Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/117/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, zverený do náhradnej osobnej starostlivosti D. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Moldavská cesta 6, Košice, dieťa rodičov: matka B. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F., F. G. XXX/ X, H. XX I. B., G. XNZ F., J. K. a otec L. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX N. B., I. XDH O., J. K. zastúpeného Mgr. Pavlom Kissom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.7.2022 č.k. -421 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným záhlaví zamietol návrh otca, ktorým žiadal zrušiť zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti (I. výrok). Žiadnemu z účastníkov, ani štátu náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého otcovi za danej skutkovej situácie nie je v záujme dieťaťa, nakoľko maloletý je od útleho veku (7 mesiacov) v náhradnej osobnej starostlivosti. S matkou sa sporadický kontaktuje prostredníctvom sociálnych sieti, s otcom sa nekontaktuje. Emočne je naviazaný na D. E., do náhradnej osobnej starostlivosti ktorej bol rozhodnutím súdu zverený a ktorú maloletý považuje za svoju blízku vzťahovú osobu, za svoju matku, u ktorej má vytvorené rodinné zázemie a stabilné výchovné prostredie, ktoré považuje za domov. Maloletý je plne adaptovaný na podmienky na Slovensku. Komunikuje len v slovenskom a rómskom jazyku, anglický jazyk neovláda. Maloletý je spokojný a šťastný, je mu poskytovaná riadna starostlivosť, náležite sú zabezpečované všetky jeho potreby pre riadny fyzický a psychický vývin. Zmena výchovného prostredia by mu za takéhoto stavu podľa názoru súdu prvej inštancie spôsobila psychickú traumu a ťažké emočné poškodenie. Závažný zásah do výchovy maloletého a prekážku pre jeho adaptáciu na nové prostredie by predstavovala aj skutočnosť, že maloletý by v prípade zverenia do starostlivosti otca bol vychovávaný v inej viere. Medzi otcom a maloletým je jazyková bariéra, ktorá aktuálne nepripúšťa úvahy o zabezpečovaní osobnej starostlivosti otcom, ktorý aktuálne nedokáže s dieťaťom komunikovať, pričom slovenský jazyk sa ani neučí. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec neuskutočnil žiadne preukázateľné úkony pre nadviazanie kontaktu s maloletým. Otec nemá o dieťati žiadne informácie, nepozná jeho vývinové potreby, zdravotný stav. Súd mal za to, že otec nepreukázal skutočný záujem o maloletého. Súd prvej inštancie uviedol, že aj keď otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa a zabezpečuje starostlivosť o sestru maloletého, prvoradým je záujem maloletého,

ktorý prevažuje nad záujmom rodičov, pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého otcovi nie je v záujme dieťaťa.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec odvolanie, ktorým žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie potom čo dôslednejšie vyhodnotí najlepší záujem dieťaťa a celkové okolnosti, či je nutné zotrvať v nariadenej náhradnej osobnej starostlivosti.

