Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/89/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa J.. W. M., bývajúceho v B., J. E. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik&partners, s.r.o., IČO: 47 253 126, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 37, proti odporcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 23.447,62 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 23.447,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 23.447,62 eur od 01.11.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom súde domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 32.199,62 eur s prísl. titulom poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 21.02.2008 uzatvoril s odporcom poistnú zmluvu č. 6544405898, ktorej predmetom bolo poistenie budov a stavieb občanov, konkrétne poistenie rodinného domu a dvojgaráže navrhovateľa. Dňa 23.02.2008 došlo k vzniku poistnej udalosti - požiaru, ktorý poškodil dvojgaráž, slúžiacu i na účely autoservisu. Navrhovateľ odporcovi nahlásil škodovú udalosť, keďže mu požiarom vznikla celková škoda na budove dvojgaráže a jej vybavení v sume cca 49.790,87 eur, avšak odporca mu listom zo dňa 28.07.2008 oznámil, že škodovú udalosť bude riešiť bez poskytnutia náhrady, nakoľko poistná udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie poistného plnenia. Na základe opätovnej výzvy navrhovateľa odporca poskytol navrhovateľovi poistné plnenie v sume 961,10 eur. Navrhovateľ s postupom odporcu pri šetrení poistnej udalosti nesúhlasil, keď mal za to, že v dôsledku škodovej udalosti mu v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zmluvnými dojednaniami pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb, ako aj osobitných poistných podmienok poistenia veci pre prípad živelných udalostí vznikol nárok na plnenie v rozsahu poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve určenej sumou 33.193,92 eur, s odpočítaním spoluúčasti a toho, čo mu odporca už poskytol, t.j. v rozsahu žalovanej istiny.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že šetrením poistnej udalosti, v dôsledku ktorej bola poškodená dvojgaráž, zistil, že navrhovateľ v poistenej nehnuteľnosti vykonával podnikateľskú činnosť, konkrétne poskytoval služby autoservisu, čím

odpovedal nesprávne na v poradí tretiu otázku v poistnej zmluve v znení „Sú poisťované budovy používané k svojmu účelu?“, keďže poistenú budovu nepoužíval na jej účel, t.j. na garážovanie automobilov fyzickej osoby. Ak by na túto otázku odpovedal navrhovateľ pravdivo, poistenie dvojgaráže by bolo predmetom iného typu poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia majetku a zodpovednosti za škodu podnikateľov, pričom v takom prípade by bolo poistné za dvojgaráž stanovené vyššie. Zohľadniac tieto skutočnosti, ktoré vyhodnotil ako porušenie povinností navrhovateľa podľa , znížil odporca rozsah poskytnutého poistného plnenia o 90% a navrhovateľovi poukázal sumu 961,10 eur.

Navrhovateľ po otvorení pojednávania zobral návrh na začatie konania v časti zaplatenia sumy 8.752 eur späť dôvodiac, že podľa odborného posudku vypracovaného Ing. Jánom Majerníčkom pre potreby trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, mu vznikla poistnou udalosťou skutočná škoda v sume 24.508,30 eur, ktorú znížil o sumu spoluúčasti na poistnej udalosti v sume 99,58 eur a o sumu odporcom vyplateného poistného plnenia. Konečná suma, ktorú žiadal navrhovateľ zaplatiť od odporcu potom predstavovala 23.447,62 eur. Vzhľadom na súhlas odporcu so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia sumy 8.752 eur, konajúci súd uznesením zo dňa 04.07.2012, č.k. -140, konanie o návrhu navrhovateľa v tejto časti zastavil a odporcovi v súvislosti so zastavením konania náhradu trov konania nepriznal.

Predmetom konania tak ostalo zaplatenie sumy 23.447,62 eur.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom po vykonaní dokazovania na pojednávaní súdu dňa 09.04.2014 vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne V. M., oboznámil sa so znaleckým posudkom súdom ustanoveného znalca Ing. Bartolomeja Turoci, č. 23/2013 i s jeho písomnými vyjadreniami, doplnenými ústnou výpoveďou, oboznámil sa i s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnených zástupcov odporcu, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, s obsahom poistného a likvidačného spisu odporcu, ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania (posudku), podľa návrhu odporcu, keď mal za to, že vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 23/2013 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom, ako aj na podané vysvetlenie a vyjadrenie k námietkam odporcu, je toto nadbytočné a nehospodárne. Naviac, podľa mienky súdu odporca neuviedol také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery vykonaného znaleckého dokazovania.

