Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-77-2008.pdf
PDF · 129.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/77/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Vranove nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a prísediacich H. P. a D. J. na hlavnom pojednávaní dňa 10. apríla 2014 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. Č., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom Vranov nad Topľou, J. O. č. XXXX/XX, živnostník,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
1. ako daňový subjekt s obchodným menom H. Č. Vranov nad Topľou, ulica Q. Č.. XXXX, IČO XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie I. II., III. a IV. štvrťroku roku 2002 skrátil daň z pridanej hodnoty tak, že si uplatnil daň z pridanej hodnoty, avšak k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo, čím skrátil daň z pridanej hodnoty na škodu Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým úradom Vranov nad Topľou v celkovej výške 666.437, Sk / 22.121,65 eur
2. ako daňový subjekt s obchodným menom H. Č. Vranov nad Topľou, ulica Q. Č.. XXXX, IČO XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie roku 2002 skrátil daň z príjmov fyzických osôb tak, že nepriznal všetky príjmy k zdaneniu a do výdavkov zahrnul výdavky, ktoré neboli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, čím skrátil daň z príjmov fyzických osôb na škodu Slovenskej republiky zastúpenej Daňovým úradom Vranov nad Topľou v celkovej výške 1.463.470, Sk/48.578,30 eur
3. ako daňový subjekt s obchodným menom H. Č. Vranov nad Topľou, ulica Q. Č.. XXXX, IČO XXXXXXXX, za zdaňovacie obdobie I. II., III. a IV. štvrťroku roku 2002 si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a to tak, že si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ale zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, uplatnil si nárok na odpočet dane, ale daň nezaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, uplatnil si nárok na odpočet dane zo zjednodušených daňových dokladov, ktoré neboli vyhotovené platiteľom na nich uvedeným, čím takto spôsobil škodu Slovenskej republike zastúpenej Daňovým úradom Vranov nad Topľou v celkovej výške 214.032, Sk/7.104,56 eur
t e d a
v bode 1. a 2. rozsudku
- v značnom rozsahu skrátil daň,
v bode 3. rozsudku
- vo väčšom rozsahu si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
č í m s p á c h a l
v bode 1. a 2. rozsudku
- trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
v bode 3. rozsudku
- trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 148 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v nadväznosti na § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 35 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 ( dvoch ) rokov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 ( dvoch ) rokov a 6 ( šiestich ) mesiacov.
Podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ukladá primeranú povinnosť uhradiť poškodenému Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom Vranov nad Topľou, daňový nedoplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I., II., II. a IV. štvrťroku roku 2002, ako aj na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 v skúšobnej dobe.
Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v nadväznosti na § 438b Trestného zákona účinného od 1.1.2006 peňažný trest vo výške 30.126,00 Sk ( tridsaťtisícstodvadsaťšesť slovenských korún ) / 1.000, 00 eur ( tisíc eur ).
Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 ustanovuje pre prípad, že by výkon trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 ( jedného ) roka.
odôvodnenie:
Na obžalovaného H. Č. bola podaná obžaloba pre vyššie uvedený skutok, ktoré prokurátorka právne kvalifikovala ako trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a ) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného H. Č., výsluchom svedkov, zamestnancov Daňového úradu Vranov nad Topľou v čase vykonávania daňových kontrol u obžalovaného a to Ing. U. P. a Ing. P. P.P., svedkov D. C., Q. J., Ľ. A., D. U., E. R., znalca Ing. G., svedkov H. T., S. T., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov A. B., Ing. D., L. E., z prípravného konania, oboznámením znaleckých posudkov znalkyne Ing. P. ako aj znalca Ing. G., oboznámením protokolov daňového úradu týkajúcich sa daňových kontrol dane z pridanej hodnoty ako aj dane z príjmov fyzických osôb obžalovaného týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia roku 2002 ako aj ďalšími dôkazmi uvedenými v texte, na základe čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný H. Č. na hlavnom pojednávaní pôvodne využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, pričom toto právo využil aj v prípravnom konaní. Na záver hlavného pojednávania však obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Pri svojom výsluchu sa vyjadril k svojim osobným a majetkovým pomerom a to, že spoločne s manželkou má jedného plnoletého syna a plnoletú dcéru, ktorá trpí závažným ochorením srdca a mala by sa podrobiť lekárskemu zákroku. Manželka pracuje ako dealerka chemických prípravkov a on v čase rozhodovania súdu bol konateľom spoločnosti J. s.r.o. s čistým mesačným príjmom od 500 do 700,-Eur. Čistý mesačný príjem jeho manželky predstavoval sumu okolo 350,- Eur, pričom sa vyjadril aj k výdavkom na stravu.
