Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/178/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu R. O., D.. XX.XX.XXXX, N. A., O. XX/XX, zastúpeného JUDr. Antonom Hencovským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Františkánska 3, proti žalovanej KOMUNÁLNEJ poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545 so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, v konaní o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, o odolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -207 zo dňa 19.09.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.241,75 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj vo výroku o trovách konania a súdnom poplatku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 344,70 eur na účet advokáta JUDr. Antona Hencovského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v časti o zaplatenie sumy 5.841,-- eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 29.589,10 eur od 15.03.2010 do 31.03.2010, zo sumy 15.671,10 eura od 01.04.2010 do zaplatenia a zo sumy 5.323,-- eur od 10.11.2010 do zaplatenia konanie zatavil. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.241,75 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 5.225,76 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu JUDr. Antona Hencovského, advokáta, so sídlom Františkánska 3, Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Košice - okolie súdny poplatok zo žalobného návrhu vo výške 314,-- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po čiastočnom späťvzatí žaloby z dôvodu dobrovoľného plnenia žalovanou po podaní žaloby predmetom konania zostal žalobou uplatnený nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 5.241,75 eur predstavujúci 25 % zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedkyne Oľgy Matisovej, posudkom o invalidite žalobcu a odbornými vyjadreniami MUDr. Theodoza Molčányiho preukázané, že úraz zo dňa 27.1.2008 zanechal u žalobcu trvalé následky a to keloidnú jazvu na chrbte po operáciách, neuralgické bolesti chrbtice, obmedzenie pohybu hrudno-driekového prechodu chrbtice

a deformitu hrudno-driekovej chrbtice, v dôsledku čoho sú obmedzené možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobca utrpel úraz vo veku 49 rokov, v dôsledku zranení pri úraze bol dňom 7.7.2009 uznaný za čiastočne invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, bol nútený zmeniť pracovné zaradenie u svojho zamestnávateľa z práce robotníka v oceliarni na prácu v sede v chránenej dielni pri triedení odpadu, má výrazne obmedzenú možnosť výkonu manuálnej práce v domácnosti, v dome, záhrade. Trpí bolesťami hlavy a chrbtice, čo obmedzuje jeho celkový pohyb. Má zohyzdenie vo forme keloidnej jazvy na chrbte, v mieste ktorej pociťuje pálivé bolesti pri zmene počasia, ako aj pri zohýnaní a sadaní. Vzhľadom k uvedenému súd považoval za dôvodné a primerané 25 - násobné zvýšenie základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu vo výške 5.241,75 eura ( 1450 bodov x 14,46 eura/bod x 0,25) a podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. návrhu žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka, ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ako aj ust. § 2 ods., § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 a ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. a § 142 ods. 3 O.s.p. Priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia advokátom, nakoľko žalobca dôvodne podanú žalobu zobral čiastočne späť pre správanie sa žalovanej, ktorá mu časť žalovanej istiny uhradila po podaní žaloby na súd. Žalobca žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.246,48 eura pozostávajúcich z odmeny za 15 úkonov právnej služby, náhrady hotových výdavkov vo výške režijného paušálu a DPH z odmeny a hotových výdavkov, ktoré vyčíslil písomným podaním zo dňa 19.9.2012. Žalobca predžalobnou výzvou s návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní vyzval žalovanú na dobrovoľné plnenie a zaslal jej listinné dôkazy preukazujúce uplatnený nárok, reagoval na následné požiadavky žalovanej na zaslanie listinných dôkazov, žalobu na súd podal až po márnom uplynutí lehoty 3 mesiacov na dobrovoľné plnenie, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od lekárskeho posudku ( bolestné a SSU) a od úvahy súdu (mimoriadne zvýšenie náhrady za SSU).

Žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia advokátom pozostávajúcich z odmeny za 12 úkonov právnej služby, režijného paušálu a 20 % DPH, spolu vo výške 5.225,76 eur. Nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to: písomné podanie z 18.01.2012, nakoľko ide o sprievodný list k žalobcom predloženým dôkazom a nie písomné podanie vo veci samej, účasť na pojednávaní odročenom bez prejednania veci 22.08.2012, nakoľko pojednávanie bolo odročené vinou žalobcu, ktorého výsluchom malo byť doplnené dokazovanie a čiastočné späťvzatie žaloby písomným podaním z 04.09.2012, ktoré súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy, keďže k späťvzatiu žaloby došlo medzi dvoma pojednávaniami konanými v dňoch 22.08.2012 a 19.09.2012 a žalobca mohol zobrať žalobu čiastočne späť ústnym podaním do zápisnice.

Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. ch) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výšku súdneho poplatku položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu tohto zákona.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to proti výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy 5.241,75 eur titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a proti výroku o trovách konania.

Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa návrh v tejto časti zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania poukázala na to, že žalobca síce utrpel dňa 27.01.2008 škodu na zdraví pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil poistený žalovaného O.. Y. a po dopravnej nehode utrpel poškodenie

na zdraví, ktoré bolo v lekárskom posudku vypracovanom MUDr. Molčányim, CSc. ohodnotené položkami jazva po operácii na chrbte keloidná, neuralgické bolesti v mieste operačnej jazvy a chrbtice, obmedzenie pohybu hrudnodirekového prechodu chrbtice a deformity - gibus hrudnodriekového prechodu. Žalovaná z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatila žalobcovi poistné plnenie v celkovej výške 20.967.-eur.

Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu a týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia po úraze nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. V spojitosti z vyššie uvedeným zastáva žalovaná názor, že argumentácia ohľadne obmedzenia, resp. znemožnenia spoločenského života má význam pri osobách, ktoré sú pred škodovou udalosťou mimoriadne politicky kultúrne (spoločensky) aktívne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.1996 č.k. . Vzhľadom na zranenia, ktoré utrpel žalobca pri dopravnej nehode, ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku odborný posudok o invalidite, ktorý určil mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % s uvedením jeho možnosti pracovného uplatnenia na pôvodnom zamestnaní, má žalovaná za to, že nie je dôvodné priznať nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 25 %. Ak odvolací súd bude zastávať názor, že žalobcovi patrí mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedá zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia na spodnej hranici. Žalovaná akcentovala na vek žalobcu, ktorý je XX F., preto už aj vplyvom jeho veku by boli spoločenské aktivity, športové a kultúrne využitie obmedzené aj v prípade, ak by škodu na zdraví neutrpel. Žalovaná zároveň pripojila rozhodnutia súdov, v ktorých predmetom konania bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde rozsudkom Okresného súdu Prešov priznal súd žalobcovi mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 %, kde žalobca trpel závratmi a parestéziou - tŕpnutím horných končatín, pričom bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne uznaný za invalidného s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť 75 %. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. potvrdený.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca sa nestotožnil s dôvodmi odvolania, nakoľko je presvedčený, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, pričom ani jeho právne posúdenie veci nie je postihnuté vadami, ktoré uvádza žalovaná. V rozsudku dostatočne prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Žalobca sa nestotožňuje s výkladom ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. spôsobom, ako ho interpretuje žalovaná. Kritérium navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia iba „v celkom výnimočných prípadoch“ prezentované žalovanou je neprípustným reštriktívnym a tendenčným výkladom, ktorý nemá oporu jednak v samotnom znení uvedeného ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z., ani v rozhodovacej praxi súdov. Navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súdom prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, t.j. situácii, keď žalobca bol uznaný za invalidného, je automaticky daný nárok na navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Mimoriadna politická či spoločenská aktivita poškodeného pred úrazom ako nevyhnutný predpoklad navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je v zmysle aktuálnej judikatúry súdov už prekonaná, pričom navyše išlo o aplikáciu predchádzajúcej právnej úpravy vyhl. č. 32/1965 Zb. Žalobca v súvislosti s aplikáciou § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2011 pod sp.zn. , kde dovolací súd uvádza, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie však jediným prípadom osobitného zreteľa, pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, najviac o 50 %. Pokiaľ teda Najvyšší súd SR je toho názoru, že navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy aj v prípadoch, keď poškodená osoba nebola uznaná za invalidnú a contrario v prípadoch, keď niekto bol uznaný za invalidného, čo je prípad žalobcu, navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia je jednoznačne na mieste. Priznané navýšenie prvostupňovým súdom vo výške 25 % považuje žalobca za primerané a zodpovedajúce obmedzeniam, ktoré ho budú sprevádzať po zvyšok svojho života. V

tomto smere žalovanou poukazované rozhodnutia súdov nemožno mechanicky porovnávať s prípadom žalobcu, nakoľko sa jedná o diametrálne odlišné prípady.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala žalovaná v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody žalovanej neboli preukázané.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie.

Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 5.841,-- eur a príslušenstva pohľadávky úroku z omeškania. Tieto časti rozsudku nadobudli právoplatnosť.

Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku správne, výstižne a presvedčivo odôvodnil potrebu aplikácie ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. na prejednávaný prípad.

Podľa tohto ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity môže súd nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť, najviac o 50 %.

Súd prvého stupňa správne aplikoval toto ustanovenie na prejednávaný prípad, pretože poškodenie zdravia žalobcovho zdravotného stavu s prihliadnutím na jeho rozsah následky ako aj prognóz sú dôvodom pre konštatovanie, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Nie je dôvodný poukaz žalovanej na vek žalobcu, ak v čase dopravnej nehody mal 49 rokov. Tvrdenie, že žalobca je aj v súčasnosti pracovne činný a zamestnaný na rovnakom pracovisku, je zavádzajúce, keďže žalobca bol nútený zmeniť pracovné zaradenie u svojho zamestnávateľa z práce robotníka v oceliarni na prácu v chránenej dielni pri triedení odpadu v sede a má výrazne obmedzenú možnosť výkonu manuálnej práce v domácnosti, v dome a v záhrade.

Nie je možné súdu prvého stupňa vytknúť ani vyhodnotenie jeho dôkazov v súvislosti s určením zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zákonodarca dáva súdu možnosť zvýšiť túto náhradu najviac o 50 %. Súd prvého stupňa v tomto smere správne vyhodnotil dôkazy, svoje úvahy dostatočným spôsobom vysvetlil a odvolací súd s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa zvýšil sťaženie spoločenského uplatnenia o 25 % sa v celom rozsahu stotožňuje a na ne poukazuje.

Vecne správny je aj výrok o trovách prvostupňového konania.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.241,75 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj vo výroku o trovách konania. Odvolací súd preskúmal i súvisiaci výrok o súdnom poplatku a v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. aj tento výrok potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 344,70 eur. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby - vyjadrenie sa k odvolaniu 187,93 eur a účasť na verejnom vyhlásení rozhodnutia dňa 10.04.2014 271,40 eur, 1 x režijný paušál 7,81 eur za úkon vykonaný v roku 2013 a 1 x 8,04 eur za úkon v roku 2014 + 20 % DPH, spolu trovy konania 344,70 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania v celkovej sume 344,70 eur je žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.