol právnik Ž. prítomný, takisto ako personalistka, zástupca odborov a tajomníčka fakulty. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ, ktorý sa v žalobe odvoláva na ustanovenie a/ ods. 1 , nepreukázal zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu, a to ani vo výzve na úhradu škody zo dňa 22.3.2011 a ani v žalobe. Poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a trvala na tom, že všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ani splnené neboli, a teda za škodu nezodpovedá. Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol v čom spočívalo porušenie povinnosti odporkyne pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. V danom prípade zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Navrhovateľ však nepreukázal ani zavinenie odporkyne, preto odporkyňa má zato, že neporušila žiadnu povinnosť pri daní výpovede E.. E., ďalej má zato, že nie je za vzniknutú škodu zodpovedná a navrhovateľ jej zodpovednosť za škodu ani nepreukázal. Odporkyňa zároveň však vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia , keď zároveň poukázala na ustanovenie , podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. Rozsudok, ktorým krajský súd určil neplatnosť výpovede E.. E., nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007 a týmto dňom Ž.O. K. vznikla povinnosť v zmysle uhradiť mu mzdu, t. j. týmto dňom vznikla navrhovateľovi aj škoda a týmto dňom sa navrhovateľ aj o škode dozvedel. Navrhovateľ si voči odporkyni uplatnil prvý krát nárok na náhradu škody listom zo dňa 22.3.2011. Vychádzajúc zo skutočností, že navrhovateľ nemá pochybnosť o osobe, zodpovednej za škodu vzniknutú daním neplatnej výpovede a zo skutočnosti, že o škode sa dozvedel dňom právoplatnosti rozsudku krajského súdu, t. j. dňom 24.4.2007, má odporkyňa zato, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.4.2007 a navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil až dňom 22.3.2011, teda oneskorene a tento nárok je tak - okrem spochybnenia jeho základu - premlčaný. K nároku na náhradu škody z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru s C.. S.. D. P. sa odporkyňa vyjadrila obdobne ako u E.. E., keď poukázala na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu. Trvala na tom, že všetky predpoklady zodpovednosti za škodu ani splnené neboli, teda za škodu nezodpovedá. Taktiež navrhovateľ nepreukázal jej zavinenie, a preto má zato, že neporušila žiadnu povinnosť pri okamžitom skončení pracovného pomeru s C.. P., ďalej má zato, že nie je za vzniknutú škodu zodpovedná a navrhovateľ jej zodpovednosť za škodu ani nepreukázal. Taktiež bez priznania si zodpovednosti za škodu vzniesla námietku premlčania nároku na náhradu škody, keď poukázala na to, že rozsudok, ktorým krajský súd určil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s C.. P., nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2008 a týmto dňom Ž. K. vznikla povinnosť v zmysle nahradiť mu mzdu., t. j. týmto vznikla Ž. aj škoda. Navrhovateľ si voči nej uplatnil prvý krát nárok na náhradu škody listom zo dňa 22.3.2011. Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ nemá pochybnosť o osobe, zodpovednej za škodu vzniknutú daním neplatnej výpovede