Otec svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd zlé vyhodnotil najlepší záujem maloletého dieťaťa a tiež potrebu trvania náhradnej osobnej starostlivosti. Otec opakovane uviedol, že v konaní o náhradnej osobnej starostlivosti mu nebola doručená žiadna písomnosť súdu. Súd len prevzal tvrdenia navrhovateľky, bez toho, aby ich on mohol vyvrátiť. Súd v pôvodnom konaní vôbec neskúmal jeho pomery ani dôvody, pre ktoré by mal byť v osobnej starostlivosti o dieťa obmedzený. Pôvodnému konaniu predchádzalo konanie o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu podľa Haagskeho dohovoru, ktoré skončilo uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn: zo dňa 31.10.2018, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie návratu. Proti tomuto uzneseniu bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedeným pod sp. zn: odmietol ako zjavne neodôvodnenú. Ústavný súd okrem iného uviedol, že.... okresný, ako aj krajský súd uprednostnili vo svojich rozhodnutiach stabilitu prostredia a emocionálnu naviazanosť dieťaťa, hoci na vzdialenejšiu príbuznú, argumentujúc, že citová väzba so sťažovateľom vôbec nevznikla (nie sú v kontakte od troch mesiacov jeho veku), neovláda jazyk, ktorým by sa mohli dorozumievať čo je predpoklad budovania akéhokoľvek vzťahu, pričom prostredie, ktoré mu môže sťažovateľ ponúknuť, je mu úplne neznáme (a zároveň kultúrne značne odlišné od toho, na ktoré je adaptovaný). Takto identifikovaný najlepší záujem dieťaťa ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný a hodný ochrany. Otec tiež zdôraznil, že Ústavný súd poznamenal, že ide o identifikáciu najlepšieho záujmu dieťaťa na účely konania o nariadenie návratu, ktorá nebráni po zhodnotení aktuálnej sociálnej a osobnej situácie rodičov skúmanej vo väčšom rozsahu v konaní o opatrovníckom práve (úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu) uprednostniť záujem na budovaní spoločného rodinného života. Otec má za to, že súd mal skúmať jeho pomery a zistil by, že nie je žiaden dôvod na nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti. Súd podľa otca vzal do úvahy len argumenty p. E., jemu nedoručil žiadne podanie vo veci a nariadil náhradnú osobnú starostlivosť. V tomto konaní, po preskúmaní pomerov otca súd zistil, že má dostatočný príjem, priestor na bývanie, aj zázemie a všetko potrebné na riadnu výchovu detí. Dôkazom toho sú podľa otca aj správy ohľadom maloletej P. (sestry mal. A.), ktorá sa rýchlo adaptovala. U maloletej P. k žiadnemu ťažkému emočnému poškodeniu po jej návrate do jeho starostlivosti nedošlo. Otec namietal, že nie je pravda, že sa o maloletého nezaujímal a neskúšal sa s ním kontaktovať, nakoľko mu písal listy, skúšal volať, písať na messenger. Avšak p. E. si mení telefónne čísla, profily na sociálnej sieti, len aby sa k synovi nedostal, neprijíma hovory, resp. hovor, menovaná zloží, lebo nerozumie anglicky. Podľa otca súd nesprávne interpretuje najlepší záujem dieťaťa, keď ho vzťahuje iba na stabilné prostredie. Otec má za to, že súd vôbec nebral do úvahy to, že on býva v Londýne, má stabilnú prácu so zvyšujúcou sa mzdou, je občanom Veľkej Británie, má dobré zázemie pre spoločenský a sociálny vývoj dieťaťa, spolupracuje so všetkými úradmi, vedie riadny život. Na druhej strane p. E. je nezamestnaná, z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená pre nespoluprácu v roku 2003 a tak to bude aj v budúcnosti. Predtým žila v záhradnej chatke, teraz žije v C., bez priaznivých vyhliadok na lepší život v budúcnosti. A v takomto prostredí vyrastá Adnan. Otec poukázal na to, že maloletá P., ktorá je v jeho osobnej starostlivosti dosahuje vynikajúce výsledky v škole, pretože sa jej dostatočne venuje a rozvíja jej schopnosti a zručností a naopak maloletý A., ktorý je v náhradnej osobnej starostlivosti p. E. prepadol. Otec namietal tiež to, že z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva koľko hodín mal vymeškaných a či to malo vplyv na jeho prepadnutie už v 1. ročníku. Otec má za to, že súd by sa mal zamyslieť aj nad tým, aké vyhliadky má dieťa do budúcnosti pri p. E. oproti životu pri ňom a jeho sestre. Aj tieto skutočnosti majú vplyv na posúdenie celkového najlepšieho záujmu dieťaťa. Otec má za to, že neexistuje reálny dôvod, prečo bola náhradná osobná starostlivosť nariadená. Aj on má právo na vzťah s maloletým a rovnako maloletý má právo poznať a prežiť čo najlepší život a užiť si detstvo so svojou sestrou. Podľa otca súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tvrdí, že zmena výchovného prostredia by A. spôsobila psychickú traumu a ťažké emočné poškodenie, pričom nič také sa v konaní nepreukázalo, je to len domnienka súdu.

