Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-227-2013.pdf
PDF · 126.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/227/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. W. XXXX/XXX, XXX XX V., právne zastúpená PA. X., Z. XX, XXX XX V., proti odporcovi: Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX W. Z. XXX, o vyporiadanie BSM po rozvode, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí:
Pasíva:
1/ zostatok na úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorený so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 19.02.2010, ktorý ku dňu 8.10.2012 predstavuje sumu....................11.157,81 eur
Súd bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov v y p o r i a d a v a tak, že navrhovateľke súd p r i k a z u j e pasívum pod bodom 1 v sume .................. - 11.157,81 eur.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť zostatok na úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorený so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zo dňa 19.02.2010, ktorý ku dňu 8.10.2012 predstavuje sumu 11.157,81 eur.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 858,94 eur , a to v splátkach po 50 eur mesačne do 15 dňa mesiaca pod následkom straty výhod splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť trovy štátu vo výške 40,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do pasív bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov patrí zostatok úveru č. 0264319584 v Slovenskej sporiteľni, a.s. uzatvorený dňa 19.02.2010, ktorý je ku dňu 08.10.2012 v hodnote 11 157,81 Eur. Navrhovateľka je povinná zaplatiť zostatok úveru č. 0XXXXXXXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Topoľčany zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.02.2010 v hodnote 11 157,81 Eur. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu na vyrovnanie podielov v
hodnote 5 098,90 Eur a to do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku a trovy právneho zastúpenia. V návrhu ďalej uviedla, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany dňa 11.09.2012, č.k. 11P/167/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.10.2012. Počas trvania manželstva sa navrhovateľka s odporcom stali spoločnými nájomcami bytu, za trvania manželstva nadobudli aj hnuteľné veci, ktorých užívanie si viac menej ústne podelili. Počas trvania manželstva si vzali účastníci konania tiež splátkový úver č. 0XXXXXXXXX od veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., pobočka Topoľčany zo dňa 19.02.2010 na sumu 13 300,- Eur, kde majú podľa zmluvy platiť od 10.03.2010 splátku vo výške 150,24 Eur, konečná splatnosť úveru je nastavená k 10.04.2010. Podľa ústnej dohody o vyporiadaní BSM sa účastníci dohodli, že uvedenú mesačnú splátku úveru budú platiť každý po polovici k stanovenému dňu. Dohoda o spoločnom splácaní splátkového úveru bola medzi účastníkmi dodržiavaná len určitú dobu, v dôsledku čoho sa títo dostali do omeškania. Dlh voči veriteľovi sa vyšplhal ku dňu 23.01.2013 na sumu 735,54 Eur s tým, že po rokovaniach s odporcom došlo k spoločnej úhrade zameškaných splátok dňa 08.04.2013, pričom každý z účastníkov uhradil po 480,- Eur. Odporca svoju polovicu splátky vo výške 75,- Eur naďalej neplatí. Podľa údajov W. W. je výška zostatku dotknutého splátkového úveru ku dňu zániku O. t.j. k 08.10.2012 vo výške 11 157,81 Eur.