a zo skutočnosti, že o škode sa dozvedel dňom právoplatnosti rozsudku krajského súdu, t. j. dňom 24.1.2008, má zato, že premlčacia doba začala plynúť dňom 24.1.2008 a navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na náhradu škody až dňom 22.3.2011, teda oneskorene a tento nárok je okrem spochybnenia jeho základu premlčaný. Zároveň odporkyňa uviedla, že vďaka jej výpovediam v konaní o náhradu škody s C.. P. bola výška náhrady škody vyplatená iba v zákonnej výške, a teda sa pričinila o to, aby vzniknutá škoda Ž. nebola vyššia. Ohľadom procesu prejednania zodpovednosti za škodu škodovou komisiou uviedla, že pri prejednávaní danej škody bol porušený článok 2 bod. 6 Rokovacieho poriadku škodovej komisie Ž. pre posudzovanie náhrad škôd, pretože na prvé prejednanie škody nebola prizvaná a nebolo jej tak umožnené sa prejednania zúčastniť, vyjadriť sa k škode a ani obhajovať sa proti obvineniam. Týmto došlo k vážnemu pochybeniu pri rozhodovaní škodovej komisie a škodová komisia tak rozhodla v rozpore s daným interným predpisom. Taktiež zároveň uviedla, že ani v rozhodnutí rektorky č. X/XXXX, ani vo výzve na úhradu škody ani v liste, ktorým škodová komisia potvrdila rozhodnutie rektorky, jej nebolo preukázané pochybenie uvedenej konkrétnej povinnosti, ktorú porušila špecifikovaním príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením povinnosti a nebolo jej ani preukázané zavinenie. Z uvedeného dôvodu odporkyňa žiadala aby súd návrh navrhovateľa zamietol.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 5.9.2019 návrh navrhovateľa zamietol, keď sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporkyne a dospel k záveru, že uplatnený nárok navrhovateľa je premlčaný, z tohto dôvodu sa ďalej skúmaním merita veci nezaoberal.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.6.2013 vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na nesprávne právne posúdenie, v dôsledku ktorého z dôvodu premlčania nemal byť návrh navrhovateľa zamietnutý.

V priebehu ďalšieho konania zotrvali navrhovateľ ako aj odporkyňa na svojich písomných stanoviskách a ústnych prednesoch vzťahujúcich sa meritu veci.

Navrhovateľ pôvodne poukazoval na to, že odporkyňa v mene Ž. K. R. Ž. vystupovala, keď skončila pracovné pomery, teda v mene svojho zamestnávateľa skončila pracovné pomery, ktoré boli následne vyhlásené za neplatné, a táto neplatnosť vyplýva z porušenia ustanovení . Poukazoval na to, že odporkyňa v rozhodnom období bola dekanka fakulty a podľa Zákona o vysokých školách dekan je predstaviteľom fakulty, ktorý ju riadi, zastupuje a koná vo veciach fakulty a vo veciach podľa koná v mene Ž. K., koná teda vo veciach uzatvárania, zmeny alebo skončenia pracovného pomeru. Povinnosti odporkyne nevyplývali len zo Zákona o vysokých školách, ale aj z organizačného poriadku samotnej fakulty kde v dekan zodpovedá najmä za personálne budovanie fakulty a bode 6 v mene Ž. K. uzatvára, mení a ukončuje pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami a takto je to upravované aj v štatúte verejnej vysokej školy. Zavinenie odporkyne ako zamestnanca spočíva v nedbanlivosti, pretože aj keď nevedela, že škodu spôsobiť môže, vzhľadom na okolnosti o tom vedieť mala a mohla. Následne na pojednávaniach aj v písomných podaniach uvádzal, že boli splnené všetky predpoklady všeobecnej zodpovednosti odporkyne, a to protiprávny úkon - v oboch prípadoch skončenia pracovného pomeru bolo konanie odporkyne v rozpore s ustanoveniami - neplatné rozviazanie pracovného pomeru, dôsledkom, ktorého bola ujma na strane navrhovateľa vo forme škody - vyplatenie náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru s p. P. I. H.. E.; vznik škody - škoda vznikla navrhovateľovi vyplatením náhrady mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru p. P. vo výške 10.161,32 Eur a p. E. vo výške 11.175,60 Eur; príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody spočíva v tom, že následkom neplatných rozviazaní pracovných pomerov obom musela byť vyplatená náhrada mzdy; existencia pracovného pomeru bola taktiež preukázaná, ku škode došlo pri plnení pracovných úloh a alebo v priamej súvislosti s týmto plnením a zavinenie odporkyne spočíva v nedbanlivosti, čo zobral navrhovateľ do úvahy a navrhol úhradu len vo výške jedného funkčného platu. Tomu, že išlo zo strany odporkyne o nedbanlivosť nasvedčuje aj tá skutočnosť, že zákon aj vnútroné predpisy navrhovateľa ( pracovný poriadok ) vymedzovali, čo musí byť splnené, aby pracovný pomer so zamestnancom mohol byť rozviazaný formou akú zvolila, ale ona ako štatutárny zástupca fakulty si to nepreverila. Navyše zodpovednosť odporkyne je v týchto veciach objektívna, pretože vo veciach pracovnoprávnych koná v mene verejnej vysokej školy, teda v mene rektora. O tom, že došlo na strane odporkyne k porušeniu povinosti, bolo rozhodnuté už v súdnych sporoch, ktoré pojednávali o neplatnosti rozviazania uvedených pracovných pomerov.