Skutkový stav je nasledovný:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 21.2.2008 s odporcom poistnú zmluvu č. 6544405898, ktorej predmetom bolo poistenie budov a stavieb občanov, konkrétne murovaného rodinného domu v rekonštrukcii, skolaudovaného v roku 1960 a murovanej dvojgaráže, nachádzajúcich sa v B., na ulici J. XX, so začiatkom poistenia od 22.02.2008, na dobu neurčitú. Zmluvné strany dohodli spoluúčasť navrhovateľa na poistnom plnení v rozsahu 99,58 eur (3.000,-Sk). V rámci poistnej zmluvy navrhovateľ formou odpovedí na otázky vyhlásil, že poisťované veci sú v nepoškodenom a dobrom technickom stave, poistné sumy uvedené v zmluve zodpovedajú hodnote poisťovaných vecí a tieto používa na ich účel. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku č. 105, všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu č. 605, osobitné časti č. 155,205, ako aj zmluvné dojednania, ktorých prevzatie navrhovateľ potvrdil podpisom poistnej zmluvy.

Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi vznik škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť dňa 22.02.2008 v dôsledku požiaru z neznámych príčin. Odporca uskutočnil obhliadku škody na predmete poistenia, a to dňa 25.02.2008 prostredníctvom spoločnosti Slovexperta, ako aj dňa 04.03.2008 prostredníctvom spoločnosti LAPA Service, ktorá vypracovala ku škode spôsobenej požiarom i expertnú správu. Podľa nej bolo príčinou požiaru s najväčšou pravdepodobnosťou zatlenie drevenej konštrukcie strechy následkom

úletu iskry cez netesnosť v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej, kde po vytvorení priaznivých podmienok došlo k zahoreniu drveného stropu dielne plameňom s následným požiarom a vyhorením zariadenia dielne. Vzhľadom na narušenie objektu požiarom považovala spoločnosť LAPA Service za jediné možné riešenie odstránenia porúch objektu jeho úplné odstránenie (okrem základov a podlahy), s realizáciou nových zvislých nosných konštrukcií a strechy (vrátane úprav povrchov). Náklady potrebné na uvedenie poškodeného objektu do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred škodovou udalosťou, vyčíslila spoločnosťou rozpočtom na sumu 10.606,85 eur s DPH (319.542,-Sk).

Odporca navrhovateľovi najprv listom zo dňa 28.07.2008 oznámil, že poistná udalosť nesplnila podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, a preto ju bude riešiť bez poskytnutia náhrady, pričom listom zo dňa 17.10.2008 mu oznámil, že dňom 16.10.2008 ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil výpočet výšky poistného plnenia sumou 961,10 eur, keď výška škody zodpovedala sume 10.606,85 eur (319.542,-Sk), od ktorej odpočítal postih podľa v rozsahu 90% a spoluúčasť navrhovateľa na škodovej udalosti v sume 99,58 eur (3.000,-Sk).