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že počas manželstva mali nájomný byt, čiže nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť, čo sa týka drobných hnuteľných vecí, tak tieto sme si medzi sebou rozdelili, tam nebol problém. Odporca si zobral úver na auto, ktorý si spláca a teda auto si zobral on. Čo sa týka toho notebooku, ktorý kúpili z peňazí z tohto úveru, tak tento nechal odporca deťom, avšak už keď odchádzal tento počítač bol nefunkčný. Oni sa ohľadom všetkých ostatných aktív s odporcom dohodli, veci si navzájom vyporiadali. Jediné v čom sa nezhodli, bol tento úver, kde odporca odmietol hradiť polovicu splátky. Už keď jej prišla prvá výzva na zaplatenie, volala odporcovi, aby jej s platením pomohol, on jej vykričal, že nič platiť nebude, že jej nič nesľúbil. Ona tento úver brala na splatenie malých pôžičiek, ktoré vznikli počas manželstva. Vie, že pochybila na týchto pôžičkách a práve preto to chcela všetko vyriešiť. V r. 2007 bola na materskej dovolenke, odporca odišiel pracovať do zahraničia, do Írska a počas tohto obdobia jej posielal na účet peniaze a to sumu, ktorú si on vypočítal a ktorá bola vlastne na platenie poplatkov za bývanie a na bežné výdavky s deťmi, táto suma však nestačila na ďalšie výdavky, preto si musela brať pôžičky z nebankoviek v čase, kým bol manžel v Írsku. Boli to dve pôžičky, jedna G. V. a tú druhú si už nepamätá. Nechcela, aby o tom bývalý manžel vedel, začala tie splátky splácať aj čerpaním z jej kontokorentného účtu, až sa dostávala do stále väčšieho mínusu. Keď to už nezvládala splácať, tak to povedala manželovi s tým, aby si zobrali jeden veľký úver a splatil tieto pôžičky. On s tým nesúhlasil, nakoniec ho presvedčila. Následne sa tieto úvery vyplatili v sume cca 11.000 Eur a 2.000 Eur zostalo na míňanie, z čoho sa kúpil počítač a domáce kino. Priamo v banke keď prišiel na účet tento úver, zadali príkazy na vyplatenie týchto dlho. Ďalej uviedla, že pred manželstvom mali tiež úver vo výške 90 000,- Sk, ktorý si brali na svadbu a tento sa splácal počas manželstva, doplácal sa potom, keď prišiel odporca z Írska v hotovosti vyplatil zvyšnú časť. Čo sa týka tej sumy, ktorú jej posielal odporca z Írska, bolo to 10 000,- Sk mesačne, ktoré posielal na svoj účet do B.. Ona k tomuto účtu mala prístup vo forme bankomatovej karty a z neho každý mesiac túto sumu vyberala. Odporca prišiel domov každé tri mesiace na dva týždne, nie je pravda, že by jej nechal doma v hotovosti nejaké peniaze, naopak našetrené peniaze si dal na účet, pretože si šporil na auto, maximálne deťom kúpil oblečenie alebo hračky. Neskôr navrhovateľka doplnila, že keď odporca prišiel domov, tak jej nechal peniaze možno dva krát. Ona z peňazí, ktoré jej nechal a ktoré dostávala ako materskú, vedela vyžiť len na tesno a niekedy vôbec nie. Keď si od neho pýtala o 1000.-Sk alebo 2000,- Sk viac, tak jej len povedal, že má žiť skromne ako ostatní, pritom mala náklady aj s dcérou, ktorá chodila do školy, mala 9 rokov a s malým synom. Keďže z týchto peňazí nevedela vyjsť, tak si zobrala úvery z nebankoviek, bol to úver Z., V., potom mala ešte kreditnú kartu z Z. D.. Tieto úvery si brala počas toho ako bol odporca v Írsku. Myslela, že jeden úver bude vedieť splatiť, potom to riešila druhým úverom, až to celé nezvládla. Potom ako sa odporca vrátil z Írska nepovedala odporcovi o úveroch, tajila to a platila tieto úvery sama až do toho roku 2010, keď mu to povedala a riešili to tým úverom zo Slovenskej sporiteľne. Čo sa týka bývania, keď bol odporca v Írsku, bývali v nájomnom byte v Prašiciach, obecnému úradu platila mesačne za nájom 132,- Eur, elektrina a plyn boli vo výške 40,- Eur, raz za tri mesiace sa platila voda vo výške 50,- Eur. Od rozvodu predmetný úver splácala len ona spolu s rodičmi, odporca uhradil iba jeden krát zameškaný dlh na splátkach vo výške 480,- Eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že zmluva o úvere bola uzatvorená 23.03.2010, teda počas trvania tohto manželstva, obaja účastníci ho splácali ešte dva roky, keby sa neboli rozviedli, tak ho
