Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/112/2013

Potvrdené rozhodnutím 4To/89/2014
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci obžalovaného P.. U. A. , pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ (§ 139 odsek 1 písmeno c/) Trestného zákona, o odvolaní okresnej prokurátorky v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 14.04.2014, sp. zn. 2T/112/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 25. septembra 2014, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci obžalovaného U. A. pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) , o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. z 12.08.2013, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 14.04.2014 takto

rozhodol:

Podľa písmeno b) sa

obžalovaný U. A., nar. XX.XX.XXXX N. S., trvale bytom S., T. XXXX/XX,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. z 12.08.2013 pre skutky v bodoch 1 až 3 obžaloby právne posúdené ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na písmeno c) a ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1. v období roku 2001 do 04.10.2006, v obci S., na T. Č. XXXX/XX, v rodinnom dome, sa vyhrážal poškodenej T. A., H. XX.XX.XXXX v H. T., trvale bytom S., T. XXXX/XX, ktorá s ním bývala v spoločnej domácnosti slovami: „šesť gúľ do hlavy, rozseknem ťa napoly“, tiež sa poškodenej vyhrážal slovami: „utopím ťa v žumpe, priviažem ťa reťazou o marhuľu, zatlčiem ťa do zeme“, vyhrážal sa jej, že ju zaškrtí, pričom svojím konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční, pričom pri uvedených vyhrážkach obžalovaný podľa poškodenej kričal a mal skoro až záchvat zúrivosti, 2. v presne nezistenom čase, v mesiaci júl 2006, v obci S., v rodinnom dome na T. Č. XXXX/XX, v čase rozvodu sa viackrát vyhrážal zabitím poškodenej T. A., H. XX.XX.XXXX N. H.L. T., trvale bytom S., T. XXXX/XX, vyhrážal sa jej vždy, ako spomenula slovo rozvod, vtedy u obžalovaného stúpla agresivita, provokoval poškodenú slovami: „povedz to ešte raz“, kde sa poškodená bála, že na ňu aj zaútočí, pričom svojím konaním u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu, že svoju vyhrážky aj uskutoční, 3. dňa 19.11.2008, vo večerných hodinách, v obci S.E., na T. V. Č. XXXX/XX, v rodinnom dome, kričal na bývalú manželku - poškodenú T. A., H. XX.XX.XXXX N. H. T., trvale bytom S., T. XXXX/XX, slovami: „ty sa chceš so mnou deliť napoly? Ja teba rozseknem napoly“, na čo poškodená povedala, že za to sa sedí, na čo obžalovaný odpovedal slovami: „najprv ty skapeš a potom ja pôjdem sedieť“, následne obžalovaný udrel dlaňou ruky poškodenú do tváre, do oblasti pravého oka, čím svojim konaním vzbudil u poškodenej T. A. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

pretože skutky nie sú trestným činom.

Podľa sa poškodená T. A., H.. XX.XX.XXXX N. H. T., trvale bytom H. T. , Ľ.. Š. Č.. XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 12.08.2013 pod sp.zn. obžalobu na obvineného U. A. pre hore uvedený pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) s poukazom na ust. písmeno c) .

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej T. A., svedkov: S. A., P. A., K. M., E. L., M.B. E., Z. U., C. A., Z. A., A. A., U. E., S. T. X. N. K.: O. Z., S.. B. K., Z. A.Č., Z. A., A.. R. R., C. E., Z. Š., Z. S., P. T., T. R., C. Š. B. X. E., znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vo svojej výpovedi poprel, že by sa dopustil žalovaných skutkov s tým, že príčinou celého konfliktu bola skutočnosť, že bývalá manželka v roku 2008 bez jeho vedomia a súhlasu umorila vkladné knižky s peniazmi, ktoré boli darom od jeho rodičov, on na túto skutočnosť reagoval a bývalá manželka sa mu vyhrážala, že ak ohľadne toho niečo povie na polícii, narozpráva na neho také veci, že bude mať problémy a zo života peklo. Poukázal na to, že pokiaľ by sa správal k manželke počas manželstva tak, ako je uvedené v obžalobe, bolo by sa to spomínalo v rozvodom konaní, ale tam o tom nebola ani zmienka. Obžalovaný ku skutku pod bodom 1 uviedol, že sú to silné slová, nikdy také nepoužil, rovnako ku skutku pod bodom 2 vypovedal, že sa nezakladá na pravde s tým, že sa manželke vyhrážať ani v uvedenom čase nemohol, pretože do práce odchádzal o 04.30. hod. a vracal sa o 18.45. hod a manželka pracovala v zahraničí. Ku skutku pod bodom 3 obžaloby uviedol, že prišiel domov vo večerných hodinách, pýtal sa bývalej manželky na umorenú vkladnú knižku, čo v ten deň zistil v banke, načo ona zareagovala tak, že nech sa neopováži niečo také na ňu povedať, zavolal potom policajtov, ktorí nič nezistili a bývalá manželka s nimi potom odišla, išla k svojej priateľke Soni Danielovej, kde bola do rána a následne na druhý deň k nim domov prišli policajti, urobili domovú prehliadku, zobrali zbrane. Obžalovaný poprel, že by sa bývalej manželke vyhrážal ako aj to, že by ju udrel a poukázal na to, že je pravák a poškodenú mal udrieť do oblasti pravého oka. Obžalovaný tiež vylúčil fyzické konflikty medzi ním a manželkou v obdobiach jednotlivých skutkov. Vypovedal, že od roku 2001 po rozvode ich manželstva sa manželka z domu neodsťahovala, v spoločnom dome bývali aj po rozvode, pričom bývalá manželka prala a varila aj jemu, o návrhu na rozvod manželstva sa dozvedel potom, čo mu súd doručil písomnosti poštou. Ku skutku zo dňa 19.11.2008 tiež doplnil, že hneď po odchode polície išiel cez záhradu k svokrovcom, ktorým povedal, čo bývalá manželka urobila s darom od jeho rodičov a potom mu volal syn Peter, že prečo bije maminu.

