Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4T-99-2021.pdf
PDF · 111.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/99/2021
Uznesenie
Okresný súd Humenné samosudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, dňa 20. marca 2023 na hlavnom pojednávaní konanom v trestnej veci proti obžalovaným: 1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale D. J. W. Č.. XX, okres I., prechodne D. B.. K. Č.. XXX/X, XXX XX K.; 2/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.; 3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K., stíhaných pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, takto
rozhodol:
Súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaných:
1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX C. H., trvale bytom J. W. Č.. XX, V. I., prechodne D. B.. K. Č.. XXX/ X, XXX XX K.,
2/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.,
3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v H., trvale bytom B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.,
pre skutok, ktorého sa mali dopustiť tak, že: „dňa 23.04.2021 sa stretli v čase okolo 19.00 h v K., dostavili sa k nákupnému stredisku T., kde si kúpili fľašu vodky zn. Amundsen, následne s touto fľašou alkoholu spoločne odišli za pravoslávny chrám na ulici J. X C. K., kde ju spolu vypili a počas toho vybral zo svojho vrecka ml. W. O. fixku čiernej farby a na stenu tohto chrámu, na vonkajšiu fasádu v ľavej časti od hlavného vchodu, pri elektrickom rozvádzači nakreslil dva hríbiky, kde následne od neho zobral túto fixku obv. K. A., ktorý k týmto hríbikom dokreslil obraz oka a potom touto fixkou k týmto hríbikom dokreslil krúžok aj jeho brat obv. K. A., kde tieto grafické znaky boli na ploche o celkovom rozmere 180x100 cm, pričom predmetný pravoslávny chrám je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou - národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá bola vyhlásená dňa 24.04.1963, číslo rozhodnutia I. V. H. 17/63, kde poškodením fasády chrámu spôsobili poškodenému N. P. V. C. K., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 72,-Eur,“ pričom v obžalobe č. k. N.-XX je tento skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, postupuje Okresnému úradu K. na prejedanie ako priestupok podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Dňa 29.12.2021 bola Okresnému súdu Humenné doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Humenné č. k. Pv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 28.12.2021 na obvinených: 1/ ml. W. O., narodený XX.XX.XXXX v Humennom, T. D. J. W. Č.. XX, okres Snina, prechodne bytom B.. K. Č.. XXX/X, XXX XX K.; 2/ K. A., R. XX.XX.XXXX C. H., T. D. B.. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K.; 3/ K. A., narodený XX.XX.XXXX v Humennom, trvale bytom Ul. K. Č.. XXX/XX, XXX XX K., pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe ako je uvedený v enunciáte tohto uznesenia.
Po podaní obžaloby bol vo veci bol dňa 14.03.2022 vydaný Trestný rozkaz Okresného súdu Humenné č.k. XT/XX/XXXX-XXX, proti ktorému podali obvinení odpor prostredníctvom svojich obhajcov.
Z dôvodu nástupu na materskú dovolenku predchádzajúcej samosudkyne, JUDr. Z. Q., bola predmetná vec na základe Dodatku č. 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Humenné na rok 2022 zo dňa 11.05.2022, účinného odo dňa 16.05.2022, na úseku trestno-právnom v registri 4T, 4Nt, 4Tcud, prerozdelená zo senátu JUDr. Z. Q., a teda v uvedenej trestnej veci došlo k zmene samosudkyne, ktorou sa dňom 16.05.2022 stala JUDr. Q. Q..
Po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2022 obhajcovia obžalovaných uviedli, že sa nestotožňujú s podanou obžalobou a obžalovaní sa skutku nedopustili tak, ako sa uvádza v obžalobe.
Obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa 05.09.2022 (čl. 216 a nasl.) po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásili, že sú nevinní a k veci odmietli vypovedať.