splácajú naďalej. Odporca súhlasil s týmto úverom, on sa aj podpísal, preto jeho argumentácia, že dlh spôsobila len odporkyňa a že nevedel na čo boli použité tie prostriedky je irelevantná. Keby totiž s úverom nesúhlasil, tak ho nepodpíše a nespláca. On sám pritom v apríli 2013 na našu výzvu doplatil polovicu nesplateného dlhu vo výške 480,- Eur, tzn., že si bol vedomý svojho záväzku voči banke. Finančné prostriedky, ktoré z týchto úverov navrhovateľka minula, tie boli minuté len na bežné fungovanie domácnosti, nezakúpila si z nich žiadne hodnotné veľké veci. K uvedenej sume ohľadne vyporiadania vo výške 5.098,90 Eur žiada pripočítať aj sumu vo výške 300,48 Eur, ktorú mal od apríla do júla odporca zaplatiť za tieto štyri mesiace a túto pripočítava k sume 5.098,90 Eur. Dostali k dispozícii od Slovenskej sporiteľne zostatok na úvere k 8.10.2012 vo výške 11.157,81 Eur. Ďalej uviedla, že sa im podarilo spárovať niektoré platby, ktorými boli hradené pôžičky zo sumy, ktorá bola poskytnutá Slovenskou sporiteľňou a to podľa výpisu z osobného účtu navrhovateľky, kde bola prevedená suma 9322,98 Eur, pričom z tejto sumy bola uhradená nesplatená časť pôžičky, ktorú mala v spoločnosti V. D. vo výške 2374,- Eur, potom to bola suma vo výške 1250,- Eur, ktorou bola vyplatená Pohotovosť a sumou vo výške 500,- Eur bol vyplatený dlh spoločnosti Z. D.. Suma 4 000,- Eur nevie presne na čo bola použitá. Ďalej suma, ktorú čerpala z úveru Slovenskej sporiteľne navrhovateľka vo výške 740,- Eur je vyplatenie úveru v Tatra banke.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 25.6.2013, v ktorom uviedol, že v roku 2007 išiel pracovať do zahraničia. Dopredu sa dohodli, koľko peňazí jej bude posielať tak, aby mala navrhovateľka s deťmi dosť na uhradenie mesačných účtov a na živobytie. V roku 2008 sa zamestnal už na Slovensku a stále bolo všetko v poriadku a v roku 2010 mu povedala, že kým on pracoval v cudzine, jej zrazu nepostačovali peniaze a nabrala 5-6 pôžičiek od rôznych nebankových subjektov. A takto sa to nabalilo, viac ako 10 000 Eur. Tak ho prosila, či by jej odporca nešiel za ručiteľa, aby mohla zobrať jeden veľký úver, aby vyplatila naraz všetky tieto dlhy. Zatiahla do toho aj jeho a svojich rodičov, aby jej ručili bytom, lebo inak by jej taký veľký úver nedali. Znova ho sprosto oklamala a nezobrala 11 000 Eur ako sa dohodli ale 13 300,- Eur. Prešlo iba pár mesiacov a v 10/2011 zobrala na jeho meno, bez jeho vedomia úver z Poštovej banky vo výške 8 000,- Eur, ktorý nesplácala a jemu začali strhávať po 120 Eur mesačne z platu, keďže urobila spolu s pracovníčkou PB, ktorú poznala úverový podvod. Potom bola liečená v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží. Voči exmanželke sa začalo 28.09.2012 trestné stíhanie vo veci pokračujúceho zločinu úverového podvodu. Vyšetrovaním sa zistilo, že nespravila úverový podvod na moje meno iba raz, ale až dva krát. Keď navrhovateľka tvrdí, že predmetom ústnej dohody bola aj povinnosť naďalej splácať splátky úveru č.0264319584, veriteľa SLSP, ktorý čerpali počas manželstva v rovnakej polovici, tak klame, pretože on z toho úveru mal len PC za 1 100 Eur a jej ostalo 12 200 Eur a ona si splatila svoje dlhy, ktoré si nabrala bez môjho vedomia, takže o žiadnej rovnakej polovici tu nemôže byť ani reč. A navyše žiadna ústna dohoda, že bude platiť polovicu mesačnej splátky daného úveru nebola. Zaplatil dlh z omeškania spolu z jej rodičmi na polovicu len kvôli tomu, aby oni neprišli o byt.