Súd v procesnom postavení svedka vypočul poškodenú T. A., ktorá ku skutku pod bodom 1 obžaloby vypovedala, že už pred rokom 2001 neboli vzťahy v manželstve s obžalovaným dobré, ale od roku 2001 sa to vystupňovalo, býval agresívny, vyhrážal sa jej tými slovami, ktoré sú uvedené v obžalobe, tiež tak, že ju zabije, zatlčie do betónu a boli tam aj fyzické útoky na jej osobu, a to aj päsťami do hlavy, pričom sa obžalovaný snažil vystihnúť chvíľu, keď bola doma sama, nakoľko keď boli doma deti, tak sa uchýlila k nim, alebo sa tieto ozvali. Poškodená sa nevedela vyjadriť vzhľadom na odstup rokov, kedy konkrétne obžalovaný použil uvedené vyhrážky, za akých okolností a čo ich vysloveniu predchádzalo, pričom podotkla, že si nezapisovala, čo kedy manžel povedal a kedy ju bil a s tým, že slová v obžalobe predstavovali bežný slovník obžalovaného voči jej osobe. Poškodená spomenula incident v garáži okolo roku 2001, keď reakcia obžalovaného na jej výčitku, že nekúpil chlieb, spočívala v zahnaní sa na ňu šroubovákom a tiež incident z roku 2004, keď mala zlomenú ruku a nechcel ju pustiť do kuchyne a následne stupňoval nadávky až do takých vyhrážok, aké sú uvedené v obžalobe. Ku skutku pod bodom 2 obžaloby poškodená uviedla, že v mesiacoch jún alebo júl 2006 podávala žiadosť o rozvod a vtedy sa vyhrážky obžalovaného jej zabitím stupňovali, svojej právnej zástupkyni toto spomínala, ale táto tomu zrejme neprikladala dôležitosť, pretože v rozvodovom konaní sa uvádzala iba nevera. Tiež vypovedala, že v období mesiaca júl 2006 končila prácu v Nemecku a chodila do práce iba na zastupovanie, takže sa doma zdržiavala častejšie, vtedy sa síce odsťahovala k svojim rodičom, ale do spoločného domu chodila, pretože tam bývala dcéra a keď videla, že obžalovaný ide domov, tak radšej išla preč. Ku skutku pod bodom 3 obžaloby poškodená vypovedala, že v uvedený večer bola doma sama, varila

v kuchyni, nevidela obžalovaného prichádzať, pretože v opačnom prípade by odišla tak, ako inokedy. Obžalovaný prišiel cez garáž a hneď po otvorení dverí začal kričať „ty sa chceš so mnou deliť napoly, ja teba rozseknem napoly“, načo ona reagovala slovami, že „za to sa sedí“, a obžalovaný povedal „najskôr ty skapeš, až potom ja pôjdem sedieť“ a následne ju obžalovaný udrel asi pravou rukou pod pravé oko. Poškodená ďalej uviedla, že potom sa jej podarilo vyjsť von pred dom, bola zima, začala rozmýšľať, že na druhý deň má ísť s vozidlom na STK a nemala pri sebe doklady ani peniaze, iba telefón a tak zavolala synovi S., ktorý jej poradil, aby sa nevracala naspäť, potom volala kamarátkam K. M.B. B. Z. A. a potom sa rozhodla, že zavolá políciu. Po príchode policajtov obžalovaný sedel v obývačke, bola rada, že si môže zobrať svoje veci, ešte prosila policajtov, aby počkali, kým prejde k rodičom, ku ktorým sa dá prejsť cez záhradu aj cez ulicu. Ona išla cez ulicu, avšak u rodičov počula obžalovaného, ktorý zrejme prešiel cez záhradu a preto sa rozhodla ísť do Snack baru ku kamarátke K. M.B., u ktorej prespala. Na druhý deň išla znovu do domu a myslí, že hľadala infralampu pre dcéru, ktorá bola vtedy prechladnutá a ani nevie ako, našla v spálni pod matracom zbrane, zľakla sa a preto kontaktovala políciu, ktorá prišla a zbrane zobrali, pričom obžalovaný mal zbrane aj v garáži v skrini. Poškodená vysvetľovala, že za tieto veci sa hanbila, v práci o tom nehovorila, deti niektoré incidenty videli, rodičov zaťažovať nechcela, nejaký incident spomenula pani A. a v čase rozvodu K. M.B., že sa bojí, že ju obžalovaný zabije, lekára po týchto útokoch nikdy nenavštívila, ako ani psychologickú pomoc. Skutočnosť, že trestné oznámenie podala až v roku 2008 po rozvode manželstva, vysvetľovala tým, že si myslela, že sa s obžalovaným rozvedú, majetkovo sa vysporiadajú. Tvrdila, že jej obava z uskutočnenia vyhrážky obžalovaným dňa 19.11.2008 nebola iná ako v roku 2001 s tým, že keby vtedy nemusela ísť na STK, tak možno znovu nič nepodnikne. Vypovedala, že o tom, že obžalovaný má zbrane, sa dozvedela v dlhšom časovom horizonte pred dňom 19.11.2008, polícii to ale v uvedený deň nespomenula, pretože v tom momente na to nemyslela, ani nechcela záležitosť takto riešiť a zopakovala, že si myslela, že sa rozvedú, vysporiadajú majetkovo, ale obžalovaný robil stále problémy. Poškodená pripustila, že dňa 19.11.2008 možno padla zmienka aj o umorenej vkladnej knižke. Poškodená na otázku uviedla, že v roku 2006 po rozvode bývala u rodičov, potom v novembri 2006 ju obžalovaný prosil, aby sa vrátila, čo aj urobila, v roku 2008 však naberal sebavedomie, jeho agresivita sa stupňovala postupne, definitívne odišla po incidente v novembri 2008, pripustila, že od roku 2008 mohli spolu stráviť vianočné sviatky s tým, že pochybuje, že by spolu sedeli pri jednom stole. Poškodená sa nevedela vyjadriť, ako často v rokoch 2001 až 2006 obžalovaný voči nej používal uvedené vyhrážky, tiež uviedla, že obžalovanému nepovedala, že podala návrh na rozvod a nevedela uviesť, akým spôsobom sa tento dozvedel o podanom návrhu na rozvod s tým, že k vyhrážkam z jeho strany v zmysle bodu 2 obžaloby dochádzalo pred tým, ako podala návrh na rozvod. Poškodená tiež uviedla, že v čase incidentu zo dňa 19.11.2008 nebol okrem nej a obžalovaného doma nikto, najskôr nevedela uviesť, kde bola dcéra P., pre ktorú na druhý deň hľadala infralampu, neskôr uviedla, že táto bola na internáte a infralampu jej chcela pripraviť, keď príde na víkend domov. Poškodená tiež uviedla, že v uvedený večer varila pre seba, dom s obžalovaným nemali rozdelený na zóny, ktoré by jednotlivo užívali s tým, že tento dom bolo treba aj upratovať.