Právny zástupca odporkyne poukazoval, že nárok, uplatnený v žalobe je bezdôvodný, resp. nemá oporu v hmotnom práve. V priebehu ďalšieho konania k vyjadreniam navrhovateľa na pojednávaní ako aj písomne uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením o objektívnej zodpovednosti, nakoľko odporkyňa ako zamestnankyňa v rámci pracovnoprávneho vzťahu zodpovedá v zmysle iba za zavinené porušenie pracovných povinností, teda objektívna zodpovednosť nemôže byť daná. V prípade daných výpovedí H.. P. I. H.. E. nedošlo k porušeniu povinnosti odporkyňou, naopak odporkyňa v obidvoch prípadoch, aby sa uistila nad rozsah svojich kompetencii o správnosti postupu fakulty, požiadala rektora písomným súhlasom o to, aby odobril aby personalistka, ktorá mala na starosti organizačno-právnu stránku, vypovedanie pracovného pomeru mala konzultovať s právnikom D.. B.. V písomnom vyjadrení ďalej poukazoval na to, že zodpovednosť dekana v spomenutej oblasti je konkretizovaná vnútornými predpismi verenej vysokej školy, keď poukázal na Štatút navrhovateľa - Smernica č.XX W.o septembra 2002, Pracovný poriadok - Smernica č.XX z apríla 2004. Odporkyni nevznikla zodpovednosť z neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože ako uvádzajú dotknuté články vnútorných predpisov navrhovateľa, konanie súvisiace s neplatným skončením pracovného pomeru nespadá do rozsahu pôsobnosti dekana, uvedeného vnútornými predpismi navrhovateľa. Taktiež neboli naplnené predpoklady zodpovednosti podľa , nakoľko absentujú : 1. protiprávny úkon - neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola spôsobená osobou, resp. osobami, ktoré pripravili návrh skončenia pracovného pomeru s oboma zamestnancami, 2. príčinná súvislosť medzi bodom 1. a škodou, 3. Zavinenie odporkyne - nemôže ísť ani o nedbanlivostné zavinenie, nakoľko na príprave návrhu na skončenie pracovného pomeru sa podieľali vedúci katedry, personalistka a právnik Ž., ktorý vykonával dohľad nad procesom skončenia pracovného pomeru v oboch prípadoch práve na žiadosť odporkyne. Preto odporkyňa ani vzhľadom na okolnosti - postup konzultovaný s osobou s právnym vzdelaním, či osobné pomery - sama nemá právnické vzdelanie, preto požiadala o pomoc právnika, nemohla vedieť, že škodu môže spôsobiť.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä:

- Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 23.11.2004

- Zrušením osobného príplatku a príplatku za riadenie zo dňa 20.11.2008

- Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 28.2.2008

- Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX

- Výpisom zo dňa 18.2.2011

- Zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 23.6.2011

- Výpisom z účtu navrhovateľa k 11.2.2010

- Výzvou na úhradu škody zo dňa 22.3.2011

- Odvolaním voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX zo dňa 1.4.2011

- Odpoveďou navrhovateľa zo dňa 8.7.2011

- Rozhodnutím o plate zo dňa 16.2.2011

- Smernicou č. XX - Pracovný poriadok,

- Organizačný poriadok - M. H. R. Ž.