Odporca pred dožiadaným Okresným súdom Spišská Nová Ves uviedol, že na tom, že bude splácať polovicu splátky 150,24 Eur sa nedohodli. On zaplatil 480 Eur, dlžná čiastka úveru, nakoľko mu sľúbila, že mu dá s pôžičkou pokoj. Suma, ktorá mala byť určená na chod domácnosti neurčil sám, s navrhovateľkou si pred odchodom spolu sadli a prešli si všetko spolu a vyrátali koľko bude potrebných na výdaje, ona súhlasila. On jej poslal peniaze aj dopredu keď prišiel domov nechal jej na ďalšie 3 mesiace kým sa opäť nevráti. Ona mu nedala vedieť že jej to nevychádza s peniazmi, preto lebo si žila na vysokej nohe a míňala viac peňazí ako bolo potrebné. Žiadne z pôžičiek, ktoré nabrala nemuseli byť keby dala vedieť, že potrebuje viac peňazí. Povedal jej, že nesúhlasí s ďalšími pôžičkami a preto mu zatajila, že zobrala viac. Za tri roky mu nepovedala, že jej to nevychádzalo a brala stále ďalšie úvery bez môjho vedomia. Z peňazí, ktoré ostali - 2000,- Eur boli určené na kúpu počítača a počítač stál 1100,-Eur, tak neviem kam dala ostatné peniaze. Úver, ktorý je splácaný sumou 82,62 Eur vznikol za manželstva a jedná sa o spotrebný úver od F. Q. na kúpu auta. Nepamätá si aké boli výdavky. Jedine čo si pamätá, že to bolo okolo 4000-5000 Sk na stravu a drogériu okrem bytu a elektriny, kúrenia. Ona sama povedala, že jej to stačí.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výsluchom odporcu dožiadaným súdom a jeho písomnými vyjadreniami, oboznámením sa s návrhom , zmluva o splátkovom úvere, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, výzva na zaplatenie dlhu, vyhlásenie o splatení, zostatok na úvere, potvrdenie SlSp, uznesenie OR PZ Topoľčany zo dňa 28.9.2012, pripojený spis sp.zn. 11P/167/2012 z neho najmä návrh na č.l. 1 a rozsudok na č.l. 45, výpis z účtu navrh.
XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie 2007-2008, správa o Slovenskej sporiteľne, výpisy z úveru, správa VÚB banky, správa Z. D., zmluva o poskytnutí úveru, platobná história, výpis z účtu odporcu vo VÚB banke, zmluvy o úvere uzatvorené medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Pohotovosť z 01.04.2010 a z 28.10.2009 + splátkové kalendáre, zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľkou a spoločnosťou V.t : zmluva o pôžičke zo dňa 24.08.2001, zmluva uzatvorené zo dňa 28.09.2009 č. zmluvy 8400023860, zmluva uzatvorené zo dňa 28.09.2010 č. zmluvy 8400031988, zmluva uzatvorené zo dňa 28.09.2010 č. zmluvy 8400031989, zmluvy uzatvorené zo dňa 26.05.2011, 19.12.2011 a ich splátkové kalendáre, výpis z úveru navrhovateľky Slovenskej sporiteľni za rok 2013, výpis z účtu odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 23.8.2003. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11P/167/2012-45 zo dňa 11.09.2012, právoplatné dňa 8.10.2012. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.09.2012 vyplýva, že odporca ( v rozvodovom konaní navrhovateľ ) hodnotí manželstvo ako trvale rozvrátené od začiatku mesiaca jún 2012, kedy zistil, že mu z výplaty boli strhávané zrážky zo mzdy v dôsledku úverovej zmluvy z poštovej banky, pričom úver bol na moje meno, ale on ho nikdy nebral. Táto skutočnosť je aj v šetrení na polícii ako úverový podvod a poškodzovanie cudzích práv. Odporkyňa Q. Q. okrem iného uviedla, že sa v priebehu mesiacov júl - august 2012 liečila v V. B. G. a to z depresie a závislosti, ktorá bola označená ako závislosť na branie pôžičiek, pričom presnú diagnózu uviesť nevie.
Navrhovateľka sa návrhom domáha vyporiadania BSM, ktoré predstavuje len jeden záväzok účastníkov nadobudnutých počas manželstva a to úver uzatvorený so Slovenskou sporiteľňou , a.s. dňa 19.02.2010 na sumu 13 300,- Eur. Navrhovateľka uviedla, že ohľadom ostatných vecí sa vyporiadali, nezhodli sa len na tomto úvere, nakoľko odporca od rozvodu predmetný úver v polovici tak, ako sa dohodli, nespláca. Odporca sa bránil, že úver nemieni splácať, nakoľko vznikol preto, že navrhovateľka v čase, keď on pracoval v Írsku, si vzala rôzne pôžičky od nebankových subjektov, ktoré mu zatajila, a ktoré nakoniec v roku 2010, keď sa o tom dozvedel, splatila navrhovateľka vyššie uvedeným úverom. Súd preto zisťoval majetkové a zárobkové pomery medzi účastníkmi konania od roku 2007, keď odporca odišiel pracovať do Írska.