Svedkyňa Ing. U. P. vykonávala daňovú kontrolu v období od 16.12.2004 do 29.03.2005 týkajúcu sa dane z príjmov fyzických osôb u obžalovaného. Svedkyňa sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní k priebehu kontroly daňovej kontroly a k vypracovaniu protokolov z tejto kontroly. U obžalovaného v časti príjmov zistili nedostatky, keď si zúčtoval duplicitne DPH a z uvedeného dôvodu v jeho prípade boli znížené zdaniteľné príjmy o sumu 46.119,- Sk. Takisto obžalovanému neuznali výdavky ,ktoré mali byť uhradené dodávateľmi a to E. R., S. T., I. s.r.o., J. P. š. p., J. s.r.o., D. U., J. s.r.o. a P. s.r.o. Uvedení odberatelia sa vyjadrili, že obžalovaného M. ako daňový subjekt nepoznajú, predmetné doklady predložené obžalovaným za účelom vykonania daňovej kontroly nevystavili, tovar obžalovanému nedodali, veľakrát sa vyjadrili, že s takýmto druhom tovaru ani neobchodujú. Porovnaním účtovníctva týchto odberateľov zistili, že obžalovanému Č. tieto spoločnosti doklady nevystavili. Dodávatelia mali napríklad doklady s iným poradovým číslom alebo na dané poradové číslo bol evidovaný iný tovar, veľakrát sa doklady odlišovali svojim obsahom, formou, ako aj pečiatkami, jednotliví dodávatelia s takýmto tovarom nikdy neobchodovali alebo nemali napríklad elektronickú registračnú pokladňu zaevidovanú u príslušného správcu dane tak ako bola uvedená na dokladoch predložených obžalovaným. Obžalovaný sa vyjadril, že tovar mu títo dodávatelia dodali prepravnými firmami, avšak dodávatelia sa vyjadrili, že tovar zákazníkom nedodávajú donáškou alebo kuriérom, ale samotný zákazník si tovar príde prevziať u toho ktorého dodávateľa. Dodávatelia sa vyjadrili, že doklady na také vysoké sumy peňazí cez registračné pokladne ani nevystavujú. Pokiaľ ide o konkrétne rozdiely na strane výdavkov za účelom určenia dane z príjmov fyzických osôb táto svedkyňa sa vyjadrila, že do výdavkov sa zahrňuje len cena tovaru bez DPH po zaplatení. Napríklad v prípade dodávateľa E. R. bolo zistené, že cena bez DPH predstavovala sumu 43.812,00 Sk. Hodnota všetkých dodaných materiálov bez DPH, ktorá bola zaúčtovaná obžalovaným do výdavkov tak nespĺňala podmienku preukázateľnosti týchto výdavkov, keďže obžalovaný nepreukázal, že tento materiál skutočne zaplatil a od týchto dodávateľov ho aj zakúpil. Z uvedeného dôvodu sa preto zvýšil základ dane o sumu 3.831.942,- Sk, z ktorej sa potom vypočítala daň z príjmov fyzických osôb. Po zohľadnení príjmov obžalovaného Č., jeho výdavkov a účtovných pochybení, tak čiastkový základ dane u obžalovaného z podnikateľskej činnosti sa zvýšil o sumu 3.892.631,- Sk. Správca dane neuznal obžalovanému daňovú stratu uplatnenú z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia v sume 67.293,- Sk. Takýmto spôsobom bolo zistené zvýšenie celkového základu dane z podnikateľskej činnosti o sumu 3.959.924,- Sk. Keďže obžalovaný ako podnikateľský subjekt nevykonával inú podnikateľskú činnosť, tak celkový základ dane predstavoval u neho po kontrole sumu 4.116.292,- Sk. Kontrolou tak bol určený základ dane vo výške 3.959.924,- Sk. Daň z príjmov fyzických osôb tak u obžalovaného mala predstavovať sumu 1.463.470,- Sk. Svedkyňa sa vyjadrila aj k výdavkom obžalovaného ako daňového subjektu.