Svedok S. A., syn obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v manželstve jeho rodičov dochádzalo k hádkam, od roku 2000 však žil v Bratislave, takže domov chodil iba cez víkendy a asi raz za dva alebo tri týždne. Svedok opísal, že obžalovaný mal širokú škálu vyhrážok, tieto neodzneli iba v roku 2001, ale prakticky od roku 1987 a obžalovaný sa na tento spôsob zvykol. Osobne počul, ako obžalovaný povedal poškodenej, že ju zatlčie do betónu, priviaže o marhuľu reťazou, že ju zaškrtí a utopí v žumpe. Tiež vypovedal, že bol svedkom toho, ako obžalovaný v rokoch 2001 až 2002 dal matke facku a kuchynská linka jej dala druhú a tiež v práčovni ju zatlačil na žehliacu dosku a dal jej kĺbom prsta po hlave. Poškodená podala žiadosť o rozvod v roku 2006 a vtedy sa aj na 4 mesiace odsťahovala k svojim rodičom, obžalovaný potom za ňou chodil, aby sa vrátila, pričom podľa svedka sa nevrátila, čo už bolo po rozvode. Podľa vyjadrenia svedka bol obžalovaný v zlom rozpoložení, rozprával sa preto s ním, potom sa to trochu ukľudnilo, k hádkam nedochádzalo, ale obžalovanému potom stúplo sebavedomie a znovu sa začalo jeho správanie stupňovať. Svedok tiež uviedol, že týždeň pred 19.11.2008 bol doma, s otcom sa rozprával a potom dňa 19.11.2008 mu volala matka, že je vyhodená na ulicu, volal preto obžalovanému, že je z neho sklamaný, že nedodržal slovo. Svedok sa vyjadril, že vie tak, že matka volala políciu, pričom táto mu povedala i to, že obžalovaný sa päsťou priblížil k jej tvári a že ju trochu buchol. Svedok tiež vypovedal, že pri ním spomínaných hádkach medzi obžalovaným a poškodenou kvôli financiám a obžalovaného nevere, poškodená nebola ticho, bránila sa i slovne. Podľa svedka bolo príčinou konfliktu zo dňa 19.11.2008 majetkové vysporiadanie, poškodená obžalovanému niečo navrhla, čo vie od nej samotnej. Svedok najskôr vypovedal, že pred incidentom z 19.11.2008 sa s poškodenou nestretol, po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania podľa §

264 odsek 1, odsek 2 , kedy vypovedal, že sa s poškodenou a so svojou sestrou P. stretli v Bratislave dňa 18.11.2008, potvrdil túto skutočnosť s tým, že sa vtedy bavili o tom, že poškodená sa chce s obžalovaným majetkovo vysporiadať.