Kolízny opatrovník v správe o výkone náhradnej osobne starostlivosti o maloletého uviedol, že rodičia maloletého žijú vo Veľkej Británii. Matka sa s maloletým kontaktuje prostredníctvom aplikácie Messenger. Otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú P. (sestru maloletého). Podľa informácii od náhradného rodiča, ktorými kolízny opatrovník disponuje, nariadený styk maloletého s otcom sa realizoval s problémami a od novembra 2022 sa neuskutočňuje kvôli zhoršenému psychickému stavu maloletého a ďalších problémov, ktoré z nariadenej formy komunikácie maloletého s otcom vyvstali. Nakoľko podľa tvrdenia náhradného rodiča je otec pre maloletého cudzou osobou a taktiež veľkým problémom je jazyková bariéra. Náhradný rodič, ktorým je teta maloletého je nezamestnaná, poberá príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, s partnerom a s maloletým A. sa presťahovali a toho času sa zdržiavajú v Q. na adrese R. XX, kde bývajú v zariadenom 2- izbovom rodinnom dome partnerovho otca. Maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy v Q.. Náhradný rodič adekvátne uspokojuje vývinové potreby maloletého a maloletý s ním má vytvorený blízky citový vzťah. Kolízny opatrovník zhodnotil výkon náhradnej osobnej starostlivosti z titulu súčasných potrieb dieťaťa a jeho prospievania do budúcna ako primeraný, náhradná osobná starostlivosť plní svoj účel.

Vyjadrenia k odvolaniu otca podané neboli.

Konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len ).

Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý A. rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 29.3.2019 č.k. -308, právoplatným dňa 4.5.2019, bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti D. E., s jej oprávnením a povinnosťou sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Rodičom bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého. Zároveň konanie v časti zverenia mal. P. (sestry mal. A.) do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky bolo zastavené. Súd v tom čase vychádzal z toho, že navrhovateľka sa o maloletého osobne starala od februára 2015, t.j. od jeho 6 mesiacov veku, kedy jej ho odovzdala samotná matka maloletého. Navrhovateľka je príbuznou maloletého a po dobu štyroch rokov zabezpečovala všetky potreby maloletého bez finančnej pomoci zo strany rodičov a zároveň spĺňala aj predpoklady vyžadované Zákonom o rodine pre osobu vykonávajúcu náhradnú osobnú starostlivosť. Pre maloletého vytvorila v tom čase vo svojej domácnosti stabilné, spokojné a podnecujúce prostredie. Rodičia od roku 2016 neboli s maloletým v osobnom kontakte, ani sa na jeho výchove, či opatere nepodieľali. Sociálne šetrenie v čase rozhodovania preukázalo silnú emočnú naviazanosť maloletého na navrhovateľku, domácnosť ktorej vníma maloletý ako svoj domov. Vo vzťahu k zvereniu mal. P. do náhradnej osobnej starostlivosti, navrhovateľka zobrala svoj návrh späť, kolízny opatrovník so späťvzatím súhlasil a súd mal za to, že v konaní ohľadne tejto časti návrhu navrhovateľky nie je potrebné ďalej pokračovať, nakoľko maloletá P.

sa v tom čase už v starostlivosti navrhovateľky nenachádzala, bola v opatere svojho otca na území mimo Slovenskej republiky, preto súd konanie v časti o zverenie mal. P. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky zastavil.