Zo svedeckej výpovede svedkyne Ing. P. P.P. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ako zamestnankyňa Daňového úradu Vranov n/T. vykonávala daňovú kontrolu týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty za rok 2002 a to v období od 18.02.2005 do 22.04.2005. Vyjadrila sa k priebehu tejto daňovej kontroly. V prípade I. štvrťroku 2002 sa obžalovanému priznala ešte dodatočná daň z pridanej hodnoty vo výške 208,- Sk. V prípade II. , III. a IV. štvrťroku 2002 neboli zistené rozdiely na výstupe, ale boli zistené rozdiely na dani z pridanej hodnoty na vstupe v neprospech daňového subjektu. Pri osobných výsluchoch bolo potvrdené, že doklady od daňových subjektov S. T. - L., J. I. s.r.o., J. P. š. p., D. U. - J., P. s.r.o., J. s.r.o., J. s.r.o. a E. R. neboli vystavené týmito dodávateľmi a nepochádzali z ich elektronickej registračnej pokladne. Na faktúre za užívanie mobilného telefónu bola uvedená iná osoba ako obžalovaný H. Č. a to konkrétne U. Č.. Doklady predložené obžalovaným vyhodnotili ako falošné, keďže po porovnaní s dokladmi vystavenými týmito dodávateľmi, tieto nesúhlasili obsahom, formou a ani pečiatkami. Dodávatelia s uvedeným druhom tovarov veľakrát neobchodovali a faktúry predložené obžalovaným neboli vedené v účtovníctve týchto dodávateľov. Keďže nebolo teda preukázané, aby bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie, obžalovaný Č. ako daňový subjekt si nemohol uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Na dokladoch boli zistené aj rozdiely v daňovom kóde pokladnice na elektronických registračných pokladniciach jednotlivých dodávateľov. Obžalovaný sa vyjadril, že tovar mu na základe telefonickej objednávky doviezla kuriérska služba, avšak dodávatelia uviedli, že takéto služby nevyužívajú a že za tovar sa platí v hotovosti do pokladne, pričom ani v účtovníctve obžalovaného sa nenašli faktúry za nejaké kuriérske služby. Teda rozdiel na dani z pridanej hodnoty za II. štvrťrok 2002 predstavoval sumu 45.528,- Sk, za III. štvrťrok vo výške 170.864,- Sk, za IV. štvrťrok vo výške 665.890,- Sk a teda celkovo za uvedené štvrťroky 2002 rozdiel predstavoval sumu 882.282,- Sk.
Svedkovia D. C. a Mgr. J. na hlavnom pojednávaní uviedli, že sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti P. s.r.o. Ich spoločnosť sa zaoberá predajom domácich potrieb a železiarskych potrieb, vrátane nejakých murárskych potrieb. Úhrada sumy za tovar prebieha tak, že sa za tovar zaplatí platba priamo v hotovosti do pokladne alebo sa uhradí faktúra na bankový účet. Niekedy sa stávalo, že tovar dodávali priamo zákazníkom oni. Pokiaľ ide o doklady pod č. 366, 413, 455, 470, 644, 693 na materiál tužidlo, riedidlo a podobne, takéto tržby za tovar v uvedenom období vôbec nemávali, tržby mali za jednotlivý tovar do 1.000,- Sk. Na ich kontrolných páskach sa nachádzali doklady s rozdielnym poradovým číslom, tovarom, ako aj sumou.
Svedok Ľ. A., riaditeľ spoločnosti J. P., uviedol na hlavnom pojednávaní, že faktúry s VDP s č. XXX a XXX, nevystavila ich spoločnosť z toho dôvodu, že elektronická registračná pokladňa s DKP XXXXXXXXXXXXXXXX bola vyradená dňa 09.01.2002, čo bolo nahlásené aj daňovému úradu. Takisto pečiatka nachádzajúca sa na preverovaných dokladoch sa nezhodovala obsahom ani formou s ich pečiatkou. Ich spoločnosť dodávala tovar zákazníkom pomocou prepravnej služby s tým, že zákazník zaplatil vodičovi, ale najčastejšie sa za tovar platilo v hotovosti do pokladne alebo faktúrou na bankový účet.
Svedok D. U., podnikajúci pod obchodným menom D. U. - J., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že doklady pod č. 526 a 682 na celkovú sumu 1.869.500,- Sk nevystavila jeho spoločnosť. V tom čase používali elektronickú registračnú pokladňu s iným číslom DKP a predchádzajúca registračná pokladňa bola vyradená už v roku 2000. Doklady predložené správcom dane nesúhlasili s ním vystavenými dokladmi a to pokiaľ ide o hlavičku, nesprávny dodatok obchodného mena, odlišnosti sa týkali aj štruktúry hlavičky, čo sa týka usporiadania identifikačných údajov, dátumu, času a poradového čísla dokladu. Rozdiel bol aj v kóde tovaru ako aj v päte dokladu. Na preverovaných dokladoch bolo uvedené meno O. P., ktorá v jeho spoločnosti nikdy nebola zamestnaná a jeho spoločnosť sa nikdy nezaoberala predajom dreva. Poukázal na to, že hotovosť za tovar sa nikdy nepreberá nikde inde ako do pokladne.
Svedok E. R. podnikajúci pod menom E. R.Č. - I. sa vyjadril, že doklady predložené obžalovaným k daňovej kontrole pod č. XXX a XXX neboli ním vystavené. V prípade dokladu č. XXX bol evidovaný v ich účtovníctve iný tovar a v prípade dokladu č. XXX nesedelo číslo tohto dokladu, keďže v uvedený deň toľko dokladov ani nevystavil. Na sporných dokladoch nesúhlasilo ani logo ich spoločnosti na pečiatkach, nesúhlasil druh písma, druh písma názvu ich spoločnosti a ani celkový formát pečiatky. Pneumatiky zn. BARUM ich spoločnosť v takom rozmere ani nepredávala, keďže nepredávali pneumatiky na nákladné motorové vozidlá. V roku 2002 žiadne služby dodávkových spoločností nevyužívali a ani nemali s nikým uzavretú zmluvu o obchodnom zastúpení.