K osobným pomerom obžalovaný 1/ ml. W. O. uviedol, že trvalý pobyt má v J. W. Č.. XX, ale pošta mu chodí na adresu: K. Č.. XXX/X C. K., kam žiadal aj doručovať zásielky. Študuje na H. O. C. H. a popri tom brigáduje v T. C. K.. Býva v K. s mamou a otcom v jednom byte. V minulosti nebol súdne trestaný.
K osobným pomerom obžalovaný 2/ K. A., uviedol, že má vyštudovanú V. O. C. H., v lete brigádoval v Bratislave. Aktuálne je nezamestnaný, ale ide študovať na vysokú školu do Prešova - N. F.. Býva v K. na ul. K. XXX/XX, kde žiada doručovať zásielky. Býva doma s mamou, otcom a bratom. V minulosti nebol súdne trestaný.
K osobným pomerom obžalovaný 3/ K. A., uviedol, že býva v K. R. B.. K. XXX/XX, kde žiada doručovať zásielky. Študoval na Z. v K.. Tento rok nastupuje do Prešova na N. B., odbor sociálna práca. Minulý rok brigádoval v U. O. C. N.. Teraz je nezamestnaný. Býva s rodinou. V minulosti nebol súdne trestaný.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bol vypočutý svedok-poškodený za N.Á. P. V. K. K.. O. U., ktorý po zákonnom poučení, uviedol, že je správcom N. P. V. v K., asi od r. 2007, pričom jeho povinnosťou je spravovať chrám aj farskú budovu, keďže sú majetkom pravoslávnej cirkevnej obce v K.. Nechodí pravidelne na obhliadku chrámu, takže si to nevšimol hneď, že je tam pomaľované. Bol upozornený jedným z veriacich na to, že na jednej zo strán budovy sú namaľované nejaké maľby - grafity a následne zavolali policajtov. Potom prišla pani O. s chlapcom a priznali sa, že to oni urobili, a oľutovali, prosili o odpustenie, že stala sa takáto vec. Škoda bola okolo 70,- Eur, maximálne do 100,- Eur. Firma, ktorá robila omietku, to opravila. Pani O.Č. prišla asi 2-3 dni potom, nepamätá si presne. Potom na to prišiel otec chlapcov A. s tým, že aby to odpustil. Otec túto škodu zaplatil v plnej výške, a tiež dal milodar do Cirkvi, asi 300,- Eur. Na otázku či sa nachádzala na chráme tabuľka, že sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku uviedol, že tabuľka, keď sa nemýli sa tam nenachádzala, boli krátko po oprave, a keď si dobre pamätá, bola na okne v pivničnej časti, ale nevie uviesť, či ju bolo vidno zvonku, no na stene pripevnená určite nebola. Boli tam iné tabuľky s rôznymi označeniami, ale tá konkrétne, že sa jedná o národnú kultúrnu pamiatku s evidenčným číslom, tam určite nebola. Vpredu sa nachádzali tabuľky, jedna biela, druhá je menšia, a na tej druhej je starosloviensky niečo napísané, ale veľmi malým písmom, je umiestnená asi 2-3 m nad zemou, takže normálne to človek len tak neprečíta. Tá druhá je väčšia, biela, písmo je tiež v staroslovienčine, dá sa prečítať, ale myslí, že aj keby to prečítali, tak nepochopia význam. Chrám existuje od r. 1947, kedy bol položený základný kameň, dokončený bol v r. 1949 a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku asi v 60-tych rokoch. Nevedel uviesť, či obžalovaní navštevujú chrám. Škodu za fasádu si vrámci poistenia neuplatňovali.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bola na návrh obhajoby vypočutá svedkyňa K. O.Á., matka obž. 1/ ml. W. O., ktorá po zákonnom poučení, uviedla, že bola v práci, boli dve hodiny, keď prišli za ňou z kriminálnej polície s tým, že nemá nikomu volať, nikomu nič hovoriť, ani nepovedali o čo ide, a že idú po jej syna. Pod bytovkou mu mohla zavolať, aby sa obliekol a zišiel dole. Prišiel dole, zobrali ich na policajnú stanicu, kde policajti začali, že má sa priznať k tomu, že ich videli, že majú kamery alebo niečo také. Syn po celý čas tvrdil, že on sa nebude k ničomu priznávať, lebo on to nespravil, ale ona na neho strašne tlačila, nevedela o čo ide, bolo to všetko tak narýchlo s tým, že on sa priznal, ale keď prišli domov, tak povedal, že sa priznal, ale jednoducho nič nespravil. Keď to utíchlo, tak sa ukľudnila, a ani