Svedkyňa Ivona Jurkovičová, dcéra obžalovaného a poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v manželstve obžalovaného a poškodenej boli hádky kvôli financiám a nevere zo strany obžalovaného, pri týchto hádkach obžalovaný používal vulgárne nadávky a tiež slová: „zatlčiem ťa do betónu, rozseknem ťa napoly, utopím ťa v žumpe“, presný čas použitia týchto výrazov zo strany obžalovaného svedkyňa nevedela uviesť s tým, že tieto neodzneli vždy rovnako. Svedkyňa popísala tri fyzické ataky obžalovaného na poškodenú, ktoré sa mali stať v období od roku 2001 do rozvodu ich manželstva, a to naháňanie sa okolo kuchynského stola, ktorým obžalovaný následne poškodenú pritlačil k stene, tiež buchnutie hlavy poškodenej obžalovaným o kuchynskú linku v období okolo rokov 2004 - 2005 (pri ktorom však nebola prítomná, bola vo svojej izbe, iba počula buchnutie, na ktoré dobehla do kuchyne a videla, ako obžalovaný drží poškodenú a pred jej hlavou bola kuchynská linka) a tiež situáciu v rokov 2001 - 2002, kedy sa poškodená skryla do špajze a obžalovaný sa za ňou dobíjal. Svedkyňa vypovedala, že hádky vznikali pri neskorých príchodoch obžalovaného domov, pričom tento nechcel povedať poškodenej, kde bol a z tohto dôvodu sa hádali, pričom svedkyňa uviedla i to, že si nespomína, že by sa obžalovaný k poškodenej správal agresívne bez toho, aby predtým došlo medzi nimi k hádke. Ku skutku pod bodom 3 obžaloby svedkyňa uviedla, že pri tomto nebola prítomná, ale o ňom vie z dôvodu, že jej poškodená telefonovala a hovorila jej, že sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, udrel ju päsťou do hlavy a musela volať políciu, pričom príčinou tohto incidentu bolo majetkovoprávne vysporiadanie po rozvode, ktoré museli riešiť, keďže obžalovaný mal poškodenej povedať: “ty sa chceš deliť napoly, ja teba rozseknem napoly“. Svedkyňa vypovedala, že od roku 2005 poškodená pracovala v zahraničí, chodila domov a zdržiavala sa doma nepravidelne, v roku 2006 mala poškodená v dome iba osobné veci a chodila do domu iba vtedy, keď obžalovaný nebol doma, alebo keď bola ona doma, po rozvode bol obžalovaný iný, utiahnutejší, ale potom sa situácia zmenila a v roku 2008 sa u neho stupňovala agresivita.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu K. M., kamarátku poškodenej, ktorá vypovedala, že manželstvo obžalovaného a poškodenej vnímala ako normálne, hovorilo sa iba o priateľkách obžalovaného, svedkom hádok medzi obžalovaným a poškodeným nikdy nebola, poškodená jej po rozvode hovorila, že má zdravotné problémy aj kvôli problémom s obžalovaným, títo sa nevedeli dohodnúť na rozdelení majetku. Ku skutku z 19.11.2008 uviedla, že jej vo večerných hodinách, keď bola v práci v bare, volala poškodená, že ju obžalovaný vyhodil pred barák a vymkol ju, preto jej poradila, aby zavolala políciu. Následne niekedy medzi 20.00. hod. až 21.00. hod. prišla poškodená za ňou do podniku, celá premrznutá a vystresovaná, tvrdila, že sa s obžalovaným znovu rozprávali o delení majetku, ona mu navrhla, že by bolo najlepšie, ak by sa rozdelili napoly , načo jej on povedal, že napoly bude akurát tak ona, vyhodil ju pred dom, na čo poškodená zavolala políciu. Svedkyňa uviedla, že poškodená u nej prespala a odišla na druhý deň okolo 07.00. hod. Svedkyňa si pre odstup času nevedela spomenúť, či jej poškodená hovorila aj o nejakom fyzickom konflikte a preto súd na návrh prokurátora prečítal časť výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, kedy vypovedala, že poškodená jej hovorila aj o tom, že ju obžalovaný udrel do tváre. Svedkyňa sa k prečítanej časti výpovede vyjadrila tak, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu, veci si lepšie pamätala, pričom doplnila, že v ten večer na poškodenej nevidela žiadne zranenie a ráno ju už pri odchode nevidela.

Svedok E. L., otec poškodenej, na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho záhrada susedí so záhradou obžalovaného a poškodenej, pričom obžalovaný po roku 1981 začal byť nervóznejší, časti nadával na poškodenú rôznymi vulgárnymi výrazmi, pričom sa tiež stalo, že niekedy po roku 2001 obžalovaný mal malorážku, vzduchovku, chodil po záhrade, strieľal na vrabce a na hrdličky a tiež počul, ako na poškodenú hovorí: “zastreliť, zakopať a zahrabať“, pričom to hovoril asi preto, že bol nervózny. Svedok vypovedal, že poškodená sa na obžalovaného sťažovala, že ju nabil, mala aj modriny. Ku dňu 19.11.2008 uviedol, že mohlo byť okolo 20.00. hod., kedy bol doma s manželkou, prišiel k nim obžalovaný, bol nervózny, hľadal poškodenú, spomínal, že ju udrel, chodil u nich hore dolu asi hodinu a potom odišiel, pričom nespomínal, prečo sa pohádali. Poškodená mu potom hovorila, že sa s obžalovaným pohádali, že ju nabil a ona potom odišla z domu, či hovorila v tomto prípade poškodená o vyhrážkach, si svedok nevedel spomenúť. Svedok tiež potvrdil, že poškodená u nich zvykla prespávať, nevedel uviesť, či to bolo pred rozvodom alebo po ňom, ale natrvalo sa k nim presťahovala po spomínanom incidente.