Poistná udalosť bola i predmetom šetrenia, keď vyšetrovateľ OR PZ v Spišskej Novej Vsi začal uznesením zo dňa 24.02.2008, ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia podľa , , na tom skutkovom základe, že dňa 22.02.2008 okolo 19.30 hod. vznikol v dielne autoservisu Autorol v B.Ž., na J. Č.. XX, požiar, ktorého príčinou, podľa znaleckého posudku Kriminalisticko - expertízneho ústavu PZ Košice, bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zatlenie drevenej konštrukcie strechy následkom úletu iskry cez netesnosť v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej, kde po vytvorení priaznivých podmienok došlo k zahoreniu drveného stropu dielne plameňom s následným požiarom a vyhorením zariadenia dielne, čím navrhovateľovi vznikla škoda na samotnej dielni a jej zariadení. Vyšetrovateľ policajného zboru zastavil trestné stíhanie uznesením zo dňa 24.04.2008, ČVS: ORP-128/OVK-SN-2008, lebo skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil uzavretie poistnej zmluvy s odporcom dňa 22.02.2008, keď predmetom poistenia bol rodinný dom a dvojgaráž, slúžiaca na parkovanie jeho osobného motorového vozidla, ale i na jeho podnikateľskú činnosť spočívajúcu v oprave motorových vozidiel. Poisťovacia agentka v čase uzatvárania poistnej zmluvy vedela o využívaní garáže i na podnikateľské účely, nakoľko pred jej uzavretím uskutočnila ohliadku celého objektu, vstúpila i do jeho vnútorných priestorov. Zároveň, výkon podnikania vyplýval i z vonkajšieho označenia objektu firemnou tabuľou s nápisom - Autoroll - predaj autosúčiastok, karosárske a servisné práce. Na upozornenie navrhovateľa, že v garáži uskutočňuje i opravy motorových vozidiel reagovala poisťovacia agentka vyhlásením, že predmetom poistenia nie je činnosť, ale samotná nehnuteľnosť, ktorej poistnú hodnotu stanovila sumou 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk). Navrhovateľ sa preto z uvedených dôvodov domnieval, že správne odpovedal na otázku č. 3 uvedenú v poistnej zmluve, nakoľko ani pracovníčka odporcu nevidela potrebu uzavretia iného typu poistnej zmluvy. Pokiaľ išlo o príčinu požiaru, navrhovateľ uviedol, že v tomto smere existovali viaceré hypotézy, okrem iného i hypotéza spoločnosti LAPA Service založená na úlete iskry v dôsledku netesnosti v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej. Keďže navrhovateľovi vznikla požiarom škoda tak na garáži, jeho motorovom vozidle, ako aj na ostatných vozidlách zaparkovaných v garáži a mimo nej, požiadal spoločnosť LAPA Service o výplatu poistného plnenia formou rozpočtu.

Z výsluchu svedkyne V. M. súd zistil, že pracovala u odporcu ako poisťovací agent v období rokov 1989 až 2010 a s navrhovateľom uzatvorila poistnú zmluvu č. 6544405898. Jej uzavretiu predchádzala ohliadka celého objektu spočívajúca v ohliadke tak vonkajších, ako aj vnútorných priestorov. Svedkyňa si pamätala, že išlo o veľkú garáž, v ktorej sa nachádzali motorové vozidlá a veľa náradia, pričom vedela, že navrhovateľ využíval garáž i na opravu motorových vozidiel a mal v nej aj sídlo svojej spoločnosti. Keďže svedkyňa poisťovala nehnuteľnosť, v ktorej navrhovateľ býval a zároveň v garáži garážoval i svoje motorové vozidlo, mala za to, že skutočnosť, že navrhovateľ používa garáž i na opravy motorových vozidiel, t.j. na podnikateľskú činnosť, nemôže vadiť uzavretiu daného typu poistnej zmluvy. Svedkyňa pritom mala vedomosť o inom druhu poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Pri uzatváraní poistnej zmluvy svedkyňa navrhovateľovi oznámila, že v prípade

škodovej udalosti bude poistné plnenie vyplácané z výšky poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve, ktorú stanovili s navrhovateľom vzájomnou dohodou.

Súdom ustanovený znalec Ing. Bartolomej Turóci v znaleckom posudku č. 23/2013 ustálil časovú cenu dvojgaráže, t.j. jej technickú hodnotu ku dňu poškodenia sumou 25.150,88 eur s DPH a jej časovú cenu po poškodení sumou 2.791,75 eur. Vychádzal zo zistenia, že v prípade dvojgaráže išlo o prízemný, murovaný, samostatne stojací objekt s pultovou strechou, postavený na pozemku parcela č. 499/1, v kat. území B., za rodinným domom so súp. číslom XXX, ktorý sa podľa dokladov využíval od roku 1975. Súdny znalec stanovil vek objektu ku dňu škodovej udalosti na 33 rokov, jeho zostatkovú životnosť na 47 rokov, so zreteľom na to, že išlo o murovaný objekt z tehál, ktorý sa užíval bežným spôsobom, prevádzkovo, a teda jeho užívanie neznižovalo základnú životnosť stavby. Vzhľadom na celkový vek objektu, technický stav jednotlivých prvkov k dátumu hodnotenia, znalec následne určil celkovú životnosť objektu ako celku na 80 rokov. Poznajúc rozsah poškodenia stavby v dôsledku požiaru, znalec zhodnotil, že došlo k totálnej škode, keďže náklady na opravu objektu by sa pohybovali v sume 31.981,59 eur, čím by prevýšili hodnotu stavby pred jej poškodením; počas ohliadky pozostatkov stavby znalec nezistil žiadne zvyšky, ktorých hodnotu by bolo možné určiť, keď zamurované tehly boli vystavené pôsobeniu vysokej teploty a následne mrazom a ich ďalšie využitie na prípadnú výstavbu považoval za nemožné, nakoľko materiály boli bez certifikátu.

