Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Cb-23-2013.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobkyne Evy Koltášovej - Economy Consulting, IČO: 44 090 382, miestom podnikania Zlatá č. 313/1, 048 01 Rožňava, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hviezdoslavova č. 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Petrovi Vranecovi, IČO: 35 124 474, miestom podnikania Edelényska č. 2027/3, 048 01 Rožňava, bytom Húsková č. 57, 040 23 Košice, o zaplatenie 400,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni 400,00 € s 9,00 % ročným úrokom z omeškania od 15.05.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 24,00 € súdneho poplatku a 199,25 € trov právneho zastúpenia, trovy platbou u právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Ladislava Csákóa, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poukázala na to, že na základe objednávky žalovaného spracovala účtovníctvo za rok 2009 a sumu poskytnutých služieb vyfakturovala žalovanému faktúrou č. 42010 zo dňa 30.4.2010, splatnou dňa 14.5.2010. Žalovaný nedodržal termín úhrady uvedenej faktúry a do dňa podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky. Z uvedeného dôvodu si žalobkyňa uplatnila dlžnú sumu vo výške 400,00 € ako aj úroky z omeškania.
Na základe listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 14Rob/5/2013-9 zo dňa 21.2.2013, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že faktúra č. 42010 zo dňa 30.4.2010 bola vystavená nedôvodne a účelovo, nakoľko nedošlo k objednávke na spracovanie účtovníctva tak, ako to uviedla žalobkyňa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, pričom zistil nasledovné:
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný ju so žiadosťou o spracovanie účtovníctva za rok 2009 oslovil na základe odporúčania jej kolegyne, G. N.. Uviedla, že po oboznámení sa s rozsahom účtovných dokladov určila cenu za ich spracovanie na 33 € za mesiac, to znamená spracovanie jedného mesiaca
účtovníctva za 33 € x 12 mesiacov a k tomu vypracovanie daňového priznania, spolu 400 €. S takto stanovenou cenou žalovaný súhlasil. Žalobkyňa potvrdila, že objednávka ani samotná dohoda neboli uzavreté písomne, ale poukázala na to, že pri uzatváraní dohody bola prítomná K. F., ktorá jej v tom čase vypomáhala, a tiež na skutočnosť, že účtovníctvo žalovaného za rok 2009, na spracovaní ktorého sa so žalovaným dohodli, sa doposiaľ nachádza u nej, keďže žalovaný si ho doteraz nevyzdvihol. Doplnila, že pre žalovaného nielen spracovala účtovníctvo za rok 2009, ale vypracovala aj daňové priznanie.
Žalovaný uviedol, že spracovanie účtovníctva za približne 9 mesiacov si objednal u G. N., s ktorou sa dohodol na odmene vo forme víkendového pobytu vo svojom penzióne, a na základe oznámenia ktorej zaniesol účtovné doklady na adresu žalobkyne. Žalovaný poprel, že by sa žalobkyňou na čomkoľvek dohodol. Potvrdil, že doklady si neprevzal, nakoľko prestal podnikať, a z tohto dôvodu to nepovažoval za potrebné.
Na výzvu súdu sa žalovaný k výpovediam svedkýň nevyjadril a žiadal o predĺženie lehoty z dôvodu, že požiadal o pomoc Centrum právnej pomoci. Z oznámenia Centra právnej pomoci Košice vyplýva, že rozhodnutím sp.zn. 1428/14 zo dňa 3.2.2014 nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.3.2014.
Z výpovede svedkyne K. F. vyplýva, že v marci 2010 sa nachádzala v byte žalobkyne, ktorej príležitostne vypomáhala s účtovníckymi prácami spojenými s podávaním daňových priznaní, keď prišiel žalovaný so škatuľou plnou papierov a žiadal spracovať účtovníctvo. Žalobkyňa ho oboznámila so svojím cenníkom a uviedla, že za spracovanie predmetného účtovníctva vrátane vypracovania daňového priznania to bude 400 €, s čím žalovaný súhlasil.
Z výpovede svedkyne G. N. vyplýva, že žalovaný sa so žiadosťou o spracovanie účtovníctva obrátil najskôr na ňu, ale keďže ona ho spracovať nestíhala, oslovila žalobkyňu, či by to nemohla urobiť ona, a žalovanému dala na žalobkyňu kontakt, čím to pre ňu skončilo. Keďže účtovné doklady žalovaného nestihla spracovať, žiadnu zmluvu s ním neuzatvorila. Preto poprela, že by jej žalovaný mal za túto prácu ešte niečo zaplatiť.
Z cenníka služieb žalobkyne platného od 1.1.2009 ohľadom výkonu jej činností vyplýva, že cena sa určuje dohodou, najmenej 33 € za 1 mesiac spracovávaného účtovníctva.
Súd sa v konaní oboznámil aj s daňovým priznaním žalovaného za rok 2009, zaslaným súdu príslušným správcom dane, a účtovnými dokladmi žalovaného za rok 2009, predloženými žalobkyňou.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a že vykonala dohodnuté práce a povinnosťou žalovaného bolo preukázať, že za dohodnuté dielo uhradil dohodnutú cenu. Žalobkyňa listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov svoje tvrdenia preukázala a žalovaný svoje tvrdenia v konaní nijakým spôsobom nepreukázal.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne spracovať účtovníctvo žalovaného za rok 2009 a vypracovať daňové priznanie žalovaného za rok 2009 a záväzok žalovaného zaplatiť za to žalobkyni dohodnuté cenu, t.j. sumu 400 €. Žalobkyňa svoj záväzok zo zmluvy splnila. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť zaplatiť žalobkyni cenu dohodnutú v zmluve. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej vyhovel. Nárok žalobkyne sa opiera o ustanovenie § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“).
Podľa ustanovenia § 536 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka:
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Výrok o úrokoch z omeškania sa v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. januára 2013 opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal úspešnej žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 24,00 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 199,25 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 8.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 13.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 16.12.2013) po 29,88 € a za jeden úkon právnej služby (písomné podanie na súd - podanie zo dňa 14.11.2013) po 7,47 € (1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny), piatich režijných paušálov po 7,81 € a DPH vo výške 20 %. Súd žalobkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia uplatnené za úkon právnej služby - účasť na verejnom vyhlásení rozsudku, keďže zo zápisnice o pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, vyplýva, že právny zástupca žalobkyne sa ho nezúčastnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.