sa ho nepýtala, a brala len to, čo povedali tí policajti. Potom zavolala pánovi U., to bolo asi 3 dni potom a išli za tým farárom, ale len ona s ním rozprávala. Syn tvrdil, že to nespravil, no ona ho tam dotiahla. Policajti tvrdili, že o nič nejde, že je to len banálna vec, že z toho nič nebude, že najlepšie by bolo, aby sa priznal. Ona chcela mať pokoj, preto mu stále hovorila, že nech sa prizná. Policajti povedali, že tam bolo niečo nakreslené čiernou fixou, a keď to hovorili, tak si spomenula, že v obývačke na stolíku bola červená a čierna fixa, a tak v tom v šoku povedala, že videla na stolíku čiernu fixu. Oni jej povedali, že má ísť po ňu domov, a priniesť ju, a keď prišla, tak už im len podpísala papiere. Nevedela ako sa volali policajti, len jej ukázali odznak. Jej výsluch na hlavnom pojednávaní konzultovala s právnikom. Na otázku, že ak syn tento čin nespáchal, prečo šla za poškodeným uviedla, že v tom momente mu neverila, vedela, že chodí vonku a hlavne policajti to stále opakovali, tak mu hovorila, nech sa prizná, ale on už vtedy hovoril, že nič neurobil.
Rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022 bola na návrh obhajoby vypočutý svedok K. A., otec obž. 2/ a 3/ K. O. K. A., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je to pre nich citlivý prípad s tým, a že pracuje na polícii už od r. 2010. Nevie, kedy presne bol ten deň, kedy jeho chlapcov zobrali na predprípravné konanie s tým, že prišli operatívci z H., ktorých pozná. Bol v práci, na stálej službe. Chceli rozprávať so synmi, že chcú nejaké informácie. Zavolal ich telefónom, žeby prišli za ním a išli do H.. Bral to tak, že poskytnú informáciu a prídu domov. Potom mu povedali, že akým spôsobom to tam prebiehalo, kde K. povedal, že nič nediktoval do tej zápisnice, že všetko si napísali sami, bolo to predprípravné konanie, s tým, že on tiež nič nekreslil, čo potvrdil aj druhý syn K.. Syn K. povedal, že keď tam išli druhýkrát, tak si museli dopasovať tie dátumy, pritom za ním stál operatívec, ktorý sa mu vyhrážal niečo v tom zmysle, že je zákaz vychádzania, že či chce 1.500,- Eur pokutu, a že z toho nič nebude, je to 5,- Eur škoda, a že to pôjde len na priestupok. Vie, že v ten piatok, kedy sa ten skutok mal stať, hoci si nepamätá dátum, v ten piatok boli chlapci doma. Chlapci mu povedali, že O.i povedali, že priznaj sa, lebo A. sa už priznali. A im povedali, že O. sa už priznal, nech sa priznajú aj oni. Ale išiel za tým farárom, lebo že podozriví sú jeho chlapci, aj mu povedal, že jedna vec je moja morálna, tak sa rozhodol, že dá Cerkvi 300,- Eur ako milodar a už dával milodar aj predtým. Vyjadril sa aj k pracovníčke úradu práce, lebo mu chlapci hovorili, že počas výsluchu mladistvého vybiehala von, nechala tam chlapca s policajtami samého. Starší K. chcel ísť za policajta, už teraz nechce. Vypovedá o skutočnostiach pri výsluchu až teraz a uviedol, že nepovedal, že sa bol ospravedlniť, ale že za poškodeným išiel z toho morálneho hľadiska, a že nevie, či sú chlapci vinní, alebo nie. Ak by dal podnet na inšpekciu, tak by sa to asi riešilo s tými policajtmi, ale jemu ide o synov. Dopočul sa, že už majú faktúry na 67,- Eur či 70,- Eur, tak išiel za farárom a dal mu peniaze s tým, že on vie, čo s tým, ale urobil to nie preto, že sú vinní. V tomto konaní sa spomína meno A., tak preto to urobil, že išiel za farárom.
