Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-19-2014.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: F. Q., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom M., V. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2013 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. novembra 2013 podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení, § 259 ods. 1 a § 273 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky z 26. septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 1. júla 1999.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom namietala nepriznanie starobného dôchodku.
Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na písomne podanom opravnom prostriedku. Poukázala na to, že odporkyňa jej v evidenčnom liste nezapočítala odpracovanú dobu, a to od 1. 10. 1998 do 30. 6. 1999, ďalej od 1. 8. 1999 do 31. 3. 2000 a od 1. 1. 2004 do 11. 3. 2013. Súdu predložila rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže SR č. GR ZVJS-11924/30-99 zo dňa 10. 6. 1999, ktorým podľa § 212 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo rozhodnuté, že navrhovateľke výsluhový príspevok nepatrí počnúc dňom 1. 7. 1999. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že pri súbehu nároku na výsluhový príspevok a na starobný dôchodok patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok alebo dôchodok. Vzhľadom na to, že navrhovateľka od 1. júla 1999 požiadala o priznanie starobného dôchodku, výsluhový príspevok jej počnúc týmto dňom nepatrí.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne zo dňa 14. 2. 2014 a vzhľadom k dôvodom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. novembra 2013 ako vecne správne potvrdiť. V písomnom vyjadrení odporkyňa poukázala na to, že starobný dôchodok je navrhovateľke vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľka k 1. júlu 1999 splnila všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 273 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z.. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR napr. v rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 26. septembra 2013 požiadala odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 1. júla 1999.
Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-11924/33-2013 zo dňa 19. júna 2013 vyplýva, že navrhovateľke bol od 1. júla 1999 priznaný starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
Na vznik nároku na starobný dôchodok a pre jeho výšku navrhovateľke bola zhodnotená doba štúdia v období od 25. septembra 1961 do 31. augusta 1962 (III. pracovná kategória), starostlivosť o dieťa od 31. marca 1963 do 29. februára 1965 (III. pracovná kategória), doba pracovného pomeru u zamestnávateľa ŠM Sučany (III. pracovná kategória), doba služobného pomeru od 1. júna 1972 do 30. septembra 1974 (II. kategória funkcií), ďalšia doba služobného pomeru od 1. októbra 1974 do 24. septembra 1998 (I. kategória funkcií).
Z dávkového spisu mal súd preukázané z potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 19. 6. 2013, že navrhovateľka je poberateľkou výsluhového dôchodku v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z.. Rozhodnutím GR ZVJS-11924/30-99 zo dňa 10. júna 1999 bol navrhovateľke priznaný od 1. júla 1999 starobný dôchodok podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Od 1. júla 2002 sa starobný dôchodok považuje podľa § 125 ods. 1 zákona za výsluhový dôchodok. Pre výšku a nárok na starobný dôchodok navrhovateľky bola započítaná doba civilného zamestnania, ako i doba služobného pomeru, ktorá je uvedená na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia i s vyznačením kategórii funkcií.
Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok je preto možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Navrhovateľke bol starobný dôchodok priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb., tento starobný dôchodok jej naďalej patrí a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa iba považuje.
O dávkach dôchodkového zabezpečenia príslušníkov Zborov nápravnej výchovy rozhoduje orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky (§ 142 ods. 4 písm. c) Zákona o sociálnom poistení).
Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne z 29. novembra 2013 je vydané v súlade so zákonom, preto v súlade s § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.