Zo spisu predloženého spolu s odvolaním je odvolaciemu súdu zrejmé, že otec s tým, aby maloletý bol v náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasí a žiada, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. V konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktoré konanie začalo na návrh otca, je nespochybniteľný jeho záujem zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. V konaní aj cestou dožiadaného orgánu v mieste bydliska otca, boli zisťované jeho pomery, podmienky, ktoré môže maloletému poskytnúť, pričom neboli zistené žiadne prekážky, resp. nedostatky, ktoré by otcovi bránili v tom, aby mohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Otec môže a má záujem zabezpečovať maloletému osobnú starostlivosť. Problémom sa javí však to, že maloletý bol od svojho útleho veku v starostlivosti osoby, ktorej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a kontakt s otcom nemal žiadny. Maloletý doposiaľ vyrastal na Slovensku a bol vychovávaný v prostredí a v duchu náboženstva, ktoré je odlišné od prostredia a náboženských zvykov otca, ktorý žije vo Veľkej Británii. Problémom je aj to, že otec a syn komunikujú rôznymi jazykmi, maloletý v slovenskom jazyku a rómskom jazyku, pričom otec tieto jazyky neovláda a komunikuje v anglickom jazyku. V konaní bolo po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej uznesením nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, a ktorým súd prvej inštancie neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým prostredníctvom videohovorov cez internetovú aplikáciu na prenos zvuku a obrazu každý týždeň v roku v utorok od 18.00 hod. do 18.30 hod., s povinnosťou D. E., do náhradnej osobnej starostlivosti ktorej bol maloletý zverený, zabezpečiť maloletému prístup k uvedenej internetovej aplikácii v určenom čase a s povinnosťou maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Napriek tomuto vykonateľnému rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia z obsahu správy kolízneho opatrovníka, ako aj zo samotných písomných podaní D. E. je zrejmé, že tieto stretnutia otca s maloletým sa nerealizujú. Údajne zo zdravotných dôvodov maloletého, ktorému majú tieto videohovory zhoršovať psychický stav. Pričom D. E. podotkla, že počas videohovorov aj tak ku komunikácii nedochádza z dôvodov jazykovej bariéry a nezáujmu maloletého A.. Z uvedených tvrdení je teda zrejmé, že nedochádza k plneniu súdom uloženej povinnosti maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a rovnako tvrdenia o zlom vplyve týchto videohovorov na psychický stav maloletého neboli žiadnym spôsobom preukázané, preto konanie menovanej možno považovať za bezdôvodné a svojvoľné nerešpektovanie rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletým.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné podľa a zrušiť a vrátiť vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach nezrozumiteľné a nedostatočné. Súd má povinnosť zisťovať skutočný stav veci aj bez návrhu účastníkov konania, pričom sa v rámci vykonaného dokazovania dôsledne nezaoberal zisťovaním názoru maloletého. Vykonal síce dokazovanie za účelom zistenia pomerov otca, za účelom posúdenia, či má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého, avšak zisťovaním názoru dieťaťa a jeho zhodnotenie za účelom posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa súd už nevykonal a osvojil si len tvrdenia osoby, do náhradnej osobnej starostlivosti ktorej bol maloletý zverený, prípadne strohé vyjadrenie kolízneho opatrovníka ohľadne postoja maloletého k náhradnému rodičovi, konkrétne o blízkom citovom vzťahu maloletého k osobe do náhradnej osobnej starostlivosti ktorej bol zverený, ktorú má maloletý vnímať ako svoju matku. Uvedené skutočnosti podľa odvolacieho súdu nepostačujú, nakoľko maloletý je už vo veku, kedy je potrebné mu dať priestor k tomu, aby mohol vyjadriť svoj postoj a názor na dané konanie, obzvlášť v tak závažnej situácii, ako je táto, kedy jeho zverením do náhradnej osobnej starostlivosti došlo k faktickému zásahu do výkonu rodičovských práv

a povinnosti. Z dôvodu tejto absencie sa odvolací súd nevedel kvalifikovane vysporiadať s námietkami otca v odvolaní.

