Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-136-2013.pdf
PDF · 97.03 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, v konaní zastúpené Úradom práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX, otec neuvedený o návrhu C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F. XXX o zverenie maloletého do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti prokurátorky Okresnej prokuratúry Nové Zámky takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 07.08.2013 domáhal zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že matka dieťaťa trpí závažným onkologickým ochorením, ktoré ju obmedzuje pri zabezpečovaní jeho riadnej osobnej starostlivosti.
Matka maloletého súhlasila s podaným návrhom.
Kolízny opatrovník vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania s poukazom na prešetrené pomery v rodine navrhovateľa, dieťaťa, jeho matky, správu z Referátu poradensko-psychologických služieb, napriek správy týkajúceho sa zdravotného stavu matky mal za to, že matke maloletého nič nebráni v tom, aby osobne vychovávala svoje dieťa, nakoľko je schopná sa osobne podieľať na starostlivosť svojich dvoch vnúčat. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť.
Prokurátorka taktiež žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na to, že pri výchove detí je potrebné vychádzať zo zásady, že rodičia majú nielen právo ale aj povinnosť zabezpečovať starostlivosť o svoje deti, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by matke dieťaťa bránili subjektívne, alebo objektívne okolnosti v tom, aby dieťa nevychovávala. Nebolo ďalej preukázané zo žiadnych skutočností, že by matka nebola schopná sa o svoje dieťa postarať, keď sa sama spolupodieľa na výchove dvoch svojich vnúčat, ktorým bola ustanovená za poručníka. Len samotná skutočnosť, že maloletý má vytvorený blízky citový vzťah k navrhovateľovi nie je dôvodom na jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd v rámci dokazovania vypočul navrhovateľa, matku maloletého, oboznámil sa s pripojeným spisom 10P 134/12, 7P 406/13 predloženými a zadováženými lekárskymi správami, správami o prešetrení pomerov, majetkových pomerov navrhovateľa a matky maloletého, Základnej školy N. F. a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletý pochádza z druhovského vzťahu svojich rodičov, otcovstvo u neho uznané ani určené nebolo. Zo správy o prešetrení pomerov zo dňa 16.09.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ žije v 4-
izbovom rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je jeho matka, ktorá s ním a jeho plnoletým bratom zdieľa spoločnú domácnosť. V čase šetrenia pomerov navrhovateľ uviedol, že maloletý spí v obývačke na sedačke, ošatenie v mieste bydliska navrhovateľa maloletý nemal, pričom matka navrhovateľa Z. F. v priebehu šetrenia uviedla, že v predmetnom rodinnom dome s ňou žijú len jej dvaja plnoletý synovia. Matka dieťaťa žije v 3-izbovom rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú jej rodičia. Tento dom je v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťou, v ktorom má trvalé bydlisko navrhovateľ. V spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa žije jej maloletá dcéra Q. F. nar. XX.XX.XXXX spolu s jej maloletými deťmi X. F. nar. XX.XX.XXXX a M. F. nar. XX.XX.XXXX. Z predmetnej správy ďalej vyplýva, že dňa 23.08.2013 sa matka dieťaťa dostavila na ÚPSVaR Nové Zámky, kde v úradnom zázname uviedla (v spise na čl.18), že nesúhlasí so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi, pretože o syna sa dokáže postarať a v súčasnosti žiadna diagnóza ju neobmedzuje pri výkone rodičovských práv. Toto svoje vyjadrenie opakovane verbalizovala aj v čase šetrenia pomerov v mieste jej trvalého bydliska. Z predloženého úradného záznamu zo dňa 18.09.2013, ktorý do spisu doložil kolízny opatrovník vyplýva, že v tento deň sa matka maloletého dostavila na Úrad práce a uviedla, že si svoje predchádzajúce rozhodnutie k náhradnej osobnej starostlivosti rozmyslela a chce, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľovi.
