Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-28-2014.pdf
PDF · 88.33 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/28/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Zoltánom Duszom v právnej veci navrhovateľky Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, zast. M.. Z. C., advokátkou, s. r. o., so sídlom v P. A., Ž. XXXX proti odporcovi T.. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, zast. právnou zástupkyňou B.. V. Ď., advokátkou so sídlom P. A., V. X o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u rodičov zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania Q. K., rod. K. a T.. Q. K., ktoré bolo uzavreté dňa 05. 06. 1993 pred M. Ú. P. A. a ktoré je zapísané v knihe manželstiev uvedeného matričného úradu vo zv. 13, ročník 1993, na strane 23, pod por. č. 61 r o z v á d z a .
Súd maloleté dieťa účastníkov konania V. K., nar. XX. XX. XXXX z v e r u - j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu- otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľka - matka je povinná platiť na dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí sumu 27,13 Eur mesačne a čo je splatné do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk otca dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk matky s maloletou dcérou V. pre mimosúdnu dohodu rodičov neupravuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh o rozvod svojho manželstva s odporcom ako aj o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu V. K., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode.
Navrhovateľka vo svojom návrhu zdôraznila, že predmetné manželstvo je len formálnym zväzkom, pretože si ako manželia prestali spolu rozumieť a odporca má známosť s inou ženou. Na pojednávaní zdôraznila, že kríza v manželstve trvá už skoro 3 roky, ako manželia sa navzájom odcudzili natoľko, že nemožno od nich očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Ohľadom maloletého dieťaťa uviedla, že svoje dieťa má nesmierne rada, ale vzhľadom k tomu, že dieťa pred psychologičkou Referátu poradensko - psychologických služieb P. A. vyslovujúc svoj názor uviedlo, že chce bývať s otcom, súhlasila so stanoviskom dieťaťa a teda aj s jeho zverením
do starostlivosti otca. Podčiarkla pritom, že názor dieťaťa na ďalšiu výchovu bol postupne formovaný vplyvom otca, ktorý si dieťa získaval kupovaním rôznych drahších vecí, čo si mohol dovoliť pretože má veľmi dobrý príjem. Vzhľadom ale na vek dieťaťa navrhovateľka nesúhlasila s odročením pojednávania za účelom ďalšieho výsluchu dieťaťa pred súdom prípadne znaleckým dokazovaním, aby dieťa nebolo vystavované stresujúcim situáciám. Navrhovateľka je nezamestnaná, vedená na úrade práce, avšak bez akéhokoľvek príjmu pre skutočnosť, že odporca vykonáva funkciu starostku Obce Ožďany. Navrhovateľka svoj styk s dieťaťom nežiadala upraviť súdnou cestou, pretože bude bývať na tej istej adrese ako doteraz, teda spolu s dieťaťom a na jej styku sa s odporcom vedia dohodnúť. Navrhovateľka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Zdôraznil, že ako starosta Obce Ožďany býva v práci psychicky zaťažený, potreboval mať doma pevné a stabilné zázemie, ktoré však v osobe navrhovateľky nenašiel. Hádky boli medzi nimi za posledných 5 rokov každodenné, svedkom ktorých bolo aj ich maloleté dieťa. Odporca uznal, že v súčasnosti má známosť s inou ženou a zároveň sa priznal aj k tomu, že mal mimomanželský intímny pomer s inou ženou. Ani podľa odporcu nie je možné od manželov očakávať obnovenie spolužitia.
Maloleté dieťa navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti vzhľadom na vyjadrenie dieťaťa pred psychológom.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú Dominiku na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, výživné zo strany navrhovateľky určiť v minimálnej výške a jej styk s dieťaťom neupraviť súdnym rozhodnutím.
Dokazovaním bolo zistené, že odporca ako starosta Obce Ožďany má priemerný čistý mesačný príjem 1609,- Eur a taktiež nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a o ďalšej výchove a výžive dieťaťa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd dospel k záveru, že ide o manželstvo, ktoré už niekoľko rokov neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať jeho obnovenie.
Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia §-u 144 O.s.p., na základe ktorého účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd nezaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania v zmysle §-u 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Súd vyhotovil rozsudok podľa ustanovenia §-u 157 ods. 3 O. s.p. podľa ktorého, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona podľa ktorých rozhodol.
Súd o trovách konania rozhodol podľa §-u 144 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné, nakoľko sa ho účastníci na pojednávaní výslovne vzdali.