Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/2485/2012

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Margita Rojčeková, Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, adresa pre doručovanie: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, proti povinnému: C. Š., L.. XX.XX.XXXX, L. J. M. XXX/X, Ž. - C. B. (X. K. XX.XX.XXXX), takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,89 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 26.04.2012, exekučného titulu

- blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. A0221503 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonania exekúcie dňa 10.05.2012 č. 5511 * 118242.

Podaním doručeným súdu dňa 06.02.2014 súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,89 eur.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa veta prvá v znení neskorších predpisov (ďalej len ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa veta prvá - smrťou táto spôsobilosť zanikne. Z podnetu exekútora, z predloženého exekútorského spisu EX 143/12 ako aj z vlastnej činnosti

- dedičské konanie vedené na OS Žilina pod sp.zn. ) súd zistil, že povinný zomrel dňa 09.07.2013. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil uvedeným dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej mal súd zistené, že predmetné dedičské konanie súd rozhodnutím zo dňa 22.11.2013 zastavil pre nemajetnosť. Na základe tohto rozhodnutia je zrejmé, že povinný zomrel nemajetný, a teda majetok povinného už pred jeho smrťou nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ods. l písm. h/ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. - exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

V danom prípade súd preto exekúciu zastavil podľa ods. l písm. h) . Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia , nakoľko v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie ( Exekučného poriadku) a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 29. februára 2012.

Na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa , pričom v zmysle zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného.

Podľa , za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa , trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa , ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa , ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 06.02.2014 a predloženého exekútorského spisu č. EX 143/12 súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „“), spolu vo výške 48,89 eur.

Podľa / č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Priznaná náhrada trov exekúcie pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur ako minimálnej odmeny podľa

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,55 eur ( ): · Poštovné 7,55 eur

Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 40,74 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 8,15 eur.

Sumár: 33,19 + 7,55 + 8,15(20% DPH) = 48,89 eur.

Súd konštatuje, že súdny exekútor si správne uplatnil výšku minimálnej odmeny 33,19 eur podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že ide o minimálnu výšku odmeny, súd nepreskúmaval jednotlivé vykonané úkony exekučnej činnosti.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Vzhľadom na to súd neuznal uplatnenú položku - poštovné - súčinnosť 18.05.2012, poštovné - P. účet 3x 18.05.2012, poštovné - výzva 21.09.2012, nakoľko vznik predmetného poštovného súdny exekútor nepreukázal, resp. v spise sa nachádzali iba fotokópie poštových doručeniek. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky boli doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na poštovné, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý obsahuje originál doručenky. Súd tak priznal poštovné iba za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 1,60 eur, exekučného príkazu povinnému - 1,30 eur, 2x poštovné za doručenie exekučného príkazu do bánk 2x 1,40 eur, poštovné za žiadosť o poskytnutie súčinnosti 0,45 eur a poštovné za prihlášku do dedičského konania 1,40 eur. Priznané poštovné tak predstavuje sumu 7,55 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

K otázke účastníctva v konaní na strane oprávneného súd uvádza nasledovné: Z vlastnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, pod č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo okrem iného zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline ako rozpočtová organizácia, v dôsledku čoho práva a povinnosti tejto zrušenej rozpočtovej organizácie pri správe majetku štátu prešli na jej zriaďovateľa, a to Ministerstvo vnútra SR. V zmysle platnej právnej úpravy - o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako aj ustálenej judikatúry, napr. judikát pod č. R 87/2004 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.02.2003, sp.zn. ) správu pohľadávky štátu vykonáva správca v mene štátu, avšak správca k pohľadávke štátu nemá žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý môže pri správe pohľadávky konať. Pohľadávkou štátu ako súčasti majetku štátu v zmysle sa rozumie taká pohľadávka, z ktorej je štát oprávnený priamo, sú to najmä pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Pokiaľ teda v dôsledku zrušenia Krajského riaditeľstva PZ v Žiline došlo k zmene správcovstva pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní, t.j. pokuty ako pohľadávky štátu, z ktorej je štát oprávnený priamo, tak tým nedošlo k prechodu tejto pohľadávky na iný subjekt, pretože vlastníkom tejto pohľadávky bol a stále zostáva štát Slovenská republika. V zmysle dikcie ustanovenia rozhodnou skutočnosťou pre otázku zmeny účastníka konania je prevod alebo prechod práv z exekučného titulu, z čoho vyplýva, že zmena správcovstva pohľadávky, t.j. zmena subjektu (štátneho orgánu), ktorý vykonáva správu pohľadávky štátu nie je pre otázku účastníctva v konaní významná. Preto súd o zmene účastníka nerozhodoval, nakoľko účastníkom konania na strane oprávneného bola a zostáva stále Slovenská republika, pričom došlo iba k zmene konajúceho štátneho orgánu za štát v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti

ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.