Podľa oznámenia Obecného úradu Veľké Lovce zo dňa 17.10.2013 podľa vedomosti obce, starostlivosť o maloletého zabezpečuje od smrti jeho otca Q. F. jeho strýko t.j. navrhovateľ. Podľa oznámenia pediatričky MUDr. Anastázie Z. zo dňa 21.10.2013 maloletý jej ambulanciu od júna 2012 navštívil len raz 07.09.2012 v sprievode matkinej sestry. Asi pred dvomi mesiacmi ju na ulici pristavil navrhovateľ, ktorý jej oznámil, že odteraz sa bude o maloletého starať on. Základná škola vo N. F. súdu oznámila, že maloletého prišiel v auguste 2013 do školy zapísať navrhovateľ, ale nakoľko nebol zákonným zástupcom tak s dieťaťom prišla jeho matka. V škole sa o maloletého informuje navrhovateľ. Z podanej správy poradensko-psychologického procesu, ktorý bol vykonaný na tunajšom Úrade práce, soc. vecí a rodiny mal súd preukázané, že navrhovateľ sa vyjadril tak, že od smrti otca maloletého zabezpečuje on jeho starostlivosť, pretože matka dieťaťa sa túla a nadviazala nový partnerský vzťah. Matka maloletého v rámci konzultácie prejavila súhlas so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti jeho krstného otca. Jej vyjadrenia si však protirečili v tom, že pozná potreby dieťaťa a starostlivosť oň zabezpečuje ona, následne však uviedla, že jeho starostlivosť zabezpečuje krstný otec. Podľa záveru tejto správy navrhovateľ žiada o zverenie maloletého do svojej náhradnej starostlivosti, s ktorým návrhom matka súhlasí, pričom z konzultácie s maloletým nebolo možné diferencovať, či jeho preferencia osoby krstného otca je reálna. Z pozorovania neverbálnych prejavov bolo skonštatované, že hoci maloletý verbálne prezentuje preferenciu krstného otca, má blízky citový vzťah k svojej matke, s dôverou sa na ňu obracia, tá reflektuje na jeho potreby a krstného otca vníma v pozícii blízkeho člena rodiny. Z lustrácie registra obyvateľov mal súd preukázané, že Q. F., ktorého označuje matka dieťaťa za biologického otca maloletého bol narodený dňa 08.03.1975 a zomrel 12.06.2012. Menovaný je jedným zo súrodencov navrhovateľa. Z odpisu registra trestov navrhovateľa vyplýva, že tento v ňom nemá uvedený žiaden záznam. Podľa lekárskej správy všeobecného lekára MUDr. Ladislava F., zdravotný stav navrhovateľa umožňuje zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, menovaný v zdravotnej dokumentácii nemá záznam o psychiatrickom ani neurologickom liečení a nevykazuje chorobu, ktorá by mu bránila v starostlivosti o dieťa. Čo sa týka zdravotného stavu matky maloletého, ten istý všeobecný lekár súdu oznámil, že táto bola v minulosti liečená a sledovaná psychiatrom pre stredne ťažkú mentálnu retardáciu a depresívnu úzkostnú poruchu. V roku 2007 bola liečená na epilepsiu, preto navrhuje prešetrenie jej zdravotného stavu. Podľa správy psychiatra MUDr. Vladimíra Z., matka maloletého bola v jeho ambulancii vyšetrená v roku 2007 a 2009 pre potreby Sociálnej poisťovne, v oboch prípadoch ide o zhodné nálezy, trvalú poruchu osobnosti, intelektu, osobnosť primitívnu, emočne a sociálne málo zrelú s mentálnou retardáciou, organickým psychosyndrómom. Rovnaký záver bol prijatý aj pri poslednom vyšetrení 10.08.2012, podľa ktorých nie je schopná sa starať o maloleté dieťa. Na základe žiadosti súdu o oznámenie súčasného zdravotného stavu bola matka maloletého k tomuto odborníkovi predvolaná avšak na vyšetrenie sa nedostavila, preto