Svedok H. T. uviedol na hlavnom pojednávaní, že jeho spoločnosť s názvom A. J. s.r.o. je nástupcom spoločnosti J. s.r.o., ktorá sa zaoberala predajom inštalačného materiálu, hutnými, cementovými a lepenými výrobkami, pričom nikdy nepredávala fošne, hranoly a dosky. V súvislosti s dokladmi predloženými obžalovaným pri daňovej kontrole sa vyjadril, že pečiatka na týchto dokladoch nesúhlasí s pečiatkou, ktorú používal p. B. ako zástupca spoločnosti J. s.r.o. a to v logu bociana, pričom účtovníčky používali pečiatku s označením č. 1 a č. 2, ktoré súdu krátkou cestou predložil.
Z výpovede svedka S. T. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že bol konateľom a spoločníkom spoločnosti L. J. s.r.o. a doklad pod č. XXX z 09.05.2002 vystavený na hranol na sumu 23.200,- Sk nesúhlasil s ich dokladmi, keďže pečiatka a jej celková úprava je iná ako originál ich pečiatky. V predmetnom období roku 2002 len veľmi málo, možno vôbec, obchodovali s drevom.
Z prípravného konania boli prečítané svedecké výpovede L. E. zo spoločnosti I. s.r.o a A. B. zo spoločnosti J. s.r.o. Svedkyňa L.Í. E. uviedla, že doklady predložené Daňovým úradom Vranov n/T. nevystavila ich spoločnosť a to pre obžalovaného H. Č., s ktorým neboli v obchodnom ani v inom kontakte. A. B. zo spoločnosti J. s.r.o. uviedol, že predajom tovaru uvedeného na sporných dokladoch sa ich spoločnosť nezaoberá, keďže obchodujú predovšetkým s inštalačným materiálom, hutnými, cementovými a lepenými výrobkami. Keďže uvedené doklady nemajú zaevidované v ich účtovníctve, takýto tovar obžalovanému nedodali a v uvedenom období roku 2002 nezabezpečovali ani predaj stavebného materiálu. Vyjadril sa teda, že takýto tovar teda ani nemohli dodať obžalovanému.
Znalec Ing. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z faktúr spoločnosti R. Michalovce a R. Michalovce vystavených na dosky, hranoly a fošne. Znalec dospel k záveru, že uvedený materiál mohol byť použitý na zaistenie výkopových prác pri realizácii kanalizácie a vodovodu pre jednotlivé obce a to na tzv. pažiaci systém. Uvedené množstvo drevného materiálu na faktúrach mohlo byť použité aspoň trikrát, pričom pažiaci systém na zaistenie výkopových prác mohol byť použitý aj viackrát, pričom záležalo na viacerých faktoroch ako napr. od kvality pažiacej jednotky, od počasia a od spôsobu použitia. Vzhľadom na to, že išlo o jednoduché rezivo, najskôr ho obžalovaný použil na paženie výkopov. Na základe účtovných dokladov dospel k záveru, že obžalovaný ako dodávateľ poskytol tento drevný materiál spoločnostiam R. a R. Michalovce ako odberateľovi, pričom tieto spoločnosti fungovali ako subdodávatelia pre iné firmy pri stavbe kanalizácií či vodovodov. Vyjadril sa k jednotlivému množstvu a spotreby dosák, hranolov a fošien uvedených na jednotlivých faktúrach. Pokiaľ ide o dodacie listy od spoločnosti J., U., J., J. a I., materiál uvedený na týchto dokladoch v uvedenom množstve mohol byť použitý na pažiace práce pre spoločnosti R. a R. a to na výrobu pažiacej jednotky tak, ako je uvedené v bode II.1 na strane 4 jeho znaleckého posudku. Na základe materiálu, ktoré obžalovaný kúpil od predmetných spoločností J. U. a ďalších, mohol obžalovaný ďalej predať tento materiál spoločnostiam R. a R. Michalovce.
Znalec vypracoval doplnok znaleckého posudku, v ktorom sa vyjadril, že hodnota 446,30 m3 dosák dosiahla sumu 2.186.870,- Sk, hodnota 126,78 m3 fošien predstavovala sumu 735.324,- Sk, hodnota 169,00 m3 hranolov dosiahla sumu 929.500,- Sk. Znalec uviedol, že toto drevné rezivo mohlo byť použité pri výkone stavebných prác pre spoločnosti R. Michalovce a R. Michalovce. Uviedol, že takéto množstvo dosák, hranolov a fošien mohlo byť použité na výrobu pažiacej jednotky a túto pažiacu jednotku mohol použiť obžalovaný minimálne trikrát.