Na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2023 bola vypočutá svedkyňa C. Č., kamarátka obžalovaných, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že si pamätá len to, že rozbili fľašku a popísali kostol čiernou centrofixou. Boli tam prítomní W. O., K. a K. A. a T.. Prišla tam na základe toho, že sa dohodla s K. A., išli spolu vonku proste len tak. Bola už tma, boli zboku, pri pohľade ku vchodu kostola, tak to bolo vľavo, boli tam svetlá. Mali fľašu s alkoholom, nevie s akým, ona nepila. Fľašu rozbil asi W. O.. Nevedela, kto mal čiernu fixu, ale vie, že bola čierna, lebo zanechávala čiernu stopu. Nevie, kto a čo písal, lebo si to fakt nepamätá. Alkohol, že požívali všetci, čo tam boli.
Postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne C. Č. z prípravného konania zo dňa 21.07.2021 na čl. 62-64, kde uviedla, že nevidela fixku v rukách obžalovaných, ani ktorí s ňou na chrám písali, a že keď prišla vtedy ku obžalovaným vonku za chrám, tak fajčili a stena už bola popísaná. Nepamätala si, že čo tam bolo nakreslené, ale boli tam 2 obrázky nakreslené čiernou fixou. Nevidela konkrétnu osobu, ktorá to popísala, ani sa nepýtala kto to urobil. W. O. jej povedal, že popísali stenu, ale kto konkrétne nepovedal. Predtým vypovedala, že W. kreslil stenu, lebo tam bol svedok T. a bála sa vypovedať. No, pravda je, že ona nevidela, kto kreslil obrázky na stenu. Nevidela nikoho, kto by držal fixu v ruke. Všetci mali vypité. Vie, že je to národná kultúrna pamiatka. Nevšimla si žiadnu tabuľku s označením na chráme. Na ďalšie otázky na hlavnom pojednávaní ešte odpovedala, že vypovedala vtedy dňa 21.07.2021 pred vyšetrovateľom, nemala strach. Vedela, že je chrám národnou kultúrnou pamiatkou od učiteľky ZŠ. Nepamätala si, že by bol preto kostol označený. Odvtedy sa s obžalovaným nestretli, neboli v kontakte ani s obžalovanými ani s nijakým dospelým. Keď prišla, stena už bola popísaná. Nevidela kto ju popísal. Nepamätala si vôbec, že by niektorý obžalovaný mal fixku v ruke.