Z výpisu z účtu vedeného vo B. O. č.ú. 1330094251/0200 na meno odporcu, súd zistil, že odporcovi do apríla 2007 chodil na jeho účet pravidelne príjem od zamestnávateľa W. W., s.r.o.. Dňa 10.05.2007 bol na tento účet urobený prevod zo zahraničia - P. vo výške 30 838,80 Sk, dňa 27.07.2007 bol urobený vklad priamo odporcom vo výške 32 000,- Sk, dňa 10.10.2007 prevod zo zahraničia vo výške 44 372,76 Eur, dňa 19.12.2007 bol urobený vklad v hotovosti vo výške 40 500,- Sk, dňa 12.02.2008 prevod zo zahraničia vo výške 22487,- Sk a dňa 24.04.2008 vklad v hotovosti vo výške 40 000,- Sk. Následne od mája 2008 odporcovi na účet chodil príjem zo spoločnosti P.. Z uvedeného vyplýva, že odporca od apríla 2007 do apríla 2008 pracoval v Írsku. Ďalej z účtu ďalej vyplýva, že navrhovateľka, ktorá ako uviedla mala k predmetnému účtu bankomatovú kartu, robila z neho pravidelné výbery od 10.000,-Sk - 20.000,- Sk mesačne.
Navrhovateľka mala tiež založený svoj účet a to v Tatra banke č.ú. 2612121101, z ktorého vyplýva, že v roku 2007 jej na tento účet chodil rodičovský príspevok vo výške 5.520,-Sk a zároveň splácala splátky na kreditnú kartu. Ďalej z tohto účtu vyplýva, že dňa 16.02.2007 bol urobený na účet vklad vo výške 15 000,- Sk, dňa 26.09.2007 vo výške 10 000,- Sk a dňa 02.07.2007 bola transferom vložená suma 10 000,- Sk a ďalej dňa 24.11.2007 bola tiež transferom vložená suma 10 000,- Sk. Tieto vložené sumy nebolo možné identifikovať, to znamená určiť od koho na účet navrhovateľky prišli. Z výpisu tiež vyplýva, že dňa 23.11.2007 jej na účet bola pripísaná suma 30 000,- Sk z titulu úveru v Tatra banke, nakoľko bol zúčtovaný aj poplatok za úver vo výške 600,- Sk.
Súd ďalej zisťoval v akých nebankových subjektoch si navrhovateľka požičala peniaze, keďže ona sama si spomenula len na V. a kreditnú kartu z Z. D..
Zo správy spoločnosti Z. D. W., a.s., vyplýva, že navrhovateľka má uzatvorenú úverovú zmluvu č. 5203279753 za účelom čerpania finančnej hotovosti prostredníctvom platobnej karty. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2002, pričom z prehľadu prijatých a vykonaných platieb na úvere vyplýva, že dňa 30.06.2010 vložila navrhovateľka na tento úver sumu 1000,- Eur a dňa 03.03.2010 sumu 500, -Eur.
Zo správy spoločnosti V., W..Y..R.. vyplýva, že s navrhovateľkou bola uzatvorená zmluva o úvere dňa 28.10.2009, pričom navrhovateľka si požičala sumu 700,- Eur a túto sa zaviazala splatiť v 12-tich splátkach po 125,- Eur. Dňa 22.02.2010 bola na úvere č. zmluvy 402400126 uhradená suma 1250,- Eur, čím bol predmetný úver splatený. Navrhovateľka so spoločnosťou V. uzatvorila aj zmluvu o úvere zo dňa 01.04.2010, pričom si požičala sumu 700,- Eur a túto sa zaviazala splatiť v 12-tich splátkach po 110,- Eur, úver bol splatený dňa 17.12.2010 sumou 330 eur.
Zo správy spoločnosti V. D. vyplýva, že navrhovateľka ako dlžník uzatvorila s touto spoločnosťou zmluvu zo dňa 28.09.2009, pričom jej bola poskytnutá čiastka 1493,73 Eur. Z prehľadu splátok vyplýva, že navrhovateľka dňa 23.2.2010 splatila 26 splátok po 91,28 eur, t.j. sumu 2373,28 eur. Ďalej navrhovateľka uzatvorila zmluvu zo dňa 28.09.2010, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 1170,- Eur, tento úver bol splatený vopred už 21.3.2011. V ten istý deň uzavrela tiež zmluvu, kde jej bola poskytnutá rovnaká čiastka 1170,- Eur, aj tento úver bol splatený vopred dňa 21.3.2011. Ďalšia zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá dňa 30.05.2011, poskytnutá suma úveru 1170,- Eur a nakoniec zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 19.12.2011, poskytnutá čiastka úveru 600,- Eur, oba úvery nie sú splácané.