Znalkyňa Ing. P. z odboru ekonómia a manažment vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v prípade dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2002 rozdiel nesprávne uplatnenej dane z pridanej hodnoty predstavoval sumu - 208,20 Sk a celkový nadmerný odpočet po úprave predstavoval sumu - 44.583,- Sk. V prípade druhého štvrťroku 2002 rozdiel nesprávne uplatnenej dane prestavoval sumu + 45.528,- Sk a celkový nadmerný odpočet po úprave dosiahol sumu - 8.059,- Sk. Pokiaľ ide o III. štvrťrok 2002 rozdiel nesprávne uplatnenej dane z pridanej hodnoty predstavoval sumu + 170.864,- Sk a celková vlastná daňová povinnosť po úprave dosiahla sumu + 124.149,- Sk. V prípade IV. štvrťroku 2002 rozdiel nesprávne uplatnenej dane prestavoval sumu + 665.889,60 Sk a celková vlastná daňová povinnosť po úprave bola + 544.044,- Sk. Na základe uvedeného dospela k záveru, že doklady uvedené v prílohe č. 1 jej posudku a to od dodávateľov S.T. T., I. s.r.o., J. Košice, D. U., E. R., J. spol. s r.o., P. s.r.o., J. s.r.o. je potrebné vybrať z hodnoty dane uplatnenej na vstupe v jednotlivých štvrťrokoch 2002 z dôvodu, že títo dodávatelia predmetné daňové doklady nevystavili a dodávky neuskutočnili. Tieto doklady nemohli byť pri výpočte daňovej povinnosti k dani z pridanej hodnoty uplatnené vzhľadom k tomu, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia na základe týchto dokladov nedošlo. Celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2002 predstavoval sumu -208,00 Sk, za II. štvrťrok 2002 sumu + 45.528,- Sk, za III. štvrťrok 2002 sumu + 170.864,- Sk, za IV. štvrťrok 2002 + 665.890,- Sk, celkovo za rok 2002 to predstavovalo sumu 882.074,- Sk. Uvedené skutočnosti mali vplyv aj na výpočet základu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2002. V súvislosti s nesprávne zaúčtovaním úhrad faktúr, týkajúceho sa rozdelenia úhrady na základ dane a daň z pridanej hodnoty bolo potrebné upraviť aj zdaniteľné príjmy o nesprávne vyčíslenú daň z pridanej hodnoty. Po zohľadnení uvedených nedostatkov bolo potrebné upraviť zdaniteľné príjmy uvedené v daňovom priznaní o čiastku 46.119, Sk a upravené príjmy tak predstavovali sumu 7.166.541, Sk. Výdavky celkovo po zohľadnení nesprávne zúčtovaných položiek a nerealizovaných výdavkov predstavovali sumu 3.047.990,- Sk. Základ dane teda mal predstavovať sumu 4.118.551,- Sk a po znížení o položku znižujúcu základ dane vo výške - 2.259,- Sk, tak daňová povinnosť predstavovala sumu 1.474.190,- Sk. Rozdiel v daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní spracovaným obžalovaným vo výške 10.720,- Sk a v daňovej povinnosti vyčíslenej po zohľadnení všetky vyššie uvedených skutočností vo výške 1.474.190,- Sk tak predstavoval celkovo sumu 1.463.470,- Sk.
Daňový úrad Vranov nad Topľou vypracoval z daňových kontrol u obžalovaného jednotlivé protokoly o daňových kontrolách týkajúce sa dane z pridanej hodnoty ako aj dane z príjmov fyzických osôb za rok 2002.
Na základe týchto protokolov o daňovej kontrole boli vydané Daňovým úradom Vranov nad Topľou dodatočné platobné výmery.
V prípravnom konaní boli zabezpečené aj jednotlivé daňové priznania dane z pridanej hodnoty obžalovaného ako aj dane z príjmov fyzických osôb týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia roku 2002.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný H. Č. sa dopustil skutkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný podnikal pod obchodným menom H. Č., pričom viedol jednoduché účtovníctvo a bol štvrťročným platcom dane z pridanej hodnoty ako aj platcom dane z príjmov fyzických osôb.
V uvedenom daňovom subjekte boli postupne vykonávané daňové kontroly príslušným správcom dane a to Daňovým úradom Vranov nad Topľou.
