Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu JUDr. Daša Kontríková a Mgr. Renáta Gavalcová, vo veci starostlivosti o mal. H. C., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X a otca: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, zast. advokátom Mgr. Martinom Hurtajom, so sídlom Štefánikova 15, Nitra, o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch číslo konania -371 zo dňa 7. októbra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový sú návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Zveril mal. H. a mal. M. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Matke určil povinnosť s účinnosťou od 01.01.2011 platiť výživné na mal. H. v sume 50 eur mesačne a na mal. M. v sume 40 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca. Zročné výživné na mal. H. za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 v sume 1413,45 eur, súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Zročné výživné na mal. M. za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 v sume 1093,45 eur súd povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. O styku matky s maloletými deťmi rozhodol tak, že matka je oprávnená stýkať sa s mal. H. a mal. M. každú párnu nedeľu od 13.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti otca maloletých. Otec je povinný maloletých na styk s matkou riadne pripraviť a tento jej umožniť. Matka je oprávnená si v určenom termíne maloletých vyzdvihnúť v mieste ich bydliska. Trovy konania znáša štát. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd zveril maloletých do osobnej starostlivosti otca, v ktorej sa aj fakticky od 25.12.2010 nachádzajú, u otca majú obaja maloletí vytvorené vhodné podmienky, otec riadne zabezpečuje o nich starostlivosť, ktorá obom maloletým prospieva. Toto rozhodnutie zároveň rešpektuje aj vôľu oboch maloletých, ktorí počas konania viackrát (vrátane vyjadrenia pred znalcom) prejavili vôľu zostať u otca. Vzhľadom na nedostatočnú resp. nezvládnutú starostlivosť o maloletých zo strany matky v predchádzajúcom období, jej viaceré dlhy a exekúcie, resp. finančnú labilitu, súd zároveň určil, že otec bude oprávnený maloletých zastupovať a spravovať ich majetok. Matke súd zároveň uložil povinnosť platiť výživné na malol. H. vo výške 50 eur mesačne na malol. M. vo výške a 40 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2010, t.j. od kedy sa deti nachádzajú v starostlivosti otca. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na vykonané

dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že matka maloletých od roku 2001 až do 27.09.2012 vykonávala živnosť, v rámci ktorej podľa vlastného vyjadrenia dojednávala poistné zmluvy a zároveň v období od 19.10.2009 do 06.02.2012 bola zamestnaná v spoločnosti K. K., s.r.o.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že O. S., a.s., ukončila spoluprácu s matkou, nakoľko matka porušila povinnosti dojednané v zmluve a pracovný pomer matky v spoločnosti K. K., a.s., bol ukončený dohodou. Uvedené konanie matky je potom potrebné v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine definovať tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu a súd preto pri určení výživného prihliadal na príjem matky, ktorý podľa daňového priznania dosiahla v roku 2010 t.j. sume 4.474,49 eur, čo po prepočte na jednotlivé mesiace predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 372,87 eur. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka v súčasnosti poberá invalidný dôchodok v sume 89,50 eur pri poklese schopnosti vykonávať prácu 45 %, t. j . v časti 55 % má matka zachovanú schopnosť vykonávať prácu. Určené sumy výživného tak súd považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletých ako aj majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Nakoľko súd určil matke povinnosť platiť výživné na maloletých od 01.01.2011, vznikol jej za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 dlh na výživnom na malol. H. v sume 1.600 eur (t.j. 32 mesiacov x 50 eur) od ktorého súd následne odpočítal výživné, ktoré matka na malol. H. zaplatila za obdobie od 03/2013 do 09/2013 v sume 186,45 eur (t.j. 7 mesiacov x 26,65 eur). Celková suma zročného výživného na malol. H. tak predstavuje čiastku 1.413,45 eur. Pri malol. M. vznikol matke za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 dlh na výživnom v sume 1.280 eur (t.j. 32 mesiacov x 40 eur) od ktorého súd následne odpočítal výživné, ktoré matka na malol. M. zaplatila za obdobie od 03/2013 do 09/2013 v sume 186,45 eur (t.j. 7 mesiacov x 26,65 eur). Celková suma zročného výživného na malol. M. tak predstavuje čiastku 1.093,45 eur. Zročné výživné súd zároveň povolil matke splácať v mesačných splátkach po 10 eur na každého z maloletých spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od júna 2009 do decembra 2010 t.j. do času, kým deti neboli na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra odovzdané do starostlivosti otca, zamietol. Prihliadol pritom na vyššie špecifikovanú nedostatočnú starostlivosť matky o maloletých, ktorá na strane oboch maloletých viedla k psychickým problémom a na strane malol. M. aj k závažným fyzickým problémom, ktoré mali psychosomatický pôvod, čo napr. iba v roku 2010 viedlo k jeho desiatim hospitalizáciám. Nakoľko matka podstatným spôsobom zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloletých, súd nepovažuje jej návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. K požiadavke matky na akýsi zápočet výživného, t.j. aby jej súd neurčoval zročné výživné a započítal to na zvýšené výživné otca za obdobie, keď boli deti v jej starostlivosti, súd zároveň poukazuje na § 76 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V časti úpravy styku maloletých s matkou súd prihliadol na závery znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní Mgr. Karolom Zabákom, ktorý odporučil upraviť stretávanie matky s maloletými v dvojtýždňovej frekvencii v rozsahu minimálne 2 - 3 hodín. Súd tak upravil stretávanie na každú párnu nedeľu v čase od 13.00 hod do 17.00 hod, za prítomnosti otca. V danom prípade bol upravovaný styk matky s maloletými, je teda na matke, aby sa na uvedený styk, resp. jeho začiatok, dostavila do miesta bydliska maloletých, nakoľko súd nemôže uložiť rozsudkom povinnosť maloletým deťom, aby samé dochádzali na iné miesto za matkou. Obdobne podľa názoru súdu nemožno ani od otca maloletých spravodlivo požadovať, aby každý termín upraveného styku maloletých za matkou vozil na iné miesto, než je miesto bydliska maloletých. Súd zároveň prihliadol aj na to, že matka doposiaľ t.j. od januára 2011 deti nenavštívila, čiže je otázne, či by aj v prípade úpravy styku napr. v meste D., na určený styk dostavila, pričom maloletí by takto zbytočne absolvovali cestu do iného mesta. Nakoľko súd upravil styk matky s maloletými v prítomnosti otca, prihliadol na jeho vyjadrenie o tom, že pracuje v zamestnaní na zmeny, pričom v rámci mesiaca má voľnú iba jednu sobotu. Súd preto upravil stretávanie matky s maloletými v nedeľu, nakoľko nemožno od otca maloletých požadovať, aby si bral v práci pravidelne v sobotu dovolenku, nakoľko práve vykonávanie daného zamestnania otcovi zabezpečuje príjem potrebný na zaopatrenie maloletých. Súd dospel k záveru, že v súčasnosti je potrebná prítomnosť otca pri stretnutiach matky s maloletými a nepovažoval za dostatočné riešenie iba prípadnú prítomnosť starých rodičov z matkinej strany, nakoľko napr. malol. M. v rámci výsluchu pred sudkyňou OS Nitra dňa 21.12.2010 verbalizoval strach zo starého otca. Z psychologickej správy psychologičky ÚPSVaR Piešťany Mgr. B. A. zo dňa 09.05.2012 zasa vyplýva, že malol. H. odmietal kontakt s matkou v prípade, ak ho matka spoločne so starými rodičmi bude presviedčať, aby žil s ňou. Ďalej z vyjadrení detí vyplýva, že potom čo ich otec začiatkom roka 2011 zaviezol za matkou do E., t.j. do domácnosti starých rodičov, sedeli tam s maloletými nad predbežným opatrením OS Nitra. Ďalej matka so starou matkou počas návštev maloletých v škole ich presviedčali, aby išli bývať s nimi, čo obaja maloletí vnímali negatívne a nechceli byť v budúcnosti prítomní pri