Ďalej na hlavnom pojednávaní dňa 18.01.2023 bol vypočutý svedok T. Q., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že bol večer a rozhodli sa s kamarátmi ísť si vypiť, a to s K. A., K. A. a W. O.. Išli kúpiť fľašu vodky a následne išli ku kostolu piť. Polku večera bol na telefóne, písal si so svojou bývalou frajerkou a sem- tam sa zapájal do debaty, s kamarátmi sa bavili, ale viacej bol na telefóne. Následne si všimol bielu fixu u W. O., ale nepridával tomu váhu, že on ju má, proste bol ďalej na telefóne. Po nejakom čase zaspal, keď sa zobudil, tak išli domov. Fixa bola biela s čiernym vršokom, trochu hrubšia, nič špecifické. Boli pri kostole vľavo. Nevšimol si nejaké maľby, kresby, obrázky. Na otázku, či videl niekoho z prítomných, aby pokreslil nejaké obrázky na fasádu kostola, alebo či mu povedal niekto z prítomných, že pokreslil obrázky na fasádu kostola a či videl niekoho kresliť na stenu kostola niečo, uviedol, že nie. Fľaša alkoholu bola asi 0,7 l. Z fľaše pili všetci prítomní, aj obžalovaní. Nepamätal si, či požívala alkohol aj svedkyňa Č.. Boli spolu celý čas, jedine, že niekto odbehol na WC. Nevie ako dlho spal, aj tú Č. videl až potom, nevidel kedy prišla.
Súd postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 20.03.2023 záver znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ č. N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 107-108 vyšetrovacieho spisu V.-XXX/X-C.-H.-XXXX), z ktorého vyplýva, že vnútorná náplň fixky bola úplne suchá bez prítomnosti tekutej čiernej farby. Ani z vnútornej náplne fixky ani z jej písacej štetinovej časti, ani z vonkajšieho povrchu nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo vysušenej čiernej farby vhodnej na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Skúmaním povrchu vlákien v štetinách písacej časti fixky nebola zistená prítomnosť častíc bielej omietky vhodných na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Zoškrabaná omietka s farbou z poškodenej fasády chrámu obsahuje malé množstvo častíc bielej omietky na povrchu s nasiaknutou a vysušenou čiernou farbou, ktorá môže pochádzať z náplne bližšie nešpecifikovanej čiernej fixky. Vzhľadom na to, že z náplne fixky nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo materiálu vhodného na chemickú analýzu a porovnávanie, preto chemická analýza čiernej farby na omietke nebola vykonaná.
Podľa § 269 Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zápisnicou o ohliadke miesta činu na čl. 84-102 vrátane fotodokumentácie, zápisnicou o vydaní veci zo dňa 29.04.2021 na čl. 103, faktúrou na čl. 119, výpisom z LV č. XXX na čl. 120-123, správou Pamiatkového úradu SR na čl. 124-126, správou ÚPSVaR Stropkov zo dňa 25.08.2021 na č.. 127 a nasl., správou H. O. obv. W. O. na čl. 129, správou V. O. H. na K. A. na čl. 130, správou Z. K. na K. A. na čl. 131, správou Mesta K. na obv. W. O. na čl. 132, správou Mesta K. na obv. K. A. na čl. 133, správou Mesta K. na obv. K. A. na čl. 134, zároveň boli oboznámené všetky aktuálne lustrácie obžalovaných, z ktorých mal súd za preukázané, že obžalovaní sú v mieste bydliska i v školských zariadeniach hodnotení kladne a nemajú záznamy v odpise z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie, resp. doplnenie dokazovanie neboli súdu od strán predložené a súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že z pohľadu prokuratúry, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal a spoločným konaním ho spáchali všetci traja obžalovaní. Možno vznikli v rámci konania na súde pochybnosti ohľadom kvalifikačného momentu podľa ods. 3 ust. § 246 Trestného zákona, ale nie sú pochybnosti o naplnení všetkých znakov základnej skutkovej podstaty ust. § 246 Trestného zákona, pre ktorý bola podaná obžaloba, a preto navrhol, aby súd uznal obžalovaných vinných zo spáchania skutku na skutkovom podklade uvedenom v obžalobe, a pri vyhodnotení všetkých právnych okolností daného prípadu vo vzťahu k právnej kvalifikácii tohto konania.
Zástupkyňa sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately uviedla, že v uvedenej trestnej veci bol prvýkrát spis zaevidovaný až podaním trestného oznámenia v predmetnej trestnej veci, dovtedy a ani potom neboli vykonávané žiadne opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci ml. W. O..