V prípade dane z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie roku 2002 mal súd na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly Daňového úradu Vranov nad Topľou ale vychádzajúc aj zo znaleckého posudku Ing. P. W.a preukázané, že obžalovaný ako daňový subjekt si zúčtoval do účtovníctva účtovné doklady od dodávateľov, ktoré neboli vystavené jednotlivými dodávateľmi, v mnohých prípadoch nezodpovedali poradové čísla faktúr, ktoré predložil obžalovaný správcovi dane pri vykonávaní daňovej kontroly s poradovými číslami faktúr vystavenými jednotlivými dodávateľmi, mnohokrát dodávatelia - jednotliví svedkovia neobchodovali s daným druhom tovaru, prípadne daný sortiment tovaru predávali pod iným označením, mnohokrát v oveľa nižších kúpnych cenách ako bolo uvedená na dokladoch predložených obžalovaným, častokrát dodávatelia ani nevystavili skladové karty na takýto druh tovaru. V mnohých prípadoch sa pečiatka na uvedených zjednodušených dokladoch výrazne odlišovala od originálov pečiatok týchto obchodných spoločností a to či už v názvoch týchto spoločností, v ich tlači, forme či aj v obsahu. Týmito dodávateľmi, ktorí mali v uvedenom zdaňovacom období vyhotoviť príslušné zjednodušené daňové doklady mali byť tieto obchodné spoločnosti : S. T., I. s.r.o., J. P., D. U., E. R., J. spol. s.r.o., P. s..r.o., J. s.r.o.,
Za jednotlivé štvrťroky roku 2002 s výnimkou prvého štvrťroku roku 2002, vznikli rozdiely medzi výškou daňovej povinnosti v prípade DPH určenou obžalovaným vo svojom daňovom priznaní za uvedené obdobie a reálnou výškou DPH, ktorú mal obžalovaný v skutočnosti odviesť do štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely boli ustálené nielen správcom dane pri daňovej kontrole ale aj znalkyňou z príslušného odboru.
Takýmto spôsobom bolo zistené, že v prípade prvého štvrťroka roku 2002 nebolo zistené ani skrátenie dane z pridanej hodnoty a ani skutočnosť, že by si obžalovaný neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. V prípade druhého štvrťroka roku 2002 nebolo na strane obžalovaného ako daňového subjektu zistené skrátenie tohto druhu dane, ale obžalovaný si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 45.471, 00 Sk. Pokiaľ ide o tretí štvrťrok roku 2002 tak skrátenie dane z pridanej hodnoty predstavovalo sumu 122.393, Sk a obžalovaný si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 46.715, Sk. V prípade posledného štvrtého štvrťroka roku 2002 skrátenie dane z pridanej hodnoty na strane obžalovaného predstavovalo hodnotu 544.044, Sk a obžalovaný si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 121.846, 00 Sk. Neoprávnené uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty obžalovaným pritom spočívalo v nesplnení povinností uvedených v ust. § 20 zákona o dani z príjmov č. 289/1995 Z.z spočívajúcich v skutočnosti, že prijaté zdaniteľné plnenie bolo prijaté na účely uskutočnenia zdaniteľných plnení obžalovaným, zdaniteľné plnenie sa malo uskutočniť, daň na vstupe mala byť zaúčtovaná, daň mala byť inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie zaplatená a platiteľ mal mať daňový doklad. Obžalovaný si tak uplatnil daň z pridanej hodnoty, avšak k uskutočneniu zdaniteľného plnenia vôbec nedošlo, čím celkovo skrátil daň z pridanej hodnoty za všetky štvrťroky roku 2002 v celkovej výške 666.437, Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 22.121,65 eur.
Obžalovaný si zároveň uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za jednotlivé štvrťroky roku 2002, pričom zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, uplatnil si nárok na odpočet dane, ale daň nezaplatil platiteľovi dane, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, uplatnil si nárok na odpočet dane zo zjednodušených daňových dokladov, ktoré neboli vyhotovené platiteľom na nich uvedeným, čím tak celkovo spôsobil škodu neoprávneným uplatnením odpočtu dane z pridanej hodnoty za celé zdaňovacie obdobie roku 2002 v celkovej výške 214.032, Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 7.104,56 eur.