- z pripojeného spisu XC XXX/XXXX oboznámením sa najmä s:

- Návrhom

- Vyjadrením poverenej pracovníčky v tom čase odporcu E.. R. z č. l. XXX, pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu mzdy, a to na pojednávaní dňa 15.12.2006

- Rozsudkom z č. l. XXX zo dňa 15.12.2006

- Rozsudkom Krajského súdu v Žiline XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2008

- Návrhom na mimosúdne rokovanie vo veci náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.4.2008, ktorou Ž. K. odpovedá na návrh D.. V.

- Výzvou právnej zástupkyne D.. P., doručovaná Ž. K. zo dňa 7.4.2005 vo veci neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

- Výzvou na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy

- Náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, oboznámením sa s obsahom pojednávania zo dňa 23.6.2008, oboznámením sa s rozsudkom XC XXX/ XXXX-XXX zo dňa 29.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. 10. 2009, z pripojeného spisu sp. zn. XC XX/XXXX oboznámením sa s:

- Návrhom

- Rozsudkom č. konania XC XX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2006

- Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. konania XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 20.2.2007 (rozsudok okresného súdu v spojením s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007), z pripojeného spisu XC XXX/XXXX oboznámením sa s:

- Návrhom

- Vyjadrením odporcu v tomto konaní zo dňa 4.12.2007

- Žiadosťou o nástup do zamestnania zo dňa 9.5.2007

- Pokusom o zmier,

oboznámením sa s obsahom pojednávania zo dňa 9.6.2008, oboznámením sa s časťou vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní 9.9.2009, oboznámením sa s rozsudkom XC XXX/XXXX- XXX zo dňa 23.12.2009 (Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010)

- Štatútom Ž. K. R. Ž. - Smernica č. XX

- Výsluchom svedkov E. E. I. D.. H. B., a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Z Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 23.11.2004 mal súd za preukázané, že odporkyňa na základe písomnej pracovnej zmluvy č. XXXX/XX od 1.10.1982 bola u navrhovateľa v pracovnom pomere učiteľa na neurčitý čas. Na základe menovacieho dekrétu rektora č. XXX zo dňa 23.11.2004 jej začalo štvorročné funkčné obdobie dekana M. a naďalej jej do 31.3.2008 ako zamestnancovi trvalo pôsobenie na M. na pracovnom mieste vysokoškolského učiteľa vo funkcii docenta v študijnom odbore matematika. Uplynutím uvedených skutočností stráca táto dohoda o zmene pracovných podmienok platnosť a pracovný pomer zamestnanca bude naďalej trvať podľa pracovnej zmluvy platnej od 1.10.1982. Odporkyňa ukončila pôsobnosť vo funkcii dekanky dňom 23.11.2008.

Navrhovateľ v zastúpení odporkyňou ako dekankou M. H. R. listom zo dňa 11.3.2005 okamžite skončil pracovný pomer so svojim zamestnancom C.. S.. D. P., B.., ktoré bolo menovanému doručené dňa 14.3.2005. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2005 C.. S.. D. P., B.., podal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru, a to od 14.3.2005 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Okresný súd v Žiline čiastočným rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.12.2006 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané odporcom navrhovateľovi zo dňa 11.3.2005 je neplatné. Na odvolanie odporcu, v danom konaní navrhovateľa, zastúpeného H.. O.. E. H., H.., prorektorom a prvým zástupcom rektora, Krajský súd v Žiline rozsudkom č. konania XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 27.11.2007 čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2008. V priebehu ďalšieho konania si C.. S.. D. P., B.. ďalej uplatňoval náhradu mzdy v celkovej sume 1.048.117,-- SKK brutto za obdobie od 14.3.2005 do 25.4.2008. Okresný súd v Žiline rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.6.2009 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 10.161,32 EUR. Návrh v časti o zaplatenie náhrady mzdy v sume 24.629,79 EUR zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2009. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy podľa ustanovenia v rozsahu 12 mesiacov. V ostatnej časti uplatnený nárok navrhovateľovi nepriznal.

