Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-130-2013.pdf
PDF · 100.77 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RA-8C/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: L. L. K..Q..X.., P.: XX XXX XXX, K. E. Č. M. Č.. XXXX/XXa, H. X. L., S., Č. Q., zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, sídlom Bratislava, Grösslingova č. 4 proti odporcovi: K. U., C. K. Č.. XX o zaplatenie 1.713,83 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.713,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.713,83 Eur od 01.02.2011 do zaplatenia a s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.713,83 Eur od 16.03.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 102,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 264,74 Eur, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.03.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.713,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom a zákonným úrokom z titulu zmenky, pričom návrh na začatie konania bol podaný formou vzorového tlačiva A podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie).
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 13.07.2010 na zmenkovú sumu 1.713,83 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 01.02.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou “na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená na sumu 1.713,83 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu so úrokom vo výške 0,25 % denne od 01.02.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič na zmenku nezaplatil. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Predmetná vec patrí v zmysle citovaných ustanovení nariadenia do pôsobnosti nariadenia vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky (menej ako 2.000,- Eur) a cezhraničný charakter sporu (navrhovateľ má sídlo v inom členskom štáte - Česká republika). Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie pohľadávky prostredníctvom nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, postupoval súd v konaní podľa nariadenia.
Súd v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia doručil odporcovi za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Odporca vrátil súdu vyplnené tlačivo C, v ktorom uviedol, že nevie, o čo sa jedná.
Podľa čl. 5, ods. 1, prvá a druhá veta nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie, nakoľko považoval za potrebné vykonať výsluch účastníkov konania. Riadne predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred ospravedlnil a žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.) pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, ako aj prečítaním navrhovateľom predloženej zmenky a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporca dňa 13.07.2010 vystavil v Skerešove vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.713,83 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.02.2011. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia,“ pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ neuhradil žiadnu sumu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že zmluvu o úvere a zmenku mu dal podpísať pán Abrahám, nakoľko v tom čase potreboval finančnú hotovosť a pán Abrahám mu povedal, že môže dostať hneď 800,- Eur. Peniaze mu ale dané neboli, preto išiel za pánom Abrahámom a žiadal o zrušenie zmluvy, nakoľko už po čase peniaze nepotreboval. Bol teda podvedený a podal aj trestné oznámenie, kde sa preverovali tieto skutočnosti.
Podľa čl. I, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len zmenkový zákon) vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I, § 77 ods. 1, 2 zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).
Podľa čl. I, § 5 ods. 1, 2 a 3 zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I, § 10 zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I, § 11 ods. 1 zmenkového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I, § 13 ods. 1 zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).
Podľa čl. I, § 16 ods. 1, prvej vety zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament.
Podľa čl. I, § 17 zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I, § 34 ods. 1 zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I, § 48 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Z povahy zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom, pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný, oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, či dôvod jej prijatia.
Keďže si navrhovateľ uplatnil zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom titulom zmenky, ktorú súdu i predložil, súd skúmal, či zmenka spĺňa zákonné náležitosti podľa článku I, § 75 zmenkového zákona.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že zmenka je podpísaná odporcom, pričom podpis odporcu je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. V zmenka je presne a určite uvedená peňažná suma, na ktorej zaplatenie bola vystavená. Zmenka ďalej obsahuje i ostatné zákonné náležitosti - údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení, meno toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú.
Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. V predloženej zmenke je uvedená výška úrokovej miery, ako aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky.
Navrhovateľ vyvodzoval uplatnené právo zo zmenky, o pravosti ktorej niet pochybností. Tak, ako je popísané vyššie, predložená zmenka obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Navrhovateľ teda v predmetnom konaní nemusí inak preukazovať
povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky, povinnosť uhradiť to, čo je v zmenke uvedené, vyplýva priamo z predloženej zmenky. Odporca vystavil zmenku, a preto je povinný uhradiť zmenkovú sumu 1.713,83 Eur, ako aj zmenkový úrok, ktorý bol v zmenke uvedený (vo výške 0,25 % denne od 01.02.2011). Rovnako je podľa § 48 zmenkového zákona povinný uhradiť navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky úrok vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy a to od zročnosti, ktorá nastala dňa 16.03.2011. Dôvody, prečo bola zmenka vystavená a za akých okolností súd neskúma, nakoľko v danej veci boli dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom, obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené zákonom, preto má majiteľ zmenky nepochybné právo na jej zaplatenie.
Odporca v rámci svojej výpovede potvrdil, že zmenku podpísal, preto je povinný uhradiť navrhovateľovi uplatnené sumy z dôvodov, ktoré sú popísané vyššie. Pokiaľ odporca poukázal na to, že pri podpise zmluvy o úvere bol podvedený, že mu peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere neboli vôbec vyplatené, tieto tvrdenia sa netýkajú samotnej zmenky, ale kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky (zmluvy o úvere). Tak, ako je uvedené vyššie, odporca má povinnosť uhradiť žalované sumy z dôvodu, že vystavil zmenku a to bez ohľadu, z akých dôvodov tak urobil. Preto tvrdenia odporcu týkajúce sa pôvodného záväzkového vzťahu účastníkov sú v danej veci irelevantné, nakoľko zmenkou vznikol abstraktný právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý je oddelený od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky (zmluva o úvere).
Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku i zákonného úroku je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu 1.713,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 01.02.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6 % ročne od 16.03.2011 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a čl. 16 nariadenia tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 102,50 Eur, čo predstavuje navrhovateľom zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 264,74 Eur, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 81,33 Eur, 2x režijného paušálu po 7,81 Eur a náhrady DPH vo výške 86,46 Eur.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.