Výsledky zistené pri určovaní výšky dane z pridanej hodnoty za rok 2002 u obžalovaného ako daňového subjektu mali zároveň vplyv aj na výpočet základu dane z príjmov fyzických osôb za preverované obdobie roku 2002. Zdaniteľné plnenie na účely určenia daňovej povinnosti pri dani z príjmov fyzických osôb je potrebné upraviť o nesprávne vyčíslenú daň z pridanej hodnoty. Zdaniteľné príjmy tak bolo potrebné upraviť o sumu 46.119, Sk a upravené príjmy tak u obžalovaného predstavovali sumu 7.166.541, Sk. Zároveň bolo potrebné upraviť aj výdavky obžalovaného, keďže ak nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, nebolo možné takéto výdavky na takto nezrealizovaný nákup zohľadniť ako náklad obžalovaného. Obžalovaný si zároveň uplatnil výdavky v roku 2002 vo výške 6.894.502 Sk, nezrealizované boli vo výške 3.831.942, Sk a výdavky nesprávne metodicky zaúčtované predstavovali sumu 14.570, Sk. Celkovo výdavky po zohľadnení nesprávne zúčtovaných položiek a nerealizovaných výdavkov predstavovali sumu 3.047.990, Sk
Na základe týchto zistení predstavovali príjmy obžalovaného v uvedenom zdaňovacom období sumu 7.166.541, Sk, výdavky obžalovaného sumu 3.047.990, Sk a základ dane z príjmov fyzických osôb by tak predstavoval sumu 4.118.551, Sk, ktorú bolo potrebné znížiť o položky znižujúce základ dane vo výške 2.259, Sk a teda daňová povinnosť obžalovaného mala byť správne ustálená na sumu 1.474.190, Sk. Keďže obžalovaný ako daňový subjekt si sám určil daňovú povinnosť vo výške 10.720,- Sk, rozdiel v daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní obžalovaného a v daňovej povinnosti vyčíslenej po zohľadnení vyššie uvedených zistení týkajúcich sa predovšetkým dane z pridanej hodnoty tak celkovo predstavoval sumu 1.463.470, Sk, po prepočte sumu 48.578,30 eur.
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného v zmysle ust. § 148 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 sa vyžaduje akékoľvek konanie páchateľa, ktorým sa v rozpore so skutočnosťou predstiera nižší rozsah tejto povinnosti alebo sa predstiera, že obžalovaný takúto povinnosť vôbec nemá, v dôsledku ktorého je mu ako poplatníkovi dane vymeraná nižšia daň alebo k vymeraniu dane vôbec nedôjde.
Obžalovaný tak svojim konaním, keď si namiesto správne vypočítanej výšky dane z pridanej hodnoty ako aj dane z príjmov fyzických osôb za príslušné zdaňovacie obdobie roku 2002 zámerne skreslil výšku dane tak, aby skrátil jednotlivé druhy daní za toto zdaňovacie obdobie a tak zaplatil nižšiu daň v prípade týchto druhov daní, naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie toto skrátenie dane predstavovalo sumu 666.437, Sk a skrátenie dane z príjmov fyzických osôb za to isté obdobie dosiahlo sumu 1.463.470, Sk, čím obžalovaný skrátil oba druhy dane v celkovej výške 2.129.907, Sk, čo predstavuje hodnotu 70.699,96 eur. Opierajúc sa o takto ustálenú výšku skrátenia dane tak v prípade skutku 1/ a 2/ rozsudku obžalovaný naplnil skutkovú podstatu trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný si však v tom istom zdaňovacom období takisto neoprávnene uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty tak ako je uvedené v bode 3/ rozsudku. Súd nielen na základe miestnych zisťovaní príslušných daňových úradov ale aj výsluchom svedkov zastupujúcich jednotlivých dodávateľoch na hlavnom pojednávaní či ešte v prípravnom konaní zistil, že obžalovaný si ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet dane, ale zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené; alebo si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ale daň nezaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie a je uvedený na dokladoch ako ich vyhotoviteľ alebo obžalovaný si ako daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet dane zo zjednodušených daňových dokladov, ktoré neboli vyhotovené platiteľom na nich uvedenými. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné doklady týkajúce sa spoločností S. T., I. s.r.o., J.I. P., D. U., E. R., J. spol. s.r.o., P. s..r.o., J. J..r.o. vybrať z hodnoty dane z pridanej hodnoty uplatnenej na vstupe v jednotlivých štvrťrokov roku 2002. Vykonaným dokazovaním pritom bolo nepochybne preukázané, že jednotliví dodávatelia uvedené daňové doklady nevystavili a tovar na nich uvedený nedodali obžalovaného ako daňového subjektu. Takýmto konaním ako bolo vyššie uvedené obžalovaný porušil ust. § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o DPH ), keď si uplatnil nárok na odpočet dane, ale zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené, ust. § 20 ods. 2 písm. c) zákona o DPH, keď si uplatnil nárok na odpočet dane, ale daň nezaplatil platiteľovi, ktorí uskutočnil zdaniteľné plnenie a je uvedený na dokladoch ako ich vyhotoviteľ, ust. § 20 ods.2 písm. d ) zákona č o DPH, keď si uplatnil nárok na odpočet dane zo zjednodušených dokladoch, ktoré neboli vyhotovené platiteľmi na nich uvedenými.
Obžalovaný podnikajúci pod obchodným menom H. Č. si neoprávnene uplatnil nárok na odpočet tohto druhu dane v prípade druhého štvrťroku roku 2002 vo výške 45.471, Sk, v prípade tretieho štvrťroku roku 2002 vo výške 46.715, Sk, v prípade štvrtého štvrťroku roku 2002 vo výške 121.846, Sk. Celkovo si teda za uvedené zdaňovacie obdobie uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 214.032, Sk, čo po prepočte predstavuje sumu 7.104,56 eur.