Navrhovateľ v zastúpení odporkyňou ako dekankou M. H. R. dal dňa 30.5.2005 svojmu zamestnancovi E.. R. E. výpoveď podľa ustanovenia pre nadbytočnosť v súvislosti so znížením stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. E.. R. E. podal dňa 16.9.2005 na Okresnom súde žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Okresný súd Žilina rozsudkom č. konania XC XX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2006 určil, že výpoveď z pracovného pomeru č. XXX/XXXX/M.-H. zo dňa 30.5.2005, daná podľa ustanovenia , doručená navrhovateľovi dňa 1.6.2005 je neplatná. Na odvolanie Ž. K. R. Ž. v zastúpení H.. O.. E. H., H.., prvým prorektorom a zástupcom rektora počas jeho neprítomnosti Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.4.2007. E.. R. E. žalobou, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28.9.2007 proti odporcovi Ž. K. R. Ž. si uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2005 do 16.5.2007, nakoľko nasledujúci deň mu bolo umožnené pokračovať v práci, a to vo výške 395.931,-- SKK. V priebehu konania E.. E. vzal návrh na začatie čiastočne späť a ďalej sa domáhal náhrady mzdy vo výške 12.957,61 EUR so 6 %-ným úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia. Okresný súd Žilina rozsudkom č. konania XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 23.12.2009 konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia 5.570,-- SKK so 6 %-ným úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia zastavil a uložil žalovanému Ž. K. R. Ž. povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu

mzdy vo výške 9.500,-- EUR so 6% ným úrokom z omeškania od 24.4.2007 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zaviazal žalovaného na náhradu mzdy za obdobie od 1.10.2005 do 30.6.2006 v celom rozsahu (9 mesiacov) a jednak obdobie od 1.7.2006 do 16.5.2007 (10 úplných mesiacov) plus obdobie od 1. - 16.5.2007. V miere, ktorej východiskom bolo primerané zníženie na 1 podľa ustanovenia , teda v období od 1.7.2006 do 16.5.2007. Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 11.2.2010 súd zistil, že navrhovateľ poukázal sumu 10.161,30 EUR C.. S.. D. P., B.., dňa 14.10.2009 a dňa 31.3.2010 sumu 11.175,60 EUR E.. E..

Navrhovateľ prejednával vyplatenie uvedených súm v škodovej komisii dňa 10.2.2011, ktorá doporučila rektorke predpísať odporkyni úhradu časti spôsobenej škody vo výške priemerného mesačného platu. Rozhodnutím rektorky č. X/XXXX zo dňa 18.2.2011 bola predpísaná náhrada škody, v prípade E.. E. R. sume 1.123,-- EUR a v prípade C.. P. v sume 1.123,-- EUR, spolu 2.246,-- EUR. Listom zo dňa 22.3.2011 navrhovateľ vyzval odporkyňu na úhradu uvedenej sumy. Listom zo dňa 1.4.2011 sa odporkyňa odvolala voči rozhodnutiu rektorky č. X/XXXX. Listom zo dňa 8.7.2011 bolo odporkyni oznámené, že vo veci odvolania bola vymenovaná komisia, ktorá nezávisle posúdi rozhodnutie škodovej komisie a rektorky. Uvedená komisia listom zo dňa 23.6.2011 potvrdila rozhodnutie rektorky č. X/XXXX.

V konaní vypočutá svedkyňa E. E., ktorá v rozhodnom období u navrhovateľa pracovala ako personalistka, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že mala na starosti personálne a mzdové náležitosti pracovníkov navrhovateľa a spracovávala na podnet odporkyne aj rozviazanie pracovných pomerov s pánom P. aj s pánom E. a na podnet odporkyne všetky svoje úkony konzultovala s právnym oddelením navrhovateľa. Prvý podnet na rozviazanie pracovných pomerov dostala od odporkyne a potom to pripravovala tak, aby to bolo v súlade so a zároveň aj s vnútornými predpismi. Svoj postup konzultovala s právnikom navrhovateľa D.. B. a neskôr aj s E.. Š.. Predbežne pripravila ukončenie pracovného pomeru, preposlala to mailom s tým, že požiadala o vyjadrenie, či je to správne a dostala vyjadrenie od D.. B. I. E.. Š., že takto môže postupovať. Bola to aj osobne konzultovať na rektoráte.