Svedkovia M. E. (kamarát obžalovaného), Z. N. (bratranec obžalovaného), C. A. (krstný syn obžalovaného), A. A. B. Z. A. (susedia) pred súdom vypovedali v tom zmysle, že nikdy neboli svedkami hádok alebo fyzických konfliktov medzi obžalovaným a poškodenou, ani o nich nemajú vedomosť. Svedok M.B. E. uviedol v súvislosti s prejednávanou vecou i to, že raz sedel v bare U Kaza s O. Z., vtedy tam prišla poškodená, dohadovali sa na niečom s pani Danielovou a vtedy poškodená u nej i prespala, na obsah ich rozhovoru si už nepamätal. Svedok MUDr. Františke Korčok (švagor obžalovaného) tiež vypovedal, že vedel o problémoch v manželstve obžalovaného a poškodenej v tom zmysle, že správanie poškodenej sa zmenilo, začala navštevovať nejaké kurzy reiky a neskôr katechizmus, čo podľa vyjadrenia obžalovaného pred ním zhoršilo vzťahy medzi ním a poškodenou, svedkom žiadnych hádok medzi nimi však svedok nikdy nebol. Tiež uviedol i to, že bol i gynekológom poškodenej, pričom si nikdy na nej nevšimol žiadne znaky násilia a táto sa nikdy pred ním nesťažovala na migrény.

Súd za podmienok podľa písmeno a) prečítal zápisnicu o výsluchu nebohého svedka O. Z.Ď. z prípravného konania, kedy tento vypovedal, že dňa 19.11.2008 bol bare U Kaza, videl vychádzať z kuchyne baru nejakú ženu, pričom K. M. mu povedala, že je to T. A. a že táto bola prinútená u nej prespať a že U. A. sa jej vyhrážal.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie MUDr. Katonovej a z odboru psychológie PhDr. Roberta Mátého súd zistil, že poškodenej T. A. bola diagnostikovaná reaktívna somatoformne exhaustívna porucha (vonkajším vplyvom vyvolané telesné ťažkosti s vyčerpaním), ktorá psychická ujma je u nej podmienená dlhšie trvajúcim konaním obžalovaného, ktoré mohla pociťovať ako príkorie, pričom však nie je možné presne stanoviť dobu, po ktorú bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe život a na uvedených ťažkostiach však participuje i senzitívnejšia osobnostná štruktúra poškodenej, jej citlivejšia osobnosť so zníženou schopnosťou znášať záťaž, ktorá je daná nezávisle na vonkajších okolnostiach. Podľa záverov znaleckého posudku je poškodená schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti a jej výpoveď z psychologického hľadiska možno považovať za vierohodnú.

Zo záverov znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného súd zistil, že obžalovaný v čase spáchania skutkov, kladených mu za vinu, netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ako ani závislosťou na návykových látkach, vedel svoje konanie ovládať ako aj rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a je schopný chápať zmysel svojho konania. Podľa znalcov charakterové črty obžalovaného nevykazujú znaky patológie, nie sú u neho prítomné známky, prejavy impulzivity, explozivity ani sklony k verbálnej či brachiálnej agresivity, anetizmu (necitlivosti voči inému v konaní) a ani charakteropathie (chorobne zmeneného intelektu). Znalci súčasne u obžalovaného nediagnostikovali ani prejavy patologického afektu, ako ani nezvládnutého afektu.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. -10 z 14.09.2006, právoplatným dňa 04.10.2006, bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, pričom konanie bolo začaté na návrh poškodenej z 07.07.2006.

Z priestupkového spisu OO PZ Nové Zámky č.p. ORP:P-2339/NZ-08 a následne súvisiaceho sťažnostného spisu KR PZ Nitra č. KRP-32/OK-SŤ-2009 súd zistil, že T. A. podala dňa 20.11.2008 o 23.30. hod. oznámenie o priestupku v súvislosti s tým, že v predchádzajúci deň sa jej U. A. vyhrážal zabitím a nakoľko vedela, že je držiteľom zbraní, poobzerala sa po dome po uvedených zbraniach a zistila, že v pivnici v drevenej skrini sa nachádza dlhá guľová zbraň a v spálni pod matracom krátka guľová zbraň. Následne polícia poškodenej zaistila uvedené zbrane, a to krátku guľovú zbraň vzor 70, cal 7,65, čiernej farby, číslo 691621 a dlhú guľovú zbraň zbrojovka Brno N.P. číslo 28007, cal 22, Long Rifle s drevenou pažbou, ktorú mal v legálnej držbe obžalovaný, tiež držiteľ zbrojného preukazu na skupiny A a E.

Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný okrem skutku pod bodom 3 obžaloby, pôvodne prejednávaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno a) a písmeno d) o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nebol riešený v priestupkovom konaní v súvislosti s verbálnymi ani fyzickými konfliktami s poškodenou, ani inými osobami.