Zákonná zástupkyňa ml. obžalovaného 1/ právo záverečnej reči nevyužila.
V záverečnej reči obhajca JUDr. Daniel Fink uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prokurátora. Z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že skutok tak ako je popísaný v obžalobe sa nestal a stať sa ani nemohol, a taktiež nebolo preukázané, aby tento skutok spáchal obžalovaný. Doposiaľ neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by obžalovaného O. usvedčovali zo spáchania skutku. Spáchanie skutku nebolo preukázané z výpovedí samotných obvinených, nakoľko títo odmietli vypovedať, spáchanie skutku nebolo preukázané ani z výpovedí svedkov a spáchanie skutku nebolo
preukázané ani ďalšími dôkazmi, ako vecný dôkaz, ktorý zabezpečili priamo orgány činné v trestnom konaní. Jednoznačne nebolo preukázané, aby fixou, ktorá bola zaistená, bol tento chrám popísaný a tak ako to uviedli už viackrát, nie je možné popísať chrám vyschnutou fixou. Z výpovedí C. Č. vyplynulo, že nevidela žiadneho z obvinených, a nebolo preukázané, aby videla chrám popísať, to nebolo preukázané ani výpoveďou svedka Q. a svedkyňa Č. zotrvala na svojich vyjadreniach aj napriek viacerým otázkam súdu a prokuratúry na objasnení tejto veci. Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku, táto je od samého počiatku absolútne neudržateľná. Už v prípravnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že v čase údajného skutku bol chrám v rekonštrukcii a všetky tabuľky, ktoré by mohli indikovať označenie kultúrnej pamiatky, boli zložené, nachádzali sa dokonca v pivničných priestoroch, to vyplýva aj zo samotnej dokumentácie, ktorú OČTK zabezpečilo. Pokiaľ sa aj na chráme nachádzala nejaká tabuľka, tak správca farnosti jednoznačne počas výpovede pred súdom uviedol, že písmo na nej bolo v staroslovienčine a nečitateľné. Rozporuje § 246 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Škoda 72,00 Eur s DPH znamená v priemere 20 Eur na jedného obvineného, a podľa názoru obhajoby je výška tejto škody tak zanedbateľná, že je vôbec otázne, či je tu nejaký stupeň nebezpečnosti skutku a intenzita samotného skutku taká, že takéto konanie by samo osebe mohlo byť kvalifikované ako trestný čin. Súčasne svedok U. uviedol, že okolo tejto budovy chodí veľa ľudí a turistov, dokonca v jedno ráno po bohoslužbe videl pri chráme stanovať českých turistov. Je teda zrejmé, že tohto skutku sa mohol dopustiť ktokoľvek, neexistuje žiadny kamerový záznam a neexistuje žiadna svedecká výpoveď po vznesení obvinenia, ktorá by mohla byť hodnotená zákonným spôsobom, z ktorej by boli obvinení zo skutku usvedčovaní. Pochybnosti o zákonnosti samotného prípravného konania neboli odstránené ani na pojednávaní. Obžalovaný ml. O. je školou hodnotený kladne, v minulosti sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, má čistý register trestov a pokiaľ má priestupok, toho sa dopustil až v roku 2023, a táto skutočnosť preto nemôže byť na ťarchu vo vzťahu k prejednávanému skutku. Obžaloba sa neopiera o vykonané dokazovanie, neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, nepodarilo sa preukázať spáchanie skutku a z tohto dôvodu navrhol, aby súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
V záverečnej reči obhajca JUDr. Peter Gdovin uviedol, že sa v celom rozsahu pripája k prednesu obhajcu JUDr. Daniela Finka, a mal za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania nie je bez rozumných a odôvodnených pochybností preukázané, aby sa obžalovaní dopustili skutku, ktorý sa im kladie za vinu a z tohto dôvodu rovnako navrhol, aby ich súd oslobodil spod obžaloby.