V konaní vypočutý svedok D.. H. B., ktorý u navrhovateľa od 01.01.2005 do 31.05.2010 pôsobil ako vedúci právneho oddelenia vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že na okolnosti ohľadom ukončenia pracovného pomeru s pánom E. si nepamätá a pokiaľ ide o pána P. uviedol, že vie, že tam prebiehal spor, avšak v tomto konaní zastupovala navrhovateľa druhá právnička pani R.. Ohľadom pána P. vzhľadom na odstup času si na konkrétne okolnosti nepamätal, avšak uviedol, že si myslí, že odporkyňa sa informovala ohľadom možnosti skončenia pracovného pomeru. Z náplní právneho oddelenia vyplývalo poskytnúť metodickú pomoc v konkrétnych skončeniach pracovného pomeru. Viacmenej sa to konzultovalo. Právne oddelenie však neposkytovalo nejaké vzory alebo listiny, toto si pripravovali fakulty a pokiaľ bol spor tak to konzultovali s právnym oddelením.

Podľa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis, 2)ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie () a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.

Podľa o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy ().

Podľa základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec () verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [].

Podľa podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy ().

Podľa Z.z verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy: a) štatút verejnej vysokej školy,

d) pracovný poriadok verejnej vysokej školy,

e) organizačný poriadok verejnej vysokej školy,

Podľa štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä

b) základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest,

l) základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach, n) pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).

Podľa verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti: a) fakulty,

Podľa na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.

Podľa orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy ():

d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],

Podľa orgány akademickej samosprávy fakulty sú:

a) akademický senát fakulty,

b) dekan,

c) vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty alebo vedecká a umelecká rada fakulty (ďalej len "vedecká rada fakulty"),

d) disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len "disciplinárna komisia fakulty").

Podľa akademický senát fakulty

a) schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),

Podľa dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Vo veciach podľa koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.

Podľa tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú

b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1)

Podľa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sú pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone verejnej služby podľa .

Podľa 179 ods. zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie sumy 2.246,-- EUR s príslušenstvom, ktorú kvalifikoval ako škodu, ktorá mu vznikla z titulu zodpovednosti odporkyne ako zamestnankyne navrhovateľa, neskôr poukazoval na to, že u odporkyne ide aj o objektívnu zodpovednosť s titulu jej postavenia ako dekanky fakulty. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ je verejnou vysokou školou v zmysle u ktorého bola odporkyňa v pracovnoprávnom vzťahu ako vysokoškolský učiteľ a zároveň vykonávala v období od 23.11.2004 do 23.11.2008 funkciu dekanky. Navrhovateľ je právnickou osobou zriadenou zákonom, na ktorého zamestnancov sa vzťahuje Z.z, ktorý v ust. upravuje, že na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Súd uplatnený nárok navrhovateľa posudzoval z titulu práva všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu podľa , nakoľko objektívna zodpovednosť v pracovnoprávnych vzťahoch je upravená v § a 185 a na daný prípad sa takáto objektívna zodpovednosť nevzťahuje. Objektívna zodpovednosť odporkyne ako dekanky nevyplýva ani z jej postavenia dekanky, ktorá aj z titulu tohto postavenia bola v pracovnoprávnom vzťahu k navrhovateľovi. Podľa sa posudzujú také prípady zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktoré vznikli zavineným porušením povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a nie sú upravené iným osobitným ustanovením. Zamestnávateľ je povinný preukázať nielen vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, ale aj zavinenie, a rovnako tak i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca.