takýchto konaniach matky a starej matky. Z uvedeného teda vyplýva, že stará matka vedela (príp. sa aj zúčastňovala) o správaní resp. o krokoch matky, ktoré na maloletých vplývali zle najmä po psychickej stránke a nezabránila im. Preto súd prítomnosť starých rodičov pri stretnutiach s matkou maloletých nepovažuje za dostatočnú. Z viacerých správ resp. posudkov založených v spise zároveň vyplýva, že matka odmieta, že by deti zanedbávala a obviňuje z toho rôzne inštitúcie a úrady, ktoré jej deti zobrali, čo je ďalším dôležitým faktorom pre prítomnosť otca počas styku matky s maloletými. Aj zo znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Karolom Zabákom vyplýva, že matka pred maloletými neustále rozpráva o tom, akí sú všetci chorí a napr. malol. H. sa bojí toho, že mu matka bude ukazovať veci zo súdu a nechce, aby ho matka do týchto vecí zaťahovala. Malol. M. uviedol, že matka sa nevie zmieriť s tým, že sú u otca, stále ich na niečo nahovára, aby niečo povedali na otca. Raz prišla do školy a nútila ich napísať, že ich tam týrajú, za čo sa maloletý teraz veľmi hanbí. Malol. H. zároveň vyjadril nesúhlas chodiť k matke bez prítomnosti otca. Ďalším závažným dôvodom pre úpravu styku v prítomnosti otca maloletých bolo aj písomné vyjadrenie ZŠ R. X, H. zo dňa 11.01.2011, v ktorom sa uvádza, že dňa 11.01.2011 matka počas vyučovania navštívila malol. M. v škole. Po intenzívnom rozhovore s ňou bol maloletý zjavne rozrušený, plakal, celý sa triasol a jeho duševný stav bol natoľko narušený, že nemohol pokračovať vo vyučovacom procese a matka bola v záujme dieťaťa vykázaná z priestorov školy. Všetky tieto skutočnosti viedli súd k záveru, že je jednoznačne potrebné, aby v súčasnosti prebiehal styk matky s maloletými v prítomnosti otca. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , nakoľko ide o vec, ktorú možno začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Uviedla, že v čase, keď obe deti žili s ňou žiadala zvýšiť výživné na H. z 1.200 Sk na sumu 160 eur a M. z 1.000 Sk na 130 eur, toto sa vôbec neprejednávalo vždy boli pojednávania odročené a po dvoch rokoch boli presunuté na Okresný súd Piešťany. Na druhej strane, však súd vyhovel otcovi a uznal dlh na výživnom na H. 1.413,45 eur a na M. vo výške 1.093,45 eur. Žiadala, aby sa tento dlh vynuloval, čo súd zamietol. Výživné vo výške 50 eur na H. a 40 eur na M. nie je schopná platiť, je na invalidnom dôchodku a výška jej dôchodku je 89,50 eur. Nemôže si zvýšiť príjem trvalým pracovným pomerom, pretože je psychiatrický pacient a lieči sa na depresie. Je odkázaná na pomoc svojich rodičov, ktorí poberajú starobné dôchodky. Žiadala preto, aby výška výživného bola znížená na H. na 27,13 eur a na M. 27,13 eur, dlh sa anuluje, návštevy detí každú sobotu v čase od 09:00 hod. do 13.00 hod.. K odvolaniu pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 06.12.2012 o zvýšení invalidného dôchodku od 01.01.2013 na 89,50 eur.

Vyjadrenie k odvolaniu podal právny zástupca otca. Navrhol vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou ( a ), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania v zmysle ustanovenia , pretože sa jedná o vec, ktorú možno začať i bez návrhu postupom bez sa nariadenia pojednávania podľa ustanovenia zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a , potom čo zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť dávaná na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú správne, v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva :

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2013 vypracovaného v tomto konaní znalcom Mgr. Zabákom a jeho dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2013 súd zistil, že vzťah matky k obom maloletým je srdečný, autentický, avšak labilný. Citový záujem nerešpektuje dostatočne vývinové potreby detí, ich zrelosť a vzťah k ich okoliu odráža frustráciu a nespokojnosť matky v partnerských vzťahoch ako aj ťažkostí v jej pracovnom prispôsobení, preto ho znalec hodnotí ako nezrelý. Obaja maloletí boli zneistení matkinou nestabilitou, nepravidelným záujmom o ich rast a potreby. Matka i v súčasnosti od detí vyžaduje viacej záujmu o jej osobu, zároveň im vyčíta ich nezáujem a stavia deti do konfliktu pri ich potrebe vytvárať si vzťah k ich vlastnému otcovi. Starší H. je preto k matke odmietavý a výrazne predráždený na akékoľvek jej interakcie, mladší M. sa matke vyhýba nepriamo kvôli jej citovej manipulácii a výčitkám. Matka stratila rodičovskú autoritu z dôvodov vývinových ako aj ekonomickou a výchovnou labilitou a v súčasnosti nemá na deti taký vplyv ako otec. Prípadné ovplyvňovanie detí voči otcovi by viedlo u nich k opačnej reakcii