Na základe vyššie opísaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutky, kladené obžalovanému za vinu sa stali tak, ako sú tieto popísané v obžalobe prokurátora. Tento záver súd vyvodil predovšetkým z výpovede poškodenej T. A., ktorá v kontexte s ostatnými, v konaní produkovanými dôkazmi, pre súd vyznela vo všetkých podstatných súvislostiach vierohodne. Pokiaľ ide o vyhrážky, uvedené v bodoch 1 a 2 obžaloby, tieto vo svojej výpovedi opísala nielen poškodená, ale i svedkovia S. A. B. P. A., deti obžalovaného a poškodenej, ktorí ich vnímali či už osobne, alebo sa o nich dozvedeli sprostredkovane od poškodenej, pričom títo zhodne uviedli i to, že medzi obžalovaným a poškodenej dochádzalo nielen k hádkam, ktoré zo strany obžalovaného vyústili do takýchto vyhrážok, ale i k fyzickým konfliktom. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 3 obžaloby, jeho spáchanie obžalovaným mal súd preukázané nielen výpoveďou poškodenej, svedkov S. A. B. P. A., ale tiež výpoveďou svedkyne K. M., u ktorej poškodená bezprostredne po incidente prespala, prečítanou výpoveďou svedka O. Z. a tiež výpoveďou svedka E. L., ktorý jednoznačne uviedol, že obžalovaný po tomto incidente u nich doma povedal, že sa s poškodenou pohádali a že ju udrel. Na strane druhej však súd dospel, že tieto skutky, ktoré obžaloba obžalovanému kládla za vinu, nie sú a ani nemôžu byť žalovaným pokračovacím trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) , ako ani nevykazujú znaky iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti .

V zmysle ust. je trestným činom protiprávny čin, ktorý vykazuje formálne znaky, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky a v prípade prečinu je to tiež podľa materiálny znak - závažnosť vyššia ako nepatrná. Pre určenie stupňa závažnosti činu je nevyhnutné vyhodnotiť spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. V prípade, ak závažnosť činu nedosahuje stupeň vyšší ako nepatrný, nejde o trestný čin, i keby formálne znaky skutkovej podstaty niektorého z prečinov, uvedených v osobitnej časti , boli naplnené.

Objektom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa je ochrana medziľudských vzťahov a práva človeka, aby nebol vystavovaný niektorým závažným vyhrážkam. Objektívna stránka tohto prečinu spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou nemusí zahŕňať všetky zákonné znaky týchto pojmov, stačí, ak je z vyhrážky zrejmé, že sa páchateľ vyhráža práve takýmito následkami alebo skutkami, z ktorých by mohli také následky vyplynúť a ktoré môžu zodpovedať týmto pojmom. Vyhrážka však musí byť prednesená takým spôsobom, resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, musí byť teda objektívne spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu, nie je však nutné, aby dôvodná obava bola v tom, komu sa vyhrážalo, skutočne vzbudená. O takú vyhrážku pôjde vtedy, keď táto je vyslovená spôsobom alebo za okolností, že môže byť naplnená okamžite, alebo ide o vyhrážku, ktorá môže byť naplnená aj neskôr, ale z celkového správania páchateľa vyplýva, že ju veľmi pravdepodobne naplní. Pri posudzovaní tejto spôsobilosti vyhrážky je dôležité posúdiť, aké konkrétne vyhrážky páchateľ použil, za akých konkrétnych okolností, ako sa pritom správal, či nechytal do rúk nejaké predmety, mali by byť tiež vykonané dôkazy na objasnenie povahy páchateľa a pod. Pokiaľ vyslovené vyhrážky túto objektívnu spôsobilosť vo vyššie uvedenom zmysle nemajú, znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu nie sú naplnené a nemôže ísť preto o tento trestný čin. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek (subjekt trestného činu) a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí zahŕňať tak vyslovenie vyhrážky, ako aj jej spôsobilosti vyvolať dôvodnú obavu z jej uskutočnenia. Zo všetkých uvedených dôvodov tak úmysel zákonodarcu smeroval k trestnému postihu skutočne typovo závažných a nebezpečných vyhrážok a nie akýchkoľvek vyjadrení, hoci formálne obsahujúcich vyhrážky uvedenými ujmami.

Ku skutkom pod bodom 1 a 2 obžaloby:

Práve v súvislosti s možnosťou posúdenia určitého skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa 360 v zmysle vyššie uvedených právnych úvah, súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na formuláciu skutkov pod bodom 1 a 2 obžaloby. Prokurátor totiž v týchto bodoch obžalovanému kládol za vinu spáchanie tohto trestného činu, ako pokračovacieho, vyslovením vyhrážok zabitím poškodenej s tým, že v bode 1 obžaloby k týmto malo dôjsť v období od roku 2001 do 04.10.2006, t.j. do rozvodu manželstva obžalovaného a poškodenej a v bode 2 obžaloby v období mesiaca júl 2006 s tým, že k vyhrážkam malo dôjsť „viackrát“. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť,

že prečin nebezpečného vyhrážania podľa nie je trvácim ( ) ako ani hromadným ( ) trestným činom. Viaceré čiastkové útoky môžu byť posúdené ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa , a to však iba za splnenia všetkých podmienok podľa , čo však nevyhnutne predpokladá u všetkých takýchto čiastkových útokov ich identifikovateľnosť z hľadísk, ktoré vylučujú jednak ich zameniteľnosť s iným skutkom alebo čiastkovým útokom (, písmeno c), ) a súčasne v prípade tohto trestného činu umožňujú ich subsumovateľnosť pod skutkovú podstatu tohto trestného činu v zmysle vyššie uvedených právnych úvah, t.j. jednak z hľadiska objektívnej spôsobilosti vyhrážky vzbudiť dôvodnú obavu z jej uskutočnenia a tiež z hľadiska naplnenia materiálneho korektívu tohto prečinu. Podľa názoru súdu formulácia skutkov pod bodom 1 a 2 obžaloby prokurátora týmto zákonným a nevyhnutným požiadavkám na formuláciu skutku v obžalobe zjavne nezodpovedá.

