Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-768-2013.pdf
PDF · 78.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/768/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti odporkyni I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., D. XXXX/XX, o zaplatenie 770,08 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/96/2013-40 zo dňa 12. 07. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 172,50 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 01. 04. 2012 až do zaplatenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Mal za to, že prvostupňový súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O. s. p. neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že sa domáhal uplatneného nároku titulom neuhradených záväzkov odporkyne z uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 02. 05. 2010. Na základe tejto zmluvy vydal odporkyni úverovú kartu a poskytoval jej úverový rámec vo výške 700 €. Odporkyňa čerpala z úverového rámca v období od 02. 05. 2010 do 10. 02. 2012 sumu v celkovej výške 871,80 € tak, že sumu 141 € čerpala bezhotovostným prevodom na účet 2619220583/1100 vedený v Tatra banke a. s., sumu 680,50 € platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 50,30 € predstavujú poplatky za výbery hotovosti z bankomatov, ktoré účtoval odporkyni v súlade s bodom III.-3. -6 VÚP ako súčasť úverovej istiny. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ odstúpil dňa 23. 02. 2012 čiastočne od úverovej zmluvy, odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 31. 03. 2012 a dlh odporkyne sa stal splatný v celom
rozsahu. Dlh odporkyne ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania t. j. k 17. 02. 2012 predstavoval sumu 800,08 €, ktorá pozostávala z dlžnej úverovej istiny vo výške 737,90 € (istina 167,22 € zahrnutá v dlžných mesačných splátkach úveru + istina vo výške 570,68 €, ktorá sa stala zročnou v dôsledku odstúpenia od zmluvy), dlžného úroku z úveru zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 54,83 €, dlžného poistného zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 7,38 €. Navrhovateľom uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte odporkyne podľa predloženého výpisu z úverového účtu odporkyne. Odporkyňa po odstúpení od úverovej zmluvy zo strany navrhovateľa uhradila na účet navrhovateľa 11. 06. 2012 30 €, ktorá suma bola použitá na splatenie dlžného poistného zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 7,35 € a časti dlžného úroku z úveru zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 22,65 €. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má odporkyňa neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 770,08 €, ktorá pozostávala z dlžnej úverovej istiny vo výške 737,90 € a zostatku dlžného úroku z úveru zahrnutého v dlžných mesačných splátkach úveru vo výške 32,18 €. Okrem toho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 % ročne zo sumy 737,90 € od 18. 02. 2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 800,08 € od 01. 04. 2012 do 11. 06. 2012 a zo sumy 770,08 € od 12. 06. 2012 do zaplatenia. Prvostupňový súd uviedol, že odporkyňa poprela, že by sa jednalo o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu prvého stupňa nevyplýva ani z pripojeného výpisu z účtu. Súd konštatoval, že doložený výpis z účtu je len čiastočný, a to od termínu 30. 11. 2011 a nie od uzavretia zmluvy. Z uvedeného má potom súd za to, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere na sumu 700 €, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa uhradila 527,50 €. Rozdiel predstavuje sumu 172,50 €, ktorú sumu súd navrhovateľovi priznal aj s požadovaným úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. S takýmto posúdením veci navrhovateľ nesúhlasil, uviedol, že dňa 05. 06. 2013 zaslal prvostupňovému súdu podanie označené ako „Súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania“, ktorého prílohami bolo potvrdenie o akceptácii návrhu odporkyne, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatých platbách, výpis z úverového účtu odporkyne, špecifikácia istiny, sadzobník poplatkov a vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Odporkyňa vyčerpala z úverového rámca 871,80 € tak, že dňa 02. 05. 2010 vyčerpala sumu 680,50 €, ktorá bola použitá na kúpu notebooku. Dňa 27. 10. 2010 zaslal navrhovateľ na základe žiadosti odporkyne na jej účet 2619220583/1100 vedený v Tatra banke a. s. bezhotovostným prevodom sumu 141 €, táto skutočnosť je zrejmá z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a z výpisu z úverového účtu odporkyne, ktoré navrhovateľ predložil súdu, sumu 50,30 € predstavujú poplatky za výbery hotovosti z bankomatov a prehľad všetkých účtovaných poplatkov je zrejmý z predloženého výpisu z úverového účtu odporkyne. Rozsudok okresného súdu žiadal v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj právo na trovy odvolacieho konania, ktoré v odvolaní aj vyčíslil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., odvolanie prejednal podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku (v napadnutom výroku), na ktoré v ďalšom len poukazuje.
Okresný súd rozsudok odôvodnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O. s. p., z rozsudku okresného súdu vyplýva, na základe akých skutkových zistení a akých dôkazov okresný súd vo veci rozhodol, okresný súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z rozsudku okresného súdu je zrejmé, ako okresný súd vec právne posúdil a rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé. Z rozhodnutia súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tieto okresný súd v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver v časti o nedôvodnosti nároku navrhovateľa. Závery, ku ktorým okresný súd na základe zistených premís dospel, sú pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Okresný súd vec správne posúdil podľa §..... ods. 1 až 3 Zák. č. 258/2001 Z. z., aj podľa názoru odvolacieho súdu samotná výška poskytnutého úveru, ktorá mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa 871,80 € nebola preukázaná žiadnymi listinnými dôkazmi. Z fotokópie žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní kreditnej karty vyplýva, že odporkyňa čerpala z úverového rámca sumu 680,50 € (úverový rámec 700 €), zmluva uzatvorená medzi účastníkmi je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa tvrdenia samotného navrhovateľa odporkyňa mu uhradila sumu 527,50 €. Rozdiel predstavuje sumu 172,50 €, ktorú sumu súd navrhovateľovi priznal aj s požadovaným úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. od 01. 04. 2012. Pokiaľ sa teda navrhovateľ návrhom na začatie konania domáha o viac, než mu bolo okresným súdom priznané, okresný súd správne návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku okresného súdu.
V odvolacom konaní si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľ. V zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.) nebolo možné priznať náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom pre neúspech navrhovateľa v odvolacom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.