- negatívnemu hodnoteniu matky. Deti by sa matke viacej odcudzili, nie sú prístupné akejkoľvek kritike otca alebo jeho znevažovaniu. Úloha matky vo veku chlapcov nie je primárna, citové potreby detí k matke sú na ústupe. Matka je v súčasnosti emočne nestabilná, dlhodobo sa lieči na depresiu, nedokáže dostatočne prijímať citové prejavy ani ich odovzdávať. Jej schopnosť ovplyvňovať riadnu výchovu deti je limitovaná, keďže sama nedokáže zvládať svoje finančné problémy, je odkázaná na pomoc svojho okolia a svojej rodiny. Chlapci tiahnu k otcovi, ktorý im dáva autoritu, podnecuje ich k novým aktivitám. Obaja maloletí sú výrazne pod stresom vplyvom neustálych citových výčitiek a manipulatívnych požiadaviek zo strany matky. Uvedené znalec hodnotí ako výsledok matkinej finančnej a vzťahovej nestability, ktorú prenáša na svojich synov, matka nie je dostatočne kritická k svojej adaptácii. Znalec uviedol, že vo veku maloletých nemožno určiť ich styk bez toho, že by bol aspoň čiastočne rešpektovaná ich vôľa. Maloletí však nie sú dostatočne zrelí, aby dokázali samostatne odolávať neprimeraným citovým požiadavkám matky. Znalec preto odporučil styk s matkou v prítomnosti tretej osoby kým nebudú ukončené súdne spory medzi rodičmi s tým, že odporučil prítomnosť otca pri týchto stretnutiach detí s matkou, nakoľko neustále obviňovanie detí matkou vyvoláva u maloletých výrazné intrapsychické napätie s možným impulzívnym konaním u H. a zvyšovaním úzkosti u maloletého M.. Vzhľadom na výrazné napätie medzi rodičmi a neschopnosť vzájomnej komunikácie by to mohla byť aj zrelá dospelá osoba, ktorej deti dôverujú. Ak takáto osoba nie je, je pri stretnutiach nutný otec. Toto opatrenie považuje znalec za nutnosť kým deti sami nezhodnotia styk s matkou ako psychologicky nenásilný a dôverný. Znalec zároveň navrhol minimálny styk s matkou v dvojtýždňovej frekvencii v rozsahu minimálne 2- 3 hodín.

Predbežným opatrením č.k. -295 zo dňa 05.03.2013 súd nariadil matke maloletých povinnosť platiť výživné na každého z maloletých vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Výška minimálneho výživného v období od 01.07.2012 do 30.06.2013 predstavovala sumu 26,65 eur.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 06.06.2013 súd zistil, že matke bol od 07.02.2012 priznaný invalidný dôchodok v sume 83,60 eur a od 01.01.2013 poberá invalidný dôchodok v sume 89,50 eur.

Z posudku SOŠ technickej v D. zo dňa 08.03.2013 súd zistil, že maloletý H. bol v tom čase žiakom 2. ročníka denného štúdia, učebného odboru mechanik opravár stroje a zariadenia. Jeho správanie je v súlade so školským poriadkom, je spokojný a vyrovnaný. Od začiatku školského roka 2012/2013 dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, na polroku prospel veľmi dobre. Je usilovný, príprava na vyučovanie je veľmi dobrá, má včas školské pomôcky. Vyučovania sa zúčastňuje vhodne upravený. V školskom roku 2012/2013 má 18 ospravedlnených vymeškaných vyučovacích hodín. Otec sa o žiaka vzorne stará a pravidelne komunikuje s triednou učiteľkou.