Skutok v bode 1 obžaloby prokurátora je formulovaný v podstate tak, že k uvedeným vyhrážkam zabitím zo strany obžalovaného došlo v období, vymedzenom plynutím viac ako piatich rokov, pričom nie je z tejto formulácie zrejmé ani to, či obžalovaný uvedené vyhrážky použil všetky naraz pri jednej príležitosti, alebo viackrát. V každom prípade je z hľadiska možnosti posúdenia takéhoto skutku ako žalovaného prečinu nevyhnutné presne ustáliť moment, kedy a za akých konkrétnych okolností k uvedeným vyhrážkam došlo tak, aby bolo z uvedenej situácie zistiteľné, či také vyhrážky zabitím boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, nestačí iba fakt vyslovenia takých vyhrážok zo strany obžalovaného. Takáto konkrétna situácia však v obžalobe uvedená nie je, súd rovnako dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní mal preukázaný iba fakt, že k takým vyhrážkam zo strany obžalovaného smerom k poškodenej v uvedenom období skutočne došlo, avšak z týchto dôkazov takáto konkrétna situácia (t.j. vymedzená meistom, časom a okolnosťami) podľa názoru súdu zistiteľná nebola. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že tak poškodená, ako aj jej deti v procesnom postavení svedkov, vypovedali z časového hľadiska iba orientačne o jednotlivých konfliktoch, pričom detailnejšie opisovali fyzické ataky obžalovaného voči poškodenej v uvedenom období, ktoré dokonca obžaloba obžalovanému ani nekládla za vinu a pokiaľ išlo o konflikty verbálne, opisovali, že k nim dochádzalo často (bez uvedenia čo i len približnej frekvencie ich výskytu), vždy výlučne ako reakcia na hádky pre neveru obžalovaného alebo financie, pri ktorých hádkach poškodená nebola pasívna, ale naopak, bránila sa a argumentovala, pričom zo strany obžalovaného išlo o „bežný slovník“, ktorým reagoval na výčitky poškodenej.

Obdobne skutok v bode 2 obžaloby podľa názoru súdu nie je opísaný tak, aby bolo možné tento posúdiť ako žalovaný prečin, resp. čiastkový útok takého prečinu ako pokračovacieho trestného činu. Časový moment jeho spáchania je síce na rozdiel od bodu 1 obžaloby určený mesiacom júl 2006, avšak z dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní súd opäť zistil iba to, že obžalovaný sa poškodenej zabitím vyhrážal aj v tomto období, avšak rovnako nebolo možné z výsledkov tohto dokazovania ustáliť žiadnu konkrétnu situáciu, za ktorej k vysloveniu vyhrážok zabitím zo strany obžalovaného v tomto období došlo, aké konkrétne výrazy vtedy použil (tieto neuvádza ani obžaloba), akým spôsobom sa prejavila v obžalobe uvedená stúpajúca agresivita obžalovaného a z akého konkrétneho správania obžalovaného u poškodenej vznikla obava, že na ňu i zaútočí. V tomto smere na hlavnom pojednávaní nevypovedala ani poškodená, ako ani vypočuté deti poškodenej a obžalovaného, títo vypovedali opäť iba všeobecne o situácii v rodine a o vzťahoch medzi obžalovaným a poškodenou v čase, keď táto podala návrh na rozvod manželstva.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov pri absencii konkrétnych skutkových zistení, preukazujúcich spôsobilosť obžalovaným vyslovených vyhrážok vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, súd dospel k záveru, že skutky pod bodom 1 a 2 obžaloby nevykazujú znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) , ako ani, pri viazanosti súdu skutkom, uvedeným v obžalobe prokurátora (pri absencii uvedenia akýchkoľvek ďalších konkrétnych a nevyhnutných skutkových okolností z hľadiska konania a následku ako obligatórnych znakov objektívnej stránky), iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti . Ku skutku pod bodom 3 obžaloby:

Dokazovaním, vykonaným vo vzťahu ku skutku pod bodom 3 obžaloby a hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania, ktoré zásady konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce

osoby, ich reakcie a správanie sa počas výsluchu, súd dospel k záveru, že skutok, ktorý obžaloba obžalovanému kládla za vinu v tomto bode sa stal, ktorý záver súd vysvetlil vyššie skonštatovanými skutkovými zisteniami. Podľa názoru súdu však ani týmto skutkom neboli naplnené znaky žalovaného prečinu.