Súdny znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014 a následne v rámci výsluchu na pojednávaní súdu dňa 24.02.2014, na námietky odporcu ohľadne metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty dvojgaráže cez objemové ukazovatele a stanovenia veku jej životnosti (č.l. 212), doplnil, že v znaleckom posudku č. 23/2013 omylom uviedol nesprávne zatriedenie stavby (JKSO-budovy pre opravy a údržbu vozidiel, strojov a zariadení a KS-1230 budovy pre obchod a služby), keď správne malo byť JKSO-81262- budovy garáží osobných automobilov a KS-1242 garážové budovy, pričom však použil správny spôsob výpočtu pre uvedené zatriedenie stavby. Pri vypracovaní znaleckého posudku sa riadil nielen vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ale i metodikou Ústavu súdneho inžinierstva, ktorá je v zmysle citovanej vyhlášky pre znalcov záväzná (č.l. 231). Pre posudzovaný objekt KS- 1242 využíva metodika Ústavu súdneho inžinierstva na určenie časovej hodnoty dva výpočty, a to zohľadňujúci 1/zastavanú plochu (príloha č. 3) pre objekty so zastavanou plochou okolo 18 m2 a 2/ obostavaná priestor (príloha č. 4) pre objekty so zastavanou plochou viac ako 18 m2. Súdny znalec sa priklonil k výpočtu podľa prílohy č. 4, pomocou tzv. objemového ukazovateľa, ktorý považoval za objektívnejší, zohľadňujúci nielen zastavanú plochu s rozmermi dvojgaráže 6,64 m x 10,31 m, ale i jej výšku. Rozpočtový ukazovateľ má pritom vplyv na koeficient vplyvu zastavanej plochy objektu, ktorý ovplyvňuje časovú hodnotu stavby. Spôsob výpočtu navrhovaný odporcom pomocou koeficientu zastavanej plochy podľa súdneho znalca podstatne znižuje východiskovú a časovú hodnotu stavby. Pokiaľ išlo o životnosť skúmaného objektu, metodika Ústavu súdneho inžinierstva (príloha č. 9) stanovuje základnú životnosť skúmanej stavby v rozpätí 60 až 80 rokov, a nie tak ako uvádzal odporca v rozpätí 30 až 80 rokov. Horná hranica životnosti je pritom bežná u stavieb z murovaných klasických materiálov s dlhou životnosťou. Vzhľadom na to, že znalec nezistil žiadne údaje odôvodňujúce zníženie životnosti stavby, nevidel dôvod pre aplikáciu spodnej hranice jej životnosti, ktorú by použil v prípade stavby postavenej z iných materiálov. Zohľadniac potom charakteristiku stavby, jej stavebno-technické riešenie a skúsenosti stanovil súdny znalec zostatkovú životnosť stavby na 47 rokov a následne určil jej celkovú životnosť. Vysvetlil, že každá stavba pozostáva z prvkov dlhodobej a krátkodobej životnosti, pričom len prvky dlhodobej životnosti sa zohľadnia pri určení jej celkovej životnosti, pretože prvky krátkodobej životnosti sa počas celkovej životnosti stavby musia niekoľko krát meniť. Životnosť stavby pritom opätovne ovplyvňuje časovú hodnotu stavby.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval v rámci svojich ústnych prednesov na dôvodnosti podanej žaloby navrhovateľa. Mal za to, že navrhovateľ neporušil podmienky poistnej zmluvy v tom, že by nesprávne odpovedal na v poradí tretiu otázku ohľadne účelu používania stavby, keďže predmetom poistenia bol rodinný dom a dvojgaráž, ktorej časť slúžila na podnikateľské účely navrhovateľa. Vzhľadom na to, že pred uzavretím poistnej zmluvy bola prítomná na mieste samom zamestnankyňa odporcu, ktorá nehnuteľnosti ohliadala, musela vedieť, že navrhovateľ využíva garáž i na opravy motorových vozidiel. Navrhovateľ ako laik nemal vedomosť, že sa na neho ako na podnikateľský subjekt poistná zmluva zo dňa 22.02.2008, týkajúca sa poistenia budov a stavieb občanov, nevzťahuje. Pokiaľ išlo o výšku