Účastníci konania uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 19.02.2010, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a účastníkmi ako dlžníkmi, pričom predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 13 300,- Eur. Výška splátky bola stanovená na sumu 150,24 Eur mesačne, počet splátok bol 122 od 10.03.2010 do 10.04.2020. Ďalej bola uzatvorená zmluva o založení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva zo dňa 19.02.2010, uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a záložcami V. U. Q. S.. V zmluve bola zabezpečovaná pohľadávka banky, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.02.2010, uzatvorenej medzi bankou a Q. U. Q. Q. ako dlžníkmi. Zálohou sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov, zapísaný na LV č. 5817 a na LV č. 4325 katastrálne územie Topoľčany.
Podľa správy Slovenskej sporiteľne zo dňa 23.01.2013, predmetný úver ku dňu 08.10.2012 predstavoval celkový zostatok vo výške 11 157,81 Eur.
Navrhovateľke bola doručená výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 07.02.2013, v ktorej spoločnosť D. D. W. W..Y..R.. vyzývala navrhovateľku na zaplateniu sumy 735,54 Eur, ktorá vznikla z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
Následne súd zisťoval akým spôsobom bolo naložené so sumou 13.300 eur získanou prostredníctvom úveru a z výpisu z úveru v Slovenskej sporiteľni č.ú. XXXXXXXXXX vedený na navrhovateľku vyplýva, že na uvedený účet jej bola poskytnutá suma 13 300,- Eur dňa 19.02.2010, z ktorej suma 232,- Eur bola spracovateľský poplatok. Následne dňa 22.2.2010 boli prevedené čiastky vo výške 1050,- Eur, 740,- Eur, 350,- Eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX t.j. na účet navrhovateľky. Tiež dňa 22.02.2010 bola odpísaná suma 1605,- Eur na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. V ten istý deň bola navrhovateľkou čerpaná aj suma 9322,68 Eur na ďalší účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Z ďalšieho účtu navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni č. 0264321692/0900 vyplýva, že navrhovateľka na tento účet vložila sumu 9322,68 Eur dňa 22.02.2010, pričom v ten istý deň zadala príkaz na úhradu sumy 2 374,- Eur, sumy 1250,- Eur a sumy 500,- Eur ( dlh spoločnosti V. D., V., Z. D.). Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že navrhovateľka vybrala v hotovosti sumu 4 000,- Eur, nie je však známe ako s ňou naložila, resp. aké úvery či dlhy mala vyplatiť. Ďalej z dodatku v zmluve o poskytnutí spotrebiteľskom úvere, uzatvorenou medzi I., a.s. a dlžníkom Q. Q. a spoludlžníkom Q. S. vyplýva, že bola predčasne
splatená pohľadávka banky jednorázovo k 17.03.2010 vo výške 735,66 Eur, čiže išlo o prevod vyššie uvedenej sumy 740 eur ( pôvodná zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 23.11.2007).
Z uznesenia OR PZ Topoľčany, odbor kriminálnej polície zo dňa 28.09.2012 vyplýva, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči navrhovateľke za pokračujúci zločin úverového podvodu a pokračujúci prečin poškodzovania cudzích práv. Na tom skutkovom základe, že spolu obvinená O. V. dňa 03.10.2011 umožnila uzatvoriť zmluvu o úvere na sumu 8 000,- Eur obvinenej Márie Michálekovej, ktorá v zmluve použila osobné údaje jej manžela Q. Q., podpísala sa jeho priezviskom bez jeho súhlasu a vedomia, tzn. že obvinená Q. Q. v zmluve uviedla nepravdivé osobné údaje, o ktorých vedela, že sa nezakladajú na pravde, pretože nebola osobou, za ktorú sa vydávala.