V tejto súvislosti súd poukazuje na formuláciu vyhrážok zo strany obžalovaného, okolnosti, ktoré ich vysloveniu predchádzali, správanie sa obžalovaného v čase ich vyslovenia, ako aj správanie sa poškodenej, a to i bezprostredne po spáchaní skutku, osobu obžalovaného a poškodenej (ich charakterové črty zistené znaleckým dokazovaním) a tiež na ostatné, súdom zistené následné udalosti. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na situáciu, ktorá vysloveniu vyhrážok zo strany obžalovaného predchádzala, a ktorá z vykonaných dôkazov pre súd vyplynula rozdielne od výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Poškodená totiž vypovedala, že obžalovaný ihneď po príchode do ich spoločného domu vyslovil vyhrážku „rozseknutím jej napoly“. Toto tvrdenie poškodenej je ale v rozpore s ostatnými výpoveďami svedkov, ktorí sa o udalosti dozvedeli sprostredkovane práve od poškodenej (K. M., S. A. B. P. A.) a ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný túto vyhrážku vyslovil potom, ako poškodená opätovne začala tému delenia ich spoločného majetku po rozvode, pričom práve tieto tvrdenia svedkov aj v nadväznosti na obžalovaným použité výrazy, uvádzané v obžalobe, pre súd vyzneli nielen vierohodne, ale i logicky. Rovnako je z vykonaného dokazovania zrejmé, že i obžalovaným použité slová „najskôr ty skapeš a potom ja pôjdem sedieť“, boli v podstate reakciou obžalovaného na upozornenie poškodenej, že za „rozseknutie napoly“ sa sedí. Súd naviac poukazuje na expresívnosť výrazov, použitých obžalovaným pri celom tomto incidente, ktoré v nadväznosti na situáciu, za ktorej boli vyslovené (konflikt kvôli pretrvávajúcim nezhodám pri delení spoločného majetku obžalovaného a poškodenej po rozvode), podľa názoru súdu nemohli navodiť obavu z ich uskutočnenia, a to bez ohľadu na to, že následne obžalovaný poškodenú udrel do tváre (ktorým úderom neboli poškodenej spôsobené zranenia, vyžadujúce si lekárske ošetrenie, následky ktorého úderu neboli na tvári poškodenej pozorované ani svedkyňou K.X. M., pričom svedok S. A. opisoval iba priblíženie sa ruky obžalovaného k tvári poškodenej). V prípade postihu konania ako prečinu podľa tak, ako je vyššie uvedené, sa totiž vyžaduje preukázanie istého stupňa nebezpečnosti takej vyhrážky (zabitím, spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy) v podobe jej schopnosti vzbudiť dôvodnú obavu z jej realizácie. V prejednávanej veci podľa názoru súdu spôsobilosť obžalovaným vyslovených výrazov takúto obavu vzbudiť nemožno z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodiť. Z tohto hľadiska súd hodnotil aj vzájomné vzťahy poškodenej a obžalovaného v dlhšom časovom horizonte pred spáchaním skutku vzhľadom na fakt, že k rozvodu ich manželstva došlo už v roku 2006, pričom vyplynulo, že poškodená napriek ňou tvrdeného správania sa obžalovaného voči jej osobe, v podstate nielen sporadicky navštevovala ich spoločný dom, ale v tomto sa i bežne zdržiavala a vykonávala v ňom bežné úkony v súvislosti s vedením domácnosti (dňa 19.11.2008 dokonca vo večerných hodinách v dome varila, musela si byť vedomá príchodu obžalovaného, a to napriek tomu, že v dome sa nezdržiavalo žiadne z ich spoločných detí, ich príchod sa bezprostredne ani neočakával a za stavu, že rodičia poškodenej bývali v susedstve tohto domu), pričom poškodená bez ohľadu na jej tvrdenia o obave z poškodeného načrtla práve medzi nimi citlivú a konflikty neustále vyvolávajúcu tému delenia spoločného majetku. O absencii obavy z uskutočnenia obžalovaným vyslovených slov svedčí i správanie sa poškodenej bezprostredne po tomto incidente, ktorá primárne riešila potrebu získania dokladov od vozidla za účelom na druhý deň plánovanej STK a práve za účelom získania možnosti vstupu do spoločného domu kontaktovala políciu, pričom najskôr telefonovala, stojac pred domom (kam ju obžalovaný vôbec nenasledoval) syna a dve priateľky. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená trestné oznámenie podala až na druhý deň, t.j. 20.11.2008 v neskorých nočných hodinách v čase neprítomnosti obžalovaného v dome, dôvodiac držbou zbraní obžalovaným. Neuniklo pozornosti súdu, že napriek tvrdeniu poškodenej, že o zbraniach obžalovaného nevedela, tieto boli políciou zaistené v dome po ich označení a následnom vydaní poškodenou, ktorá jednu z nich našla v izbe domu, využívanej obžalovaným, a to podľa jej vyjadrenia „náhodne“ pod matracom postele pritom, ako na tomto mieste hľadala infralampu pre chorú dcéru, ktorá až o niekoľko dní mala prísť domov z internátu. Súd mal vážne pochybnosti o náhodnom nájdení zbraní poškodenou, naopak, zistené skutočnosti nasvedčujú ich cielenému hľadaniu. Samotný fakt, že obžalovaný bol držiteľom zbraní, ktoré mal v legálnej držbe, hoc uskladnených v rozpore s právnymi predpismi, nemôžu viesť v prejednávanej veci k záveru o spôsobilosti ním vyslovených výrazov vzbudiť obavu z ich uskutočnenia, predovšetkým za stavu, že tieto, a ani iné zbrane, obžalovaný pri ich vyslovení nepoužil a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že by kedykoľvek v minulosti bol pri konfliktoch s poškodenou tieto použil alebo sa ich použitím vyhrážal.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že skutok pod bodom 3 obžaloby prokurátora nevykazuje znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b) , ako ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti . Tento skutok by mohol byť posúdený jedine ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa písmeno d) o priestupkoch v znení neskorších predpisov, však jeho prejednaniu bráni uplynutie dvoch rokov od jeho spáchania v zmysle s poukazom na ust. citovaného zákona.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa písmeno b) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vzhľadom na tento postup poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody obligatórne odkázal na občianske súdne konanie v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( odsek l ). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ( odsek l ).