Rodičovské práva a povinnosti (právo dieťa vychovávať, zastupovať ho a právo spravovať jeho veci a majetok) patria rodičom od narodenia dieťaťa do nadobudnutia jeho plnoletosti. V prípade náhradnej starostlivosti, tá nemá za úlohu nahrádzať výchovu dieťaťa, ale nahrádza osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípade, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Znakmi náhradnej starostlivosti sú jej nevyhnutnosť a dočasnosť. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. Zároveň je zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti len dočasné opatrenie, ktoré súd zruší ihneď ako odpadnú prekážky pre obnovenie spoločného žitia detí s rodičmi. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti, je náhradná osobná starostlivosť inej fyzickej osoby ako rodiča. Základné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je potreba chrániť záujem maloletého dieťaťa a subsidiárne v zmysle § 44 Zákona o rodine sú týmito podmienkami aj skutočnosť, že rodičia nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Naplnené musia byť vždy všetky uvedené predpoklady pre odňatie dieťaťa zo starostlivosti jeho rodičov. Právnym následkom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne starať a túto starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej bolo dieťa rozhodnutím zverené, avšak len do času, kým si rodič na svojej strane nevytvorí alebo neobnoví podmienky pre prevzatie osobnej starostlivosti o dieťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú vždy v prvom rade jeho rodičia. Kým rodič má právo výchovy dieťaťa, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, má iba právo (a povinnosť) osobnej starostlivosti o dieťa, čo je užší pojem ako výchova.

Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem dieťaťa. Pričom v záujme dieťaťa je predovšetkým, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, porozumenia, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopnosti, aby boli rešpektované jeho práva v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj v zmysle iných právnych predpisoch. Dôvody, pre ktoré je v záujme dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti môžu mať objektívny alebo subjektívny charakter. Môžu byť spôsobené zavineným zanedbávaním starostlivosti alebo aktuálnou nezavinenou neschopnosťou rodičov postarať sa o dieťa. K tomuto druhému prípadu je zaraďovaná aj situácia, keď sa rodič síce chce o svoje dieťa osobne starať, a má na to vytvorené aj všetky podmienky, ale vzťah medzi ním a dieťaťom je natoľko narušený, resp. nie je ani vytvorený, že dieťa túto starostlivosť odmieta a uprednostňuje starostlivosť inej osoby. Teda ako už bolo uvedené uprednostňovať náhradnú osobnú starostlivosť o dieťa pred osobnou starostlivosťou rodičov možno len v odôvodnených situáciách, ak napriek tomu, že rodič má záujem a aj vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie tejto starostlivosti, avšak vzťah dieťaťa k rodičovi je natoľko odmietavý, že zrušenie náhradnej starostlivosti by znamenalo výrazné narušenie emočného stavu dieťaťa, a nebolo by v záujme dieťaťa. Uvedené skutočnosti však musia byť nespochybniteľné a vzhľadom na vek maloletého dieťaťa zisťované nielen sprostredkovane, ale aj priamo v rámci realizácie práva dieťaťa byť vypočuté v konaní, práva vyjadriť svoj názor v konaní.

Odvolací súd má za to, že je nevyhnutné akceptovať názor maloletého, avšak zároveň je nevyhnutné vytvárať podmienky na to, aby sa postupne začal budovať vzťah maloletého a jeho otca. Inštitút náhradnej osobnej starostlivosti má len dočasný charakter a v rámci neho má dochádzať k postupnému odstraňovaniu dôvodov, pre ktoré bol tento inštitút, resp. táto forma starostlivosti o maloleté dieťa určená. Aktuálne je z obsahu spisu zrejmé, že pominuli dôvody náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko otec má záujem a má aj vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého A.. Na druhej strane maloletý bol doposiaľ vychovávaný bez akéhokoľvek kontaktu s otcom. Otázne ostáva, či tento kontakt neprebiehal z dôvodu nezáujmu otca, alebo otcovi bolo v tomto kontakte zabránené. Vzhľadom na správanie náhradného rodiča, ktorý napriek povinnosti zabezpečiť maloletému možnosť videohovoru s otcom, uvedené nerešpektuje, sa javí ako pravdepodobnejšie to, že otcovi bolo do istej miery sťažené kontaktovať maloletého. Nie je možné daný stav vzťahu otca a maloletého dávať na zodpovednosť len otcovi a jeho nezáujmu, nakoľko otec žiadal návrat dieťaťa do krajiny jeho pôvodu v rámci konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestení a tiež otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk s maloletým formou videohovorov, ktorý krok otca možno

