Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/335/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti Y., Ľ., nar. XX.XX.XXXX, Š., nar. XX.XX.XXXX a Ľ., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky, C. Y., trvale bydliskom U. Z. a otca, Ľ. Y., bydliskom U. G. XXX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o návrhu otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi takto

rozhodol:

Ústavná starostlivosť, nariadená nad maloletými deťmi Y., Ľ., Š. a Ľ.D., rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -94, zo dňa 08.11.2012, sa z r u š u j e .

Maloleté deti Y., Ľ., Š. a Ľ.Š., sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca. Právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

Matka detí je p o v i n n á platiť na výživu maloletej Ľ. sumou po 30,- Eur mesačne, maloletému Š. sumou po 30,- Eur mesačne a maloletému Ľ. sumou po 30,- Eur mesačne, k rukám otca, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 07.02.2014.

Dlh na výživnom za obdobie od 07.02.2014 do rozhodnutia súdu pre maloletú Ľ. vo výške 53,57 Eur, pre maloletého Š. vo výške 53,57 Eur a pre maloletého Ľ. vo výške 53,57 Eur, súd p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur, pre každé z detí, k rukám otca, spolu s určeným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec detí svojim návrhom zo dňa 02.10.2013, žiadal, aby tunajší súd zrušil ústavnú starostlivosť nariadenú nad mal. deťmi Y., Ľ., Š. a Ľ., rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -94, zo dňa 08.11.2012, všetky tri deti zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku detí, aby zaviazal platiť na ich výživu, mal. Ľ. sumou po 70,- Eur mesačne, mal. Š. sumou po 70,- Eur mesačne a mal. Ľ. sumou po 55,- Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 14.04.2014 svoj návrh na výšku výživného upravil tak, že žiadal, aby súd zaviazal matku detí platiť na výživu každého z detí sumou po 30,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia teda od 07.02.2014. Uviedol, že dňa 12.07.2013 bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, kde bol z dôvodu zanedbania povinnej výživy voči jeho deťom z jeho prvého manželstva. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody sa opäť začlenil do spoločnosti, našiel si brigádnickú prácu a bývanie a postavil sa na vlastné nohy. Je rozvedený. V súčasnosti býva na adrese U.N. G. Č.. XXX, v rodinnom dome, ktorý má v nájme. Žije v ňom spolu s mal. deťmi, Ľ., Š. a Ľ.D. a v dome s nimi žije aj jeho nevlastná dcéra F. Ž. spolu so svojim manželom a ich mal. dieťaťom. Náklady na bývanie za vodu, elektrinu a plyn sú mesačne 48,- Eur. Kúria drevom

do ústredného kúrenia. Dlhy ani pôžičky nemá žiadne. Ďalšie výdavky má s maloletými deťmi. Ľ. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka ZŠ, Š. má XX rokov, je žiakom X. ročníka ZŠ a Ľ. bude mať XX rokov a chodí do X. ročníka ZŠ. Deti sú zdravé a výdavky s nimi má bežné, primerané ich veku a potrebám. Matka sa o deti nezaujíma a napriek tomu, že jej bola určená vyživovacia povinnosť predbežným opatrením, na ich výživu neprispela ku dnešnému dňu ničím. Otec pracuje ako E. v spoločnosti X. F..E..D.. so zárobkom okolo 500-800 Eur mesačne.

Súd v konaní nevypočul matku, ktorá mala doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila s odôvodnením, že ju na pojednávanie jej zamestnávateľ odmietol uvoľniť. Vzhľadom k tomu, že kolízny opatrovník predložil súdu záznam z pohovoru matky na ich úrade, v ktorom matka vyjadrila súhlas s návrhom otca na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie detí do jeho starostlivosti súd prejednal vec podľa v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané listinné dôkazy.

Kolízny opatrovník uviedol, že otec detí po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody na sebe pracoval a zrušenie ústavnej starostlivosti, označil za také, ktoré sa javí ako najlepšie riešenie pre deti. S návrhom otca na zrušenie ústavnej starostlivosti nariadenej nad mal. deťmi Y., Ľ., Š. a Ľ. súhlasil a odporučil ich zveriť do starostlivosti otca a matke odporučil určiť povinnosť platiť na výživu každého z maloletých detí sumou po 30,- Eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, teda od 07.02.2014. Vo svojej písomnej správe z prešetrenia pomerov v rodine otca zo dňa 09.04.2014 uviedol, že deti sú v jeho domácnosti šťastné a ich prianím je zostať bývať a žiť s otcom. Do detského domova sa vrátiť nechcú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil obsah spisu tunajšieho súdu , rozsudky tunajšieho súdu č.k. -94, zo dňa 08.11.2012 č.k. -94, zo dňa 08.11.2012, uznsenie tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 27.12.2013, vstup okresného prokurátora do konania, správy a potvrdenia ÚPSVaR Trenčín, hodnotiace správy detí z Y. Y. G., lustrácie v sociálnej poisťovni na zamestnávateľov rodičov, správy o príjme otca a matky, pracovný posudok zamestnávateľa otca, nájomnú zmluvu a zistil nasledovný skutkový stav:

Mal. deti Y., Ľ., Š. a Ľ. sa narodili z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. -94, zo dňa 08.11.2012 rozvedené a nad mal. deťmi Y., Ľ., Š. a Ľ., bola na čas po rozvode nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa už v tom čase vykonávala na základe rozsudku tunajšieho súdu č.k. -74 z 23.02.2012 v Y. Y. G., pracovisko R. M. XXX, U. - G.. Každý z rodičov bol zaviazaný povinnosťou platiť na výživu každého z maloletých detí Ľ. sumou po 30,- Eur mesačne, Š. sumou po 30,- Eur mesačne a Ľ. sumou po 30,- Eur mesačne, na účet Y. Y. G., pracovisko R. M. XXX, U.Č. - G., Otec detí bol nezamestnaný, vedený v evidencii ÚPSVaR Trenčín ako uchádzač o zamestnanie. Privyrábal si brigádne, s minimálnou mzdou. Matka pracovala na základe dohôd o vykonaní prác alebo dohôd o pracovnej činnosti s minimálnou mzdou. Mal. Ľ. mala XX rokov, mal. Š. mal XX,X roka a mal. Ľ. mal X,X roka. Všetky deti boli žiakmi základnej školy.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 27.12.2013 bolo na návrh otca nariadené predbežné opatrenie, ktorým bola Detskému domovu P. U.N. V. F. R. Y. Y. G., pracovisko R. M. XXX, U.-G., uložená povinnosť odovzdať mal. deti Y., Ľ., Š., Ľ. do starostlivosti otca detí, Ľ. Y.. Matka detí súhlasila s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia a bola zaviazaná povinnosťou prispievať na výživu mal. detí, Ľ. sumou 30,- Eur mesačne, Š. sumou 30,- Eur mesačne a Ľ. sumou 30,- Eur mesačne k rukám otca, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred. Aj v súčasnosti matka detí súhlasí so zrušením ústavnej starostlivosti nad mal. deťmi Ľ., Š. a Ľ. a ich zverením do osobnej starostlivosti otca. Všetky tri maloleté deti Y., Ľ., Š. a Ľ. sa od 20.12.2013, kedy boli z detského domova do domácnosti otca uvoľnené na krátkodobý pobyt počas Vianočných sviatkov 2013 a následne na základe predbežného opatrenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.02.2014 nachádzajú v starostlivosti otca až doteraz. V domácom prostredí, ktoré otec deťom zabezpečil deti napredujú, sú šťastné a ich prianím je zostať bývať a žiť s otcom. Do detského domova sa vrátiť nechcú. Prešetrením v domácnosti otca bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky k tomu, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. Otec deťom poskytuje pocit bezpečia, dáva im morálnu a najmä emocionálnu podporu a lásku. Prešetrením pomerov na strane matky bolo zistené, že táto v súčasnosti nemá vytvorené podmienky k možnosti návratu detí do jej osobnej starostlivosti. Otec pracuje od 09.12.2013 na riadnu

pracovnú zmluvu ako F. E. s príjmom, cca 520 Eur mesačne netto a spolu s vyplácanými odmenami má celkový príjem 800,- 900,- Eur mesačne. Matka bola od 11/2013 do 02.04.2014 nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce. Od 03.04.2014 sa zamestnala prostredníctvom sprostredkovateľskej agentúry. Prácu vykonáva pre Y. Z. V. ako H. s príjmom 2,- Eurá/hodina. S návrhom otca súhlasila.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín súhlasil s návrhom otca a odporučil zrušiť ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi Y., zveriť ich do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať platením výživného podľa jej možností a schopností a tiež primerane ich potrebám.

Podľa § 55 ods. 3 Zák. o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca je dôvodný. Otec detí sa po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, kde bol z dôvodu zanedbania povinnej výživy voči jeho deťom z jeho prvého manželstva opäť začlenil do spoločnosti, našiel si prácu, bývanie, postavil sa na vlastné nohy a zabezpečil maloletým deťom vhodné bytové a sociálne podmienky k tomu, aby maloleté deti mohli byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. Deti sú v jeho domácnosti šťastné a ich prianím je zostať bývať a žiť s otcom. Do detského domova sa vrátiť nechcú. Matka v súčasnosti nemá vytvorené podmienky k možnosti návratu detí do jej osobnej starostlivosti a súhlasila so zrušením ústavnej starostlivosti nariadenej nad maloletými deťmi a súhlasila s ich zverením do osobnej starostlivosti otca. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená ústavná starostlivosť nad mal. deťmi Y., a preto súd ústavnú starostlivosť nad mal. deťmi Y. Ľ., Š. a Ľ. v súlade s citovaným ustanovením § 55 ods. 3 Zákona o rodine zrušil a so súhlasom matky, kolízneho opatrovníka a okresného prokurátora zveril maloleté deti mal. deti Y. Ľ., Š., Ľ. do osobnej starostlivosti otca. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, súd určil matke povinnosť platiť maloletým deťom výživné vo výške 30,- Eur mesačne pre každé z detí, účinnosťou od 07.02.2014, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým boli deti odovzdané do starostlivosti otca. Takto stanovené výživné je podľa názoru súdu suma primeraná príjmovým a majetkovým pomerom matky, nakoľko je na hranici minimálneho výživného. Dlh na výživnom za obdobie od 07.02.2014 do rozhodnutia súdu pre maloletú Ľ. vo výške 53,57 (22 dní mesiaca 2/2014 Eur 23,57 Eur, mesiac 3/2014 = 30,- Eur) pre maloletého Š. vo výške 53,57 Eur (22 dní mesiaca 2/2014 Eur 23,57 Eur, mesiac 3/2014 = 30,- Eur) a pre maloletého Ľ. vo výške 53,57 Eur, (22 dní mesiaca 2/2014 Eur 23,57 Eur, mesiac 3/2014 = 30,- Eur) súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 5,- Eur, pre každé z detí, k rukám otca, spolu s určeným výživným, za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky určí.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).