poistného plnenia, právny zástupca navrhovateľa túto sprvu odvíjal od odborného posudku č. 3/2008 vypracovaného Ing. Jánom Majerníčkom pre potreby trestného konania vedeného pod ČVS: ORP-128/ OVK-SN-2008, v ktorom tento stanovil skutočnú škodu na dvojgaráži navrhovateľa sumou 24.508,30 eur, ktorú znížil o sumu spoluúčasti navrhovateľa na poistnej udalosti v sume 99,58 eur a o sumu odporcom vyplateného poistného plnenia 961,10 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 23/2013, stotožniac sa so závermi súdneho znalca Ing. Bartolomeja Turóci, mal právny zástupca navrhovateľa za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na výplatu poistného plnenia vo výške časovej ceny nehnuteľnosti v čase vzniku škodovej udalosti.

Splnomocnení zástupcovia odporcu v rámci písomných vyjadrení a ústnych prednesov spočiatku namietali základ nároku navrhovateľa, keďže predmetom poistnej zmluvy zo dňa 22.02.2008 bolo poistenie rodinného domu a dvojgaráže navrhovateľa, ktorú navrhovateľ používal i na opravy motorových vozidiel a odporca nemohol vedieť o využívaní garáže i na podnikateľské účely. V takom prípade by odporca totiž pristúpil k uzavretiu poistnej zmluvy určenej pre podnikateľov, ktorej rozsah je širší v závislosti od skúmania rizík poistenia, formy zabezpečenia objektu; bol tu teda dôvod na krátenie sumy poistného plnenia o 90%. Po uskutočnení výsluchu svedkyne V. M. splnomocnení zástupcovia odporcu prehodnotili svoje pôvodné vyjadrenia a súhlasiac s vykonaním znaleckého dokazovania mali za to, že v prípade uzavretej poistnej zmluvy a použití predmetu poistenia svojmu účelu by navrhovateľovi patrilo poistné plnenie v zmysle článku 3, bod 3 Zmluvných dojednaní, a teda v sume časovej ceny nehnuteľnosti. V tomto smere sa však nestotožnili so závermi znaleckého posudku č. 23/2013 namietajúc nesprávne zatriedenie garáže (KS 1230 Budovy pre obchod a služby, keď správne malo byť Budovy garáží osobných automobilov, KS 1242 Garážové budovy), stanovenie časovej ceny nehnuteľnosti cez objemové ukazovatele, ako aj stanovenie životnosti stavby, keď táto sa mala (so zreteľom na jej konštrukčné riešenie) pohybovať v intervale od 30 do 80 rokov.

Podľa (ďalej „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

Podľa kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o zmenu poistenia.

Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede () bolo určené nižšie poistné.

Podľa ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa článku III, písm. a/ Zmluvných dojednaní pre poistenie budov a stavieb vo vlastníctve fyzických osôb (ďalej len „Zmluvné dojednania“), pri poškodení, zničení alebo krádeži (ak je táto dojednaná) poistených vecí poskytne poisťovňa poistné plnenie v zmysle VPP č. 105, článok IX a zmluvných dojednaní. V prípade vzniku poistnej udalosti poskytne poisťovňa poistné plnenie zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu alebo znovuzriadenie poškodenej, zničenej alebo ukradnutej veci v čase vzniku poistnej udalosti do výšky

- novej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo najviac 30 rokov a opotrebenie budovy nie je vyššie ako 40%, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,

-časovej ceny budovy alebo stavby, ak od kolaudácie uplynulo viac ako 30 rokov alebo opotrebenie je vyššie ako 40%, s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov,

-časovej ceny príslušenstva budov a stavieb s odpočítaním 5% ročného opotrebenia s odpočítaním hodnoty prípadných zvyškov.