Vychádzajúc z takto ustálenej výšky neoprávneného odpočtu dane z priadnej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie tak zo strany obžalovaného došlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a ) Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný v rámci prípravného konania využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať, avšak v rámci konania pred súdom pred ukončením tohto súdneho konania, obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, zároveň sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie oľutoval.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná vo forme priameho úmyslu v zmysle ust. § 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože celé konanie obžalovaného vedome smerovalo k spôsobeniu následku, a to k skráteniu dane z pridanej hodnoty ako aj dane z príjmov fyzických osôb ako aj k neoprávnenému uplatneniu nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty.
Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť videl súd v tom, že v prípade trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 bol porušený záujem štátu na správnom vymeraní dane a v prípade trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Tr. zákona účinného do 31.12.2005 bol porušený záujem štátu na riadnom uplatnení nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosť prevýchovy a nápravy obžalovaného, no predovšetkým na účel trestu, ktorým je vychovať ho v riadneho občana.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne.
Podľa § 148 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti v značnom rozsahu.
Podľa § 148a ods. 2 písm. a ) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 Tr. zákona odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.
Obžalovaný svojim konaním spáchal dva trestné činy a z tohto dôvodu mu bolo potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody v zmysle ust. § 35 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Najprísnejšie trestaným trestným činom v danom prípade bol trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, v zmysle ktorého možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov až 10 rokov.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný a to ešte v roku 1987 a v roku 2007, pričom v prípade týchto odsúdení platí už fikcia neodsúdenia. Poslednýkrát bol obžalovaný odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12 T 7/2012, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výmere 500, eur, pričom uvedené odsúdenie je už zahladené.
Ustanovenie § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 výslovne stanovuje kritéria na určenia druhu trestu a jeho výmery. Týmito hľadiskami sú stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, možnosť nápravy páchateľa a pomery páchateľa, pričom stupeň spoločenskej nebezpečnosti je kritériom najdôležitejším. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti trestného činu sa v prípade trestných činov daňových určuje aj rozsahom činu či rozsahom spôsobenej škody. Pomermi páchateľa sa rozumejú rodinné a osobné pomery páchateľa a to v dobe rozhodovania súdu. Podľa ustálenej súdnej praxe význam uvedených osobných pomerov však nemožno preceňovať a v porovnaní s ostatnými hľadiskami budú mať spravidla menší vplyv ( R 50/1962 a R 59/1973 ). U obžalovaného H. Č. súd vzhliadol mimoriadne okolnosti v zmysle ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005.
Obžalovaný spoločne s manželkou má dva už plnoleté deti, avšak jeho dcéra, ktorá práve v čase rozhodovania súdu dosiahla plnoletosť a naďalej študuje na strednej škole, trpí závažným ochorením srdca, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Pri hodnotení, či v prípade obžalovaného neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 súd zohľadnil aj skutočnosti, pre ktoré by trest uložený v rámci základnej trestnej sadzby bol pre tohto obžalovaného neprimerane prísny. Súd teda v prípade obžalovaného zohľadnil okrem starostlivosti o jeho rodinu predovšetkým poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku na záver súdneho konania priznal a jeho spáchanie oľutoval. Zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhá doba viac ako 12 rokov a teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade týchto skutkov by teda už nesplnil účel trestu tak ako bol vyššie opísaný.
Na základe týchto skutočností tak súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a za primeraný a spravodlivý súd považoval trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a 6 mesiacov. Zároveň súd zaviazal obžalovaného na náhradu daňového nedoplatku Slovenskej republike zastúpenej Daňovým úradom Vranov nad Topľou v určenej skúšobne dobe. Obžalovanému takisto, opierajúc sa o jeho zistené príjmy v čase rozhodovania súdu, uložil zároveň aj peňažný trest vo výmere 1.000, eur a pre prípad neuhradenia tohto peňažného trestu mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka.
Obžalovaný sa predmetných skutkov dopustil pri výkone podnikateľskej činnosti. Keďže obžalovaný však za takéto trestné činy v minulosti nebol súdne trestaný, dospel súd k záveru, že okrem vyššie uvedených druhov trestu by uloženie trestu zákazu podnikateľskej činnosti bolo pre obžalovaného, aj vzhľadom na skutočnosť, že práve podnikateľskou činnosťou zabezpečuje obživu svojej rodiny, neprimerane prísne. Z uvedeného dôvodu súd takýto druh trestu neuložil, aj keď jeho uloženie by odôvodňoval charakter spáchanej trestnej činnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.