psychiater uviedol, že k súčasnému psychickému stavu menovanej sa nevie vyjadriť. Z oznámenia Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky vyplýva, že matka maloletého bola dňa 12.03.2008 uznaná invalidnou. Kontrolná lekárska prehliadka bola u nej stanovená na mesiac júl 2012, kedy bola vyzvaná aby predložila kontrolné lekárske nálezy, ktoré však nepredložila a preto bol podaný návrh na zastavenie výplaty dôchodku, ku ktorému zastaveniu došlo od 27.12.2012. Od toho času o uvoľnenie výplaty dôchodku nepožiadala. Podľa vyjadrenia pediatričky MUDr. Anastázie Z. z marca 2014 maloletý sa zdržiava na adrese svojho trvalého bydliska. Z poslednej správy o prešetrení pomerov u navrhovateľa ako aj matky maloletého zo dňa 25.03.2014 vyplýva, že títo žijú naďalej v
tých istých bytových pomeroch, pričom maloletý v čase šetrenia sa nachádzal na spoločnom dvore oboch rodinných domov. Matka maloletého výslovne uviedla, že zdravotný stav ju už žiadnym spôsobom neobmedzuje a pomáha svojej dcére so starostlivosťou o jej maloleté deti. Z pripojených spisov 10P 134/12 a 7P 406/13 mal súd preukázané, že matka maloletého t. j. C. E. nar. XX.XX.XXXX bola ustanovená za poručníčku svojim dvom vnúčatám X., nar. XX.XX.XXXX a M., nar. XX.XX.XXXX, keďže matka detí je maloletá a boli jej zo strany súdu priznané rodičovské práva a povinnosti k týmto deťom. Čo sa týka majetkových pomerov navrhovateľa, tento od januára 2008 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, ktoré v súčasnosti poberá v sume 62,50 eur.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že matka dieťaťa je jeho švagrinou, pretože biologický otec maloletého bol jeho bratom. On dal maloletého zapísať do školy, kúpil mu nejaké oblečenie a potreby do školy, keďže je jeho krstným otcom. Tvrdil, že všetci bývajú spolu a preto v čase šetrenia neboli všetky veci dieťaťa nájdené u neho. Maloletý spáva spolu s ním v izbe na rozťahovacej posteli posledných 6-7 mesiacov, keďže jeho matka sa o neho nevládze starať. Matka maloletého trpí na epilepsiu a má chorobu s prsníkom. Jeho starostlivosť o dieťa spočíva v tom, že potom keď maloletý príde zo školy hrá sa s kamarátmi a deťmi na dvore alebo s ním a potom idú spolu na kone. Hráva sa aj u starých rodičov, kde býva jeho matka. Potvrdil, že rodinné domy, teda ten v ktorom býva on a v ktorom býva matka maloletého sú v tesnom susedstve na jednom pozemku. Žijú vlastne v tzv. osade kde medzi domami nemajú ploty ani brány a tak žijú spolu ako jedna veľká rodina.
Matka maloletého uviedla, že od júna 2012 kedy maloletému zomrel biologický otec jeho starostlivosť zabezpečuje navrhovateľ. Maloletý je na neho zvyknutý, tvrdila, že jej zdravotný stav je dobrý. Pred štyrmi rokmi sa liečila na nádor prsníka. Potvrdila, že žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou Q. a jej dvomi maloletými deťmi X. a M., pričom pomáha s ich starostlivosťou. Všetko to čo je uvedené v úradných záznamoch ÚPSVaR je pravda, pričom pri prvom úradnom zázname bola veľmi nervózna a nahnevaná na seba. V súčasnosti nenavštevuje žiadneho odborného lekára ani onkológa, na epilepsiu sa liečila asi pred 10 rokmi. U psychiatra sa neliečila na žiadne ochorenie psychického charakteru ale liečila sa u neho z dôvodu, že mala epileptické záchvaty, liečbu na epilepsiu podstupuje od svojich 15 rokov.