hodnotiť pozitívne ako citlivý prístup k maloletému a snahu o postupnú adaptáciu na novú situáciu pre maloletého. Medzi maloletým a jeho otcom nie je vytvorená žiadna citová väzba, avšak tá sa ani nikdy nevytvorí, ak im bude znemožňovaný akýkoľvek kontakt. Súd prvej inštancie sa síce opiera o konštatovanie odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 31.10.2018 č.k. -233, že okamžitý návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu nie je v súlade s jeho najlepším záujmom, avšak uvedené konštatovanie bolo aktuálne v čase rozhodovania, t.j. október 2018, a v konaní o návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, týkalo sa posúdenia okamžitého návratu a rozhodne toto konštatovanie nemožno použiť aj pri rozhodovaní a zdôvodňovaní toho, prečo súd uprednostnil náhradnú osobnú starostlivosť pred osobnou starostlivosťou rodiča.

Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že z ustanovenia Zákona o rodine vyplýva právo rodičov stýkať sa s dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Napriek tomu, že úprava styku rodiča s dieťaťom nemusí byť obligatórne súčasťou rozsudku o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti, avšak pokiaľ súd v konaní zistí, že náhradný rodič a rodič dieťaťa sa na stretávaní nedohodli, je jeho úlohou z úradnej moci vykonať opatrenia smerujúce k tomu, aby kontakt medzi biologickým rodičom a dieťaťom zostal zachovaný, resp. aby dochádzalo k budovaniu, prípadne obnovovaniu rodinného života. Rozhodne je nutné, aby k tejto otázke bol vypočutý aj názor maloletého, ak je schopný s ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory. Z uvedeného konania je zrejmé, že zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, bola otcovi maloletého odňatá akákoľvek možnosť kontaktu s maloletým, teda k budovaniu, či obnovovaniu vzťahu doposiaľ nedochádzalo.

Odvolací súd síce nespochybňuje súdom prvej inštancie uvádzané skutočnosti, ktoré v čase rozhodovania mali brániť zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti a zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca, avšak nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že otec neuskutočnil žiadne preukázateľné úkony pre nadviazanie kontaktu s dieťaťom. Aktivita zo strany otca totiž realizovaná bola, avšak nebola dostatočná na to, aby viedla k sledovanému cieľu. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, že otec nemá žiadne informácie o maloletom, maloletého nepozná a rovnako aj otec je pre maloletého cudzou osobou, je nutné zdôrazniť, že v konaní bolo preukázané, že uvedený stav je spôsobený aj konaním zo strany osoby, v ktorej náhradnej osobnej starostlivosti sa maloletý nachádza. Nemožno opomenúť skutočnosť, že náhradná starostlivosť je dočasným riešením, pričom v kompetencii súdu a taktiež je to aj povinnosťou súdu vo veciach maloletých detí, je prijímať opatrenia pomáhajúce k obnovovaniu rodinných vzťahov. Vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. aktívny prístup zo strany súdu vedúci k obnovovaniu vzťahu maloletého k jeho rodičom úplne absentuje. Odvolací súd tiež poukazuje na právo dieťaťa na všetky relevantné informácie týkajúce sa jeho konania, právo byť vypočuté k danej veci, ktorá sa ho týka. Maloletému je nutné dať priestor samostatne vyjadriť jeho názor k danej situácii, informovať ho o možných následkoch konania, pričom názoru maloletého je nutné venovať primeranú pozornosť. Z obsahu spisu je zrejme, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca nie je v záujme maloletého bez toho, aby bol zisťovaný názor maloletého a nejasné je aj to, či vôbec maloletý bol informovaný o predmete konania a o možných následkoch rozhodnutia v jeho veci. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie v tomto konaní nedostatočne zistil skutočný stav veci v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s , pričom takéto nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok zrušiť podľa a a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere a následne zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa súd riadi pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).