Zo správy ZŠ s MŠ D. X., súd zistil, že starostlivosť otca a jeho manželky o maloletého je vzorná, M. chodí na vyučovanie čistý, upravený, nosí si pomôcky. Domáca príprava na vyučovanie je pravidelná a vzorná, patrí k aktívnym žiakom a zapája sa do mimoškolskej činnosti, reprezentuje triedu v školských programoch. So spolužiakmi v triede vychádza dobre. Otec i jeho manželka sa pravidelne zúčastňujú rodičovských triednych združení. Obaja sa zúčastňujú všetkých vystúpení maloletého a komunikáciu s nimi hodnotí škola ako veľmi dobrú. M. biologická matka neprejavila záujem o syna osobnou návštevou školy, ani telefonickým či iným kontaktom.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od júna 2009 do decembra 2010 t.j. do času, kým deti neboli na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra odovzdané do starostlivosti otca, zamietol. Matka podstatným spôsobom zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloletých, súd nepovažuje jej návrh na zvýšenie výživného za dôvodný.

Z psychologickej správy psychologičky ÚPSVaR Piešťany Mgr. B. A. zo dňa 09.05.2012 zasa vyplýva, že malol. H. odmietal kontakt s matkou v prípade, ak ho matka spoločne so starými rodičmi bude presviedčať, aby žil s ňou.

Zo správy MUDr. M. A., pediatrická ambulancia Nitra zo dňa 30.09.2011 vyplýva, že maloletí chodia na vyšetrenia a lekárske prehliadky v sprievode otca včas a odôvodnene, sú čistí, upravení, chorobnosť v porovnaní s obdobím pred a po decembri 2010 sa znížila a u maloletého M. prestali bolesti brucha a zvracanie, ktoré bolo dôvodom hospitalizácie.

Z potvrdenia psychiatrickej ambulancie MUDr. N. F. zo dňa 12.03.2012 vyplýva, že matka maloletých sa lieči u menovanej lekárky. Matka uvádzala, že je unavená, ubolená, vyčerpaná, bez nálady, plačlivá bez psychotických príznakov, bez porúch správania. Znížená frustračná tolerancia. A zo správy psychiatričky, zo dňa 14.06.2012 súd zistil, že matka maloletých sa u nej lieči na diagnózu úzkostne depresívnej poruchy reaktívne podmienenej.

Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2013 vypracovaného v tomto konaní znalcom Mgr. Zabákom a jeho dodatkom č. 1 zo dňa 14.08.2013 súd zistil, že vzťah matky k obom maloletým je srdečný, autentický, avšak labilný. Obaja maloletí boli zneistení matkinou nestabilitou, nepravidelným záujmom o ich rast a potreby. Matka i v súčasnosti od detí vyžaduje viacej záujmu o jej osobu, zároveň im vyčíta ich nezáujem a stavia deti do konfliktu pri ich potrebe vytvárať si vzťah k ich vlastnému otcovi. Starší H. je preto k matke odmietavý a výrazne predráždený na akékoľvek jej interakcie, mladší M. sa matke vyhýba nepriamo kvôli jej citovej manipulácii a výčitkám. Matka stratila rodičovskú autoritu z dôvodov vývinových ako aj ekonomickou a výchovnou labilitou a v súčasnosti nemá na deti taký vplyv ako otec. Úloha matky vo veku chlapcov nie je primárna, citové potreby detí k matke sú na ústupe. Matka je v súčasnosti emočne nestabilná, dlhodobo sa lieči na depresiu, nedokáže dostatočne prijímať citové prejavy ani ich odovzdávať. Jej schopnosť ovplyvňovať riadnu výchovu deti je limitovaná. Chlapci sú naviazaní k otcovi, ktorý im dáva autoritu. Obaja maloletí sú výrazne pod stresom vplyvom neustálych citových výčitiek a manipulatívnych požiadaviek zo strany matky. Maloletí však nie sú dostatočne zrelí, aby dokázali samostatne odolávať neprimeraným citovým požiadavkám matky. Znalec preto odporučil styk s matkou v prítomnosti tretej osoby kým nebudú ukončené súdne spory medzi rodičmi s tým, že odporučil prítomnosť otca pri týchto stretnutiach detí s matkou, nakoľko neustále obviňovanie detí matkou vyvoláva u maloletých výrazné intrapsychické napätie s možným impulzívnym konaním u H. a zvyšovaním úzkosti u maloletého M.. Vzhľadom na výrazné napätie medzi rodičmi a neschopnosť vzájomnej komunikácie by to mohla byť aj zrelá dospelá osoba, ktorej deti dôverujú. Ak takáto osoba nie je, je pri stretnutiach nutný otec. Znalec zároveň navrhol minimálny styk s matkou v dvojtýždňovej frekvencii v rozsahu minimálne 2- 3 hodín.