Obžalovaní v záverečnej reči uviedli, že sú nevinní a právo posledného slova nevyužili.
Podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kto poškodí cudziu vec, tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok. Odňatím slobody na tri roky až osem rokov, sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného prepisu.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, a po zvážení všetkých okolností danej trestnej veci, dospel k záveru, že nie je možné sa stotožniť s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe Okresnej prokuratúry Humenné č. k. N. XXX/XX/XXXX-20 zo dňa 28.12.2021, pretože vykonaným dokazovaním bez rozumných pochybností nebol preukázaný obligatórny znak skutkovej podstaty zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, a to konanie páchateľa spočívajúceho v poškodení cudzej veci, tým, že ju postrieka, pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou a to na veci požívajúcej ochranu podľa osobitného predpisu. Z vykonaného dokazovania vplýva, že v čase skutku nebol predmetný chrám označený príslušnou tabuľkou ako národná kultúrna pamiatka a ohľadom uvedenej skutočnosti nebol proti obžalovaným predložený žiaden priamy dôkaz preukazujúci ich vinu. Vykonané dôkazy podľa názoru súdu nevytvárajú ucelenú reťaz, z ktorej je možné vyvodiť iba jediný záver, a to že skutok ako je uvedený v obžalobe
spáchali obžalovaní a že napĺňa skutkovú podstatu žalovaného skutku kvalifikovaného ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 3 písm. a) Trestného zákona a daný skutok preto súd posudzoval podľa právnej kvalifikácie uvedenej v ust. § 246 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaní popierajú spáchanie skutku tak, ako je im kladené za vinu. Zo záveru znaleckého posudku č. 33/2020 Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ č. N.-J.-D.-E.-XXXX/XXXX zo dňa 14.10.2021 vyplýva, že z fixky patriacej obžalovanému ml. W. O. nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo vysušenej čiernej farby vhodnej na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Skúmaním povrchu vlákien v štetinách písacej časti fixky nebola zistená prítomnosť častíc bielej omietky vhodných na ďalšie skúmanie a porovnávanie. Vzhľadom na to, že z náplne fixky nebolo možné zaistiť dostatočné množstvo materiálu vhodného na chemickú analýzu a porovnávanie, preto chemická analýza čiernej farby na omietke nebola vykonaná.
Výpoveď zástupcu poškodeného za N. P. V. K. Mgr. O. U. preukazuje, že obžalovaní sa boli poškodenému za popísanie chrámu ospravedlniť, osobne a aj prostredníctvom svojich rodičov - zákonných zástupcov, pričom K. A., otec obžalovaných 2/ a 3/ zároveň uhradil spôsobenú škody v plnej výške.
Z výpovede svedkyne C. Č. nevyplýva, že by ona sama bola svedkom žalovaného trestného činu, keďže uviedla, že keď prišla na miesto ku chrámu, už tam obrázky na stene boli. Nevidela konkrétnu osobu, ktorá to popísala, ani sa nepýtala kto to urobil. Nevidela nikoho, kto by držal fixku v ruke.
Rovnako z výpovede svedka Q. T. vyplýva, že nevidel nikoho z prítomných v čase skutku, resp. v čase keď sa zdržiavali s obžalovanými na mieste pri pravoslávnom chráme, aby pokreslil nejaké obrázky na fasádu kostola, ani mu nepovedal nikto z obžalovaných, že pokreslil obrázky na fasádu kostola a on nevidel nikoho kresliť na stenu kostola.