Podľa § 44 ods. 1, 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 Zákona o rodine:
1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine je zrejmé, že pokiaľ osobná starostlivosť maloletému dieťaťu nie je poskytovaná jeho rodičmi, alebo títo ju nemôžu zabezpečovať, je potrebné, aby starostlivosť dieťaťu bola zabezpečená niektorou z foriem náhradnej starostlivosti, pričom náhradná starostlivosť zabezpečovaná inou fyzickou osobou než rodičom, má spoločne s pestúnskou starostlivosťou jednoznačne prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Jedným z charakteristických znakov náhradnej starostlivosti je jej nevyhnutnosť, čo znamená, že možno ju nariadiť len vtedy, ak rodičia osobnú starostlivosť o dieťa nezabezpečujú, alebo nemôžu zabezpečiť. Neschopnosť alebo neochota rodičov zabezpečiť osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa môže spočívať v objektívnych alebo subjektívnych okolnostiach. Náhradnú starostlivosť môže súd nariadiť až vtedy, keď ohrozenie riadnej výchovy dieťaťa nekvalitou jeho života preváži nad jeho záujmom podporovať biologické väzby a rodinný život. V tejto súvislosti je potrebné poukázať ako aj na článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sú povinné zabezpečiť, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh nie je dôvodný. Zo žiadnych z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by starostlivosť o maloletého skutočne t.j. fakticky celodenne vykonával a zabezpečoval navrhovateľ, ani to, že by bola splnená podmienka nevyhnutnosti na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby z dôvodu, že by matka dieťaťa jeho starostlivosť nezabezpečovala alebo nemohla zabezpečovať. Tvrdenie navrhovateľa uvedené v podanom návrhu, že matka dieťaťa trpí závažným onkologickým ochorením, v dôsledku ktorej choroby sa o dieťa nevie riadne postarať sa v konaní nepreukázalo, keďže zo zadovážených správ nevyplýva, že by matka maloletého bola liečená na akékoľvek onkologické či iné závažné ochorenie, ktoré by jej bránilo v starostlivosti o dieťa. Napriek tomu, že v správe psychiatra sa uvádza, že pri poslednom vyšetrení matky dňa 10.8.2012 na základe ich záverov bolo skonštatované, že táto nie je schopná sa postarať o maloleté dieťa, nakoľko na aktuálne vyšetrenie sa nedostavila, k jej súčasnému psychickému stavu sa tento odborník nevedel vyjadriť. Je nepochybné, že matka maloletého v rámci prebiehajúceho konania nejavila akékoľvek známky psychickej choroby, sama ju vylučovala a tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že na výzvu Sociálnej poisťovne v mesiaci júl 2012 nepredložila svoje kontrolné lekárske nálezy. Matka maloletého vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že onkologickú liečbu podstúpila pred 4 rokmi, od toho času sa na žiadne ochorenie nelieči, neliečila sa ani na ochorenie psychického charakteru. Preto mal súd za to, že súčasný zdravotný stav matky dieťaťa nebráni v jej osobnej starostlivosti. Navrhovateľ v priebehu konania menil svoju výpoveď ohľadom svojej starostlivosti o dieťa, keď raz tvrdil, že sa oň osobne stará od smrti svojho brata t.j. od júna 2012 ( v spise na č.l. 34), následne tvrdil, že v dome kde on býva maloletý spáva posledných 7-8 mesiacov (v spise na č.l.21), a pediatričke dieťaťa v mesiaci júl alebo august 2013 ( v spise na č.l.30) uviedol, že od uvedeného času a o maloletého bude starať on. Samotná matka dieťaťa taktiež menila svoje výpovede či už v prejavenom súhlase alebo nesúhlase so zverením dieťaťa do starostlivosti navrhovateľa, ako aj o súčasnej starostlivosti dieťaťa, keď v zápisnici zo dňa 8.10.2013 tvrdila, že túto od júna 2012 zabezpečuje navrhovateľ, a napokon sa na konzultácii na referáte preriekla a uviedla zrejme pravdu v tom, že o maloletého sa stará ona. Tu je potrebné uviesť, že v danom prípade, nakoľko rodinný dom, v ktorom žije navrhovateľ a v ktorom matka dieťaťa sa nachádzajú na jednom pozemku so spoločným dvorom v tzv. osade, reálne zistenie skutočného stavu starostlivosti o dieťa je značne obmedzené. Aj keď Obecný úrad Veľké Lovce v podanej správe uviedol. že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje od smrti svojho brata navrhovateľ, v tomto smere aktuálny a skutočný stav vedel súdu priblížiť kolízny opatrovník, ktorý v rámci šetrenia pomerov v rodine nezistil, že by o maloletého
sa navrhovateľ celodenne osobne staral a že by matke bránili objektívne alebo subjektívne okolnosti v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa. Bolo preukázané, že maloletý má vytvorený blízky citový vzťah k svojej matke, ktorá v konaní netvrdila, že nemá záujem o výkon osobnej starostlivosti o dieťa pričom to , že by jej bránili subjektívne alebo objektívne okolnosti v jej povinnosti a o dieťa starať taktiež z vykonaného dokazovania nevyplýva. Preto sa súdu javí byť skôr dôvodom na zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti navrhovateľka získanie jednorazového, alebo opakovaných príspevkov, či už na dieťa, alebo náhradnému rodičovi, podľa Zákona č. 627/2005 Z.z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov. Zo všetkých týchto dôvodov, súd návrh ako bezdôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože v danom prípade ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3
vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.