Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-2767-2002.pdf
PDF · 73.54 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/2767/2002
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO 00 151 700 proti povinnému N. Y., naposledy bytom F. C. XX, o vymoženie 139,91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,94 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril exekútora poverením číslo 5309 016673* zo dňa 11.11.2002 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného.
Súdny exekútor súdu predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Bolo zistené, že po začatí exekúcie, dňa XX.XX.XXXX, povinný zomrel. Podľa uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 13D/1012/2003 zo dňa 4.11.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2004, bolo konanie vo veci prejednania dedičstva po povinnom zastavené.
V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi podmienky konania patrí aj spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania. Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľnou vadou podmienok konania a má za následok zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ktorý stanovuje, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Spôsobilosť byť účastníkom konania má podľa § 19 O.s.p. ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Predpokladom toho, aby určitý subjekt mal spôsobilosť byť účastníkom konania je teda jeho hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti. Spôsobilosť na práva a povinnosti majú podľa ustanovení Občianskeho zákonníka osoby fyzické (§ 7) a osoby právnické (§ 18). Fyzická osoba nadobúda túto spôsobilosť narodením /§ 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ a stráca ju svojou smrťou /§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
V priebehu predmetnej exekúcie povinný ako fyzická osoba zomrel a stratil tým svoju spôsobilosť na práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Pre tieto prípady
§ 107 O.s.p. stanovuje, že súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať, pričom konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel a neskôr v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.
V danej veci síce ide o majetkovú vec, avšak podľa rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po povinnom ako poručiteľovi povinný nezanechal žiadny majetok. Odporca teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a súd nemôže v konaní pokračovať s jeho dedičmi, keďže takých niet.
Na základe uvedeného súd exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania - stratu spôsobilosti byť účastníkom konania na strane odporcu.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Keďže v danej exekučnej veci rozhodol súd o zastavení konania, v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol ďalej aj o trovách exekúcie súdneho exekútora. Tieto uložil k zaplateniu oprávnenému, a to za analogického použitia ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučné konanie bolo zastavené pre stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania a súd nemohol pokračovať v konaní s dedičmi povinného, pretože tento nezanechal majetok, ktorý by niekto ako dedič mohol nadobudnúť. Ide teda o situáciu, ktorú možno postaviť na roveň situácii, kedy súd exekúciu zastaví z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Je preto dôvodné, aby aj v tomto prípade oprávnený znášal trovy exekúcie súdneho exekútora.
Vo výroku rozhodnutia určené trovy exekúcie súdneho exekútora 42,94 eur súd vyčíslil podľa ustanovení vyhlášky 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom podľa § 27a vyhlášky do 30.4.2008 nasledovne:
a) odmenu 23,24 eur za 7 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a/, c/, g/, h/, j/ uvedenej vyhlášky za získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, dve zisťovania bydliska povinného, zisťovanie platiteľa mzdy povinného, dve zisťovanie majetku povinného,
b) náhradu hotových výdavkov podľa § 22 uvedenej vyhlášky v sume 12,55 eur (poštovné),
c) daň z pridanej hodnoty v sume 7,15 eur /20 % z odmeny v sume 35,79 eur/.
Súdnemu exekútorovi nebola priznaná odmena podľa § 15 vyhl. za podanie návrhu na zastavenie exekúcie a zabezpečenie úmrtného listu povinného, keď v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia nejde o odmeňované úkony.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte dvoch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).