Z výpovedí zákonných zástupcov obžalovaných, K. O. a K. A., vyplýva, že sa boli ospravedlniť poškodenému zástupcovi N. P. V. C. K., pričom obžalovaných - svoje deti - za vinných nepokladajú a majú zato, že nič nespravili. Rovnako svedok K. A. uhradil škodu v záujme očisty mena „A.“, nepovažoval to za priznanie viny jeho synov a urobil tak z vlastnej pohnútky. K výsluchu uvedených svedkov, rodičov obžalovaných, a k ich výpovediam súd uvádza, že ich vyhodnotil ako tendenčné, účelové a v snahe zlepšiť postavenie obžalovaných v trestnom konaní s poukazom na blízky príbuzenský vzťah, keďže ide o rodičov obžalovaných, ako aj s ohľadom na to, že obhajoba ich nenavrhla vypočuť v určenej lehote bezodkladne po doručení obžaloby a výzvy v predmetnej trestnej veci, ale až po výsluchu zástupcu poškodeného, a teda boli prítomní na hlavnom pojednávaní aj pri výsluchu Mgr. O. U.. Teda mali možnosť sa oboznámiť s výpoveďou poškodeného priamo na pojednávaní a podľa toho prispôsobiť následne svoje výpovede, po porade s právnikom, ako uviedli. Súd preto výpovede zákonných zástupcov považuje za nedôveryhodné.
Trestný čin poškodzovania cudzej veci je spáchaný poškodením - popísaním farbou alebo inou látkou páchateľom, čo nebolo obžalovaným na základe vykonaného dokazovania preukázané, keďže neexistuje žiadny priamy dôkaz preukazujúci ich vinu, rovnako svedkovia nevideli nikoho z obžalovaných, aby popísal alebo kreslil na stenu N. P. C. K.. Zo znaleckého dokazovania nevyplýva, že práve fixka, ktorá bola zaistená v rámci trestného konania, a ktorá patrila obžalovanému ml. W. O., bola použitá na kresby nachádzajúce sa na stene chrámu. Zároveň z vykonaných lustrácií mal súd za preukázané, že obžalovaný viedli riadny život pred spáchaním skutku, nemajú záznam v registri trestov, sú kladne hodnotení, pričom obžalovaný 1/ bol v čase, kedy sa stal skutok mladistvý a obžalovaný 2/ a 3/ boli vo veku blízkom mladistvých. Zároveň mal súd za preukázané, že v čase, kedy k poškodeniu chrámu došlo, tam obžalovaní trávili čas, popíjali alkohol a mali pri sebe aj čiernu fixku.
Súd v tomto prípade a v zmysle vyššie uvedených skutočností s poukazom na princíp ultima ratio preto dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci je potrebné aplikovať materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, a teda že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Obžaloba v danom prípade nepreukázala spáchanie skutku tak, ako je popísané v skutkovej vete, a zároveň odignorovala nízku intenzitu a závažnosť konania obžalovaných, a v konečnom dôsledku i spoločenskú nebezpečnosť takéhoto konania. Súd dospel k záveru, že v prípravnom konaní nebol rešpektovaný princíp ultima ratio, pričom v tomto prípade bolo ihneď zo strany
OČTK vyhodnotené, že konanie obžalovaných má byť sankcionované normami trestného práva, a bez ďalšieho bolo konanie kvalifikované podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom boli úplne odignorované ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, bez toho aby sa OČTK zaoberali úvahou či ich konanie je možné vyhodnotiť ako priestupok.
Priestupku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.
Na základe vykonaného dokazovania s ustálením záveru, že spáchanie poškodzovania cudzej veci nebolo obžalovaným preukázané, s poukazom na ich vek a nato, že došlo k náhrade škody, ktorá na chráme Pravoslávnej cirkevnej obci K. vznikla, avšak zároveň so záverom že k poškodeniu - k popísaniu a k kresbám na chráme došlo v čase, keď tam obžalovaní trávili čas, mali pri sebe fixku a popíjali na tomto mieste alkohol, súd dospel k záveru, že v danej trestnej veci nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný úrad K. prejednať ako priestupok, keďže tento orgán je o ňom príslušný rozhodovať. Záverom súd dodáva, že je v právomoci tohto správneho orgánu, či daný skutok posúdi len ako priestupok proti majetku, alebo prípadne zistí spáchanie aj iného priestupku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.