Vzhľadom k záverom znaleckého posudku preto prvostupňový súd pristúpil k úprave styku matky s maloletými deťmi za prítomnosti otca a aj v navrhnutom rozsahu ako znalec uvádzal v dvojtýždňových frekvenciách v rozsahu minimálne 2 až 3 hodiny.

Po zverení detí do výchovy a opatery otca ako aj po rozhodnutí, že otec bude spravovať ich na majetok a bude ich zastupovať, zároveň matke uložil povinnosť platiť výživné na mal. H. vo výške 50 eur mesačne a na mal. M. vo výške 40 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2010, t.j. od kedy sa deti nachádzajú v starostlivosti otca. Pri takto určenom výživnom prihliadol na vykonané dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že matka maloletých od roku 2001 až do 27.09.2012 vykonávala živnosť, v rámci ktorej podľa vlastného vyjadrenia dojednávala poistné zmluvy a zároveň v období od 19.10.2009 do 06.02.2012 bola zamestnaná v spoločnosti K. K., s.r.o., O. S., a.s., ukončila spoluprácu s matkou, nakoľko matka porušila povinnosti dojednané v zmluve a pracovný pomer matky v spoločnosti K. K., a.s., bol ukončený dohodou. Uvedené konanie matky potom správne vyhodnotil prvostupňový súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine definovať tak, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania, resp. príjmu a súd preto pri určení výživného prihliadal na príjem matky, ktorý podľa daňového priznania dosiahla v roku 2010, t.j. sume 4.474,49 eur, čo po prepočte na jednotlivé mesiace predstavuje priemerný čistý mesačný príjem 372,87 eur. Zároveň prihliadol nato, že matka poberá invalidný dôchodok v sume 89,50 eur pri poklese schopnosti vykonávať prácu 45 %., t. j . v časti 55 % má matka zachovanú schopnosť vykonávať prácu.

Preto určené sumy výživného sú primerané odôvodneným potrebám maloletých ako aj majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Súd návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od júna 2009 do decembra 2010, t.j. do času, kým deti neboli na základe predbežného opatrenia Okresného súdu Nitra odovzdané do starostlivosti otca, zamietol. Prihliadol pritom na vyššie špecifikovanú nedostatočnú starostlivosť matky o maloletých, ktorá na strane oboch maloletých viedla k psychickým problémom a na strane malol. M. aj k závažným fyzickým problémom, ktoré mali psychosomatický pôvod, čo napr. iba v roku 2010 viedlo k jeho desiatim hospitalizáciám. Nakoľko matka podstatným spôsobom zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloletých, súd nepovažuje jej návrh na zvýšenie výživného za dôvodný. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že v súčasnosti by už, takto získané finančné prostriedky, neboli použité pre maloletých, pretože títo sa od 25.12.2010 nachádzajú v starostlivosti otca, resp. by zvýšenie výživného viedlo k tomu, že peniaze, ktoré by takto otec posielal matke, by táto spätne použila na platenie výživného na maloletých čo je absolútne nelogické a zmätočné. Dlžné výživné preto vyrátal na každého z maloletých detí za obdobie od 01.01.2011 do 30.09.2013 jednotlivo, pri odrátaní zaplateného výživného na malol. H. od marca 2013 do septembra 2013 na sumu 186,45 eur za 7 mesiacov po 26,65 eur, pričom za 32 mesiacov po 52 eur by mala zaplatiť 1.600 eur a po odrátaní sumy 186,45 eur tak celková suma zročného výživného predstavuje 1.413,45 eur. Pri malol. M. za rovnaké obdobie bola odrátaná suma zaplateného výživného vo výške 186,45 eur, dlh na výživnom 1.280 eur ( 32 mesiacov krát 40 eur), celková suma zročného výživného je 1.093,45 eur.

K požiadavke matky na akýsi zápočet výživného sa súd prvého stupňa takisto vyjadril, t.j. aby jej súd neurčoval zročné výživné a započítal to na zvýšené výživné otca za obdobie, keď boli deti v jej starostlivosti, súd zároveň poukazuje na § 76 ods. 2, veta druhá Zákona o rodine, podľa ktorého, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa bol preto podľa ustanovenia potvrdený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku nie je možné podať odvolanie.