Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6C-59-2022.pdf
PDF · 69.29 KB
Case nature
Subarea
6C/59/2022
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v právnej veci žalobkyne: R. M., rod. M. (predtým G.), nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, N., v konaní zastúpená: JUDr. Lívia Kňažiková, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO: 31 167 586, proti žalovanému: B. G., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, N., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2022 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
2. Podaním zo dňa 15.03.2023 doručeným súdu dňa 16.03.2023 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.03.2023 súhlasil so späťvzatím žaloby a uviedol, že voči tomuto nemá žiadne výhrady.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. V predmetnom spore vzala žalobkyňa podanú žalobu v celom rozsahu späť pred otvorením pojednávania bez uvedenia dôvodu, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, čo bolo podmienkou zastavenia konania na základe § 146 ods. 2 CSP. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia a konanie zastavil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie (pôvodne § 146 ods. 2 a § 147 OSP) bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade podľa názoru súdu žalobkyňa procesne zavinil zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, čo možno podľa názoru súdu považovať z procesného hľadiska za dôvod zastavenia konania na strane žalobkyne. Napriek skutočnosti, že žalobkyňa uviedla, že žiada, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom žalovaný vo svojom vyjadrení voči uvedenému nemal žiadne výhrady (ktoré vyjadrenie súd podľa obsahu považoval za vyjadrenie vôle žalovaného, že náhradu trov konania voči žalobkyni nežiada), súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení nemal možnosť rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná. Ako teda uviedol, žalobkyňa podľa jeho názoru zavinila zastavenie konania, pričom nebolo preukázané, že zastavenie konania zavinil žalovaný a preto v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému. Keďže si však žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).
14. O vrátení súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra. (§ 357 písm. a) CSP)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.