Z rozsudku OS Topoľčany XT/XX/XXXXzo dňa 3.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná vinnou z pokračovacieho zločinu úverového podvodu a pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzích práv a bola odsúdená na trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom v trvaní 2 roky.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vysporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov stará o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
Na základe prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo po rozvode manželstva k dohode o vyporiadaní BSM ohľadom zisteného pasíva a to Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 19.02.2010, ktorá bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a účastníkmi ako dlžníkmi a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 13 300,- Eur. Obaja účastníci sa zhodli v tom, že predmetný úver splácali spolu až do rozvodu manželstva a keď na úvere vznikol nedoplatok, odporca po rozvode uhradil ešte sumu 480 eur. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je pravdou, že by súhlasil so spoločným splácaním tohto dlhu, bránil sa tým, že úver nemieni splácať, nakoľko vznikol preto, že navrhovateľka v čase, keď on pracoval v Írsku, si vzala rôzne pôžičky od nebankových subjektov, ktoré mu zatajila. Povedala mu o nich až v roku 2010, keď ich už nezvládala splácať, preto súhlasil na naliehanie navrhovateľky s tým, aby sa tieto pôžičky splatili jedným veľkým úverom. Výška dlhov mala predstavovať sumu cca 10.000 eur a úver mal byť o 2000 eur vyšší, aby sa zakúpil notebook. Súd preto zisťoval majetkové a zárobkové pomery medzi účastníkmi konania od roku 2007, keď odporca odišiel pracovať do Írska, kde bol od apríla 2007 do apríla 2008. Za toto obdobie na svoj účet, z ktorého peniaze čerpala navrhovateľka poslal sumu 210.198,-Sk ( 6.977 eur). Z účtu sú zrejmé výbery navrhovateľky bankomatovou kartou, ktoré sa pohybovali rôzne od 10.000 Sk do 20.000 Sk mesačne. Navyše obaja účastníci sa zhodli, že odporca asi 2 x nechal finančnú hotovosť aj priamo doma, a keď bol doma deťom nakúpil oblečenie a hračky. Navrhovateľka navyše mala k dispozícii svoj účet, na ktorý jej chodil rodičovský príspevok vo výške 5520,-Sk ( 183 eur). Navrhovateľka teda priemerne z účtu odporcu vo VÚB vybrala mesačne sumu 500 eur a na svojom účte mala k dispozícii tiež 183 eur. Uviedla, že platila výdavky s bývaním a to nájom 132,- Eur mesačne, elektrina a plyn 40,- Eur, voda 16 eur mesačne. Po vyplatení týchto nevyhnutných poplatkov navrhovateľke zostávalo k dispozícii cca 500 eur mesačne na ostatné výdavky ako sú strava, hygienické potreby a ďalšie.
Obaja účastníci sa zhodli v tom, že navrhovateľka si zobrala rôzne úvery z nebankových spoločností, o ktorých odporca nemal vedomosť a dozvedel sa o nich až v roku 2010. Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že v období roku 2007 si navrhovateľka vzala len jeden úver a to z Tatra banky dňa 23.11.2007, na základe ktorého jej bola pripísaná na jej účet v Tatra banke suma 30.000,-Sk. Ďalej mala navrhovateľka zriadenú úverovú zmluvu č. 5203279753 za účelom čerpania finančnej hotovosti prostredníctvom platobnej karty B. Z. D., zmluva bola uzatvorená ešte dňa 23.05.2002, z účtu navrhovateľky sa strhávali splátky na tento úver. Všetky ďalšie úverové zmluvy v spoločnostiach V. W..Y..R.. U. V. D. W., W..Y..R.., boli uzatvorené v rokoch 2010 - 2011.
Po poskytnutí úveru vo výške 13 300 Eur, ako to vyplýva z účtu navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, navrhovateľka, na tento účet vložila sumu 9322,68 Eur dňa 22.02.2010, pričom v ten istý deň zadala príkaz na úhradu sumy 2 374,- Eur, sumy 1250,- Eur a sumy 500,- Eur ( vyplatenie dlhov v spoločnosti V. D., V., Z. D.). Ďalej z tohto výpisu vyplýva, že navrhovateľka vybrala v hotovosti sumu 4 000,- Eur, ona sama však nevie ako s ňou naložila. Tiež bolo boli prevedené čiastky vo výške 1050,- Eur, 740,- Eur, 350,- Eur na účet navrhovateľky v Tatra banke XXXXXXXXXX/XXXX a je preukázané, že sumou 740 eur vyplatila úver z Tatra banky. Tiež dňa 22.02.2010 bola odpísaná suma 1605,- Eur na Ú. Č.. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, pričom nie je známe o aký účet išlo.
Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že sumy 9322,68 eur ako aj suma 740 eur ( spolu 10.063 eur) boli použité na uhradenie dlhov navrhovateľky. Zvyšná suma 3.237 eur bola zrejme použitá na potreby domácnosti a zakúpenie spomínaného notebooku.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné predmetný záväzok účastníkov vyporiadať rovnakým dielom, keď z poskytnutého úveru vo výške 13.300 eur boli sumou 10.063 eur uhradené dlhy navrhovateľky, ktoré síce vznikli počas manželstva, avšak bez toho, aby o nich odporca mal vedomosť. Navrhovateľka uvádzala, že úvery si musela zobrať v období, keď bol odporca v Írsku, nakoľko jej to nevychádzalo, avšak v danom období si preukázateľne zobrala len úver z Tatra banky, a.s. a napriek tomu, že v ďalšom období ( 2008 - 2010) boli obaja manželia zamestnaní a teda mali príjem, sa navrhovateľka ďalej zadlžovala bez vedomia odporcu. Súd preto nemohol zohľadniť tvrdenie navrhovateľky, že nemala dostatok finančných prostriedkov, keď bol odporca v Írsku, nakoľko z vyššie uvedeného dokazovania vyplýva, že odporkyňa mala k dispozícii cca 700 eur mesačne. Bolo by preto jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, aby súd zaviazal na platenie týchto dlhov, ktoré vznikli na strane navrhovateľky i odporcu.
Súd ďalej poukazuje i na ďalšiu dôležitú skutočnosť, ktorá vyplýva z rozvodového konania sp.zn. 11P/167/2012. Návrh na rozvod podal odporca, pričom v návrhu uviedol, že „problémy v manželstve nastali v roku 2010, keď odporkyňa bez jeho vedomia požiadala o poskytnutie rôznych pôžičiek spolu vo výške 10.000 eur, avšak doteraz mu nepovedala, kde tie finančné prostriedky investovala. Táto situácia vyústila tým, že v roku 2011 odporkyňa v jeho mene podpísala úverovú zmluvu na 8.000 eur, o čom vôbec nemal vedomosť, kým mu z výplaty nezačali vykonávať zrážky zo mzdy“. Je teda zrejmé, že i dôvodom rozvodu bolo správanie navrhovateľky, ktoré viedlo až k spáchaniu trestného činu a navrhovateľka sa napriek tomu, že odporca súhlasil počas manželstva so spoločným splácaním predmetného úveru, neštítila na meno odporcu spáchať úverový podvod. Súd preto považoval za dôvodné vyporiadavať rovnakým dielom iba časť úveru a to sumu, ktorá slúžila obom účastníkom , t.j. 3237 eur, keďže suma 10.063 eur bola použité na uhradenie dlhov navrhovateľky. Suma 3237 eur predstavuje 24% z celkovej sumy úveru. Zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu je vo výške 11.157,81 eur a 24% z tejto sumy predstavuje 2677,87 eur. Vyrovnací podiel , ktorý by mal vyplatiť odporca navrhovateľke výške jednej polovice by teda predstavoval sumu 1338,94 eur, avšak ako vyplýva z dokazovania odporca ešte 8.4.2013 vyplatil dlh, ktorý vznikol na predmetnom úvere vo výške 480 eur, preto vyrovnací podiel predstavuje sumu 858,94 eur ( 1338,94 - 480). Súd prikázal predmetný úver zo Slovenskej sporiteľne zaplatiť navrhovateľke a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke vyrovnací podiel vo výške 858,94 eur. Vzhľadom na príjem odporcu a jeho nemajetnosť, súd povolil odporcovi túto sumu splácať v splátkach po 50 eur mesačne.
Navrhovateľke bol rozhodnutím zo dňa 15.11.2012 priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená advokátka na zastupovanie v konaní. Vzhľadom na to je navrhovateľka oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. Odporcu súd na zaplatenie súdneho poplatku za návrh nezaviazal, nakoľko mal v konaní prevažný úspech.
V konaní vznikli trovy štátu vo výške 81 eur z dôvodu vyplatenia faktúr bankám za poskytnutie požadovaných výpisov a to Tatra banke, a.s. vo výške 33 eur, Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 2 x 24 eur. Keďže navrhovateľka je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 40,50 eur na trovy štátu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.2 OSP tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. V konaní mal prevažný úspech odporca, avšak tento si žiadne trovy neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.