Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Er-947-2010.pdf
PDF · 82.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/947/2010
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného : Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti povinnému : O. E., E.. XX.X.XXXX, I. D. Q.. XX, XXX XX I., Maďarská republika, za účasti súdneho exekútora JUDr. Evy Ondrejkovej, so sídlom kancelárie exekútorského úradu Turčianska 50, Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1.627,44 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú JUDr. Evou Ondrejkovou, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, Bratislava pod spisovou značkou EX 814/10 zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Ondrejkovej náhradu trov exekúcie vo výške 44,15 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Evu Ondrejkovú poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202 068865* zo dňa 19.10.2010 na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.627,44 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu v Galante, č. k. 15Cb/37/2009 zo dňa 19.11.2009.
Oprávnený v priebehu exekúcie návrhom zo dňa 27.3.2014 navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko podľa oznámenia súdneho exekútora povinný sa na území SR nenachádza, nemá bankové účty, nie je vlastníkom hnuteľného a nehnuteľného majetku. Súdny exekútor následne prípisom zo dňa 3.4.2014 postúpil dňa 7.4.2014 súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, pričom si uplatnil trovy exekúcie a pripojil aj ich presnú špecifikáciu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, zákon č. 233/1995 Z.z. (ďalej "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na návrh oprávneného na zastavenie exekúcie súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvej výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade však bola exekúcia zastavená na návrh oprávneného, súd preto v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov straty času nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon, najmenej 33,19 Eur (§ 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
- minimálna odmena za úkony exekučnej činnosti .................................................................. 33,19 Eur
- 20% DPH ...................................................................................................................................6,64 Eur
Spolu: 39,83 Eur
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 Vyhlášky č. 288/95 Z.z.):
- poštovné pri jednotlivých písomnostiach:
- UPOZE do cudziny ............................................................................................................ 2,20 Eur
- UPOZE do cudziny cez súd................................................................................................. 1,40 Eur
- vrátenie poverenia.................................................................................................................... 1,40 Eur
- 20% DPH............................................................................................................................ 1,00 Eur
Spolu: 6,00 Eur
SPOLU TROVY EXEKÚCIE podľa špecifikácie a vyčíslenia súd. exekútora....... 45,83 Eur.
Súd po preskúmaní špecifikácie trov exekučného konania dospel k záveru, že súdny exekútor si odmenu v rámci doteraz vzniknutých trov exekúcie vyčíslil správne, a preto sa s predloženou špecifikáciou v tejto časti stotožnil. Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi celkovo trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou nestotožnil a nepriznal súdnemu exekútorovi ich náhradu v ním špecifikovanej sume. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za položku označenú ako vrátenie poverenia vo výške 1,40 Eur, nakoľko v zmysle ust. § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov iba za tie výdavky, ktoré súdny exekútor už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, avšak takúto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútori nemožno priznať za hotové výdavky, ktoré vzniknú až v budúcnosti. Na základe uvedeného súd priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 3,60 Eur.
Vzhľadom k tomu, že od 1.1.2012 má súdny exekútor v zmysle § 196 nárok aj na DPH z náhrad, súd priznal súdnemu exekútorovi aj DPH k týmto hotovým výdavkom.
Na základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky vo výške 33,19 Eur a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky, a to náhradu poštovného v sume 3,60 Eur a 20% DPH z odmeny a z hotových výdavkov vo výške 7,36 Eur. Celkovo trovy exekúcie súdneho exekútora sú vo výške 44,15 Eur.
Súd exekučné konanie zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) EP, na návrh oprávneného.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie.
Podľa § 374 ods.4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.