Tak ako súd uviedol vyššie odporkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu k navrhovateľovi jednak ako vysokoškolský učiteľ a jednak ako dekanka fakulty. Dekan fakulty je v zmysle jedným z orgánov akademickej samosprávy fakulty, ktoré majú podľa v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (), okrem iných podľa písm. d) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy []. Postavenie dekana je vymedzené v tak, že dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Štatút navrhovateľa - Smernica č. XX zo septembra 2002 v upravuje pracovnoprávne vzťahy zamestnancov navrhovateľa , v ods. 2 ustanovuje, že pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami Ž. uzatvára, mení a ukončuje na základe návrhu príslušných vedúcich zamestnancov alebo z vlastnej iniciatívy rektor alebo ním poverený vedúci zamestnanci Ž. s výnimkou zamestnancov fakúlt, s ktorými uzatvára, mení a ukončuje pracovnoprávny vzťah v mene Ž. dekan príslušnej fakulty a v ods. 4 pri bližšom vymedzení pracovnoprávnych vzťahov medzi Ž. a jej zamestnancami odkazuje na pracovný poriadok Ž.. Pracovný poriadok navrhovateľa - Smernica č. XX v čl. 5 upravuje skončenie pracovného pomeru, podľa ods. 1 písomný návrh na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podáva na príslušný personálny útvar priamy nadriadený zamestnanca, s ktorým sa má skončiť pracovný pomer. Návrh musí obsahovať náležitosti a dôvody ustanovené pre konkrétny spôsob skončenia pracovného pomeru, v ods. 5 upravuje, že organizačno- právnu stránku skončenia pracovného pomeru zabezpečuje príslušný personálny útvar.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa v mene navrhovateľa konala pri rozviazaní pracovných pomerov s dotknutými zamestnancami v súlade s jej postavením dekanky

upraveným , štatútom navrhovateľa a pracovným poriadkom. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktoré konkrétne povinnosti, vyplývajúce odporkyni ako dekanke zo a vnútorných predpisov, odporkyňa v súvislosti s ukončením pracovných pomerov porušila. Navrhovateľ v súdnych konaniach o určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov s p. E. I. H.. P. s konaním odporkyne ako dekanky súhlasil, trval na tom, že predmetné výpovede sú platné a v súlade zo zákonom a vnútornými prepismi. V obidvoch prípadoch proti prvostupňovým rozsudkom, v ktorých súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru podal odvolanie štatutárny zástupca navrhovateľa, ktorému odporkyňa za túto činnosť zodpovedala a s jej konaním v mene navrhovateľa sa stotožnil, potom nemožno vyhodnotiť takéto konanie odporkyne za protiprávne a protiprávnosť jej konania nepreukazuje ani samotné určenie neplatnosti skončenia pracovných pomerov súdom, keď sám navrhovateľ na skončení pracovných pomerov trval a dlhodobo viedol súdne spory. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované peňažné plnenie majetkovú škodu na nim tvrdenom skutkovom základe. Súd nemal za preukázaný základný predpoklad a to zavinené porušenie povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu. S výsluchu vypočutej svedkyne p. E., bývalej personalistky navrhovateľa, mal súd za preukázané, že zabezpečovala organizačno-právnu stránku rozviazania pracovných pomerov na podnet odporkyne a na jej podnet aj všetky úkony s tým súvisiace konzultovala s právnym oddelením navrhovateľa, odporkyňa teda neporušila ani svoju prevenčnú povinnosť a postupovala s náležitou opatrnosťou. Navrhovateľ nesplnil už prvú podmienku zodpovednosti za škodu, keď v konaní nepreukázal aké konkrétne povinnosti vyplývajúce odporkyni ako dekanke zo a vnútorných predpisov, odporkyňa v súvislosti s konaním v mene navrhovateľa pri ukončení pracovných pomerov porušila, keď navyše za túto činnosť bola zodpovedná rektorovi, ktorý je štatutárnym orgánom navrhovateľa, koná v jeho mene a zastupuje ho navonok a ktorý s jej konaním súhlasil. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadrovať sa k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku škody ako majetkovej ujmy a príčinnej súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( , aj ďalej), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).