Podľa článku VI Zmluvných dojednaní, spoluúčasť je dohodnutá peňažná suma, ktorou sa poistený podieľa na poistnej udalosti. Odpočítava sa od celkovej výšky plnenia a do jej výšky sa poistné plnenie neposkytuje.

Podľa článku IX, bod 3 písm. a) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105, pri plnení v časovej cene- ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia z doby pred poistnou udalosťou (časová cena), od ktorej sa odpočíta cena prípadných zvyškov.

Podľa článku III bod 1 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku č. 105 (ďalej len „všeobecné poistné podmienky“) poistnou hodnotou veci je jej cena v deň dojednania poistenia, rozhodujúca pre stanovenie výšky poistného. Môže byť dojednaná ako a) nová cena, ktorou je obstarávacia cena novej veci, b) časová cena, ktorou je nová cena veci znížená o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia, c) iná cena dohodnutá v poistnej zmluve.

Podľa článku IX bod 3, písm. a) všeobecných poistných podmienok, pri plnení v časovej cene ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraných nákladom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o sumu zodpovedajúcu stupňu opotrebenia alebo iného znehodnotenia z dobu pred poistnou udalosťou (časová cena), od ktorej sa odpočíta cena prípadných zvyškov.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi vznikol záväzkový právny vzťah vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy č. 6544405898 zo dňa 22.02.2008, ktorého predmetom bolo poistenie budov, a to konkrétne rodinného domu a murovanej dvojgaráže navrhovateľa na ulici J. XX, M. B., i pre prípad živelnej udalosti (požiar). Medzi účastníkmi konania nebolo ďalej sporné, že navrhovateľ odporcovi nahlásil vznik poistnej udalosti, ku ktorej došlo v dôsledku požiaru, ktorého príčinou bolo, s najväčšou pravdepodobnosťou, zatlenie drevenej konštrukcie strechy garáže následkom úletu iskry cez netesnosť v dymovode počas prevádzky pece na použitý motorový olej, kde po vytvorení priaznivých podmienok došlo k zahoreniu dreveného stropu plameňom

s následným požiarom a vyhorením dielne a jej zariadenia. Odporca vyplatil navrhovateľovi titulom poistného plnenia sumu 961,10 eur dôvodiac, že navrhovateľ porušil zmluvné povinnosti tým, že nepravdivo odpovedal na v poradí tretiu otázku uvedenú v poistnej zmluve týkajúcu sa používania predmetu poistenia k svoju účelu. Odporca zistil, že navrhovateľ používal garáž na podnikateľské účely, a teda v takom prípade mal byť poistný vzťah založený iným typom poistnej zmluvy týkajúcej sa poistenia podnikateľov.

Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu navrhovateľa a svedkyne V. M. mal súd za preukázané, že navrhovateľ neporušil žiadnu zo svojich zmluvných povinností, pretože pri uzatváraní poistnej zmluvy nezamlčal žiadnu rozhodnú skutočnosť a odpovedal pravdivo aj na položenú otázku č. 3 poistnej zmluvy, a teda, že sa poistené budovy používajú na svoj účel. Poistený rodinný dom, rovnako ako aj dvojgaráž navrhovateľa sa totiž používali na bývanie, resp. garážovanie osobných motorových vozidiel, pričom časť dvojgaráže využíval navrhovateľ aj na opravy motorových vozidiel, na ktorú skutočnosť navrhovateľ upozornil zamestnankyňu odporcu, svedkyňu V. M., ktorá s ním uzatvárala poistnú zmluvu. Tá rovnako potvrdila, že mala vedomosť o vykonávaní podnikateľskej činnosti navrhovateľa v dvojgaráži, avšak majúc za to, že poisťuje budovy, a nie v nich uskutočňovanú činnosť, nepovažovala za potrebné pristúpiť k uzavretiu iného typu poistnej zmluvy, tak ako namietal v priebehu konania odporca. Ak teda samotná zamestnankyňa odporcu nevedela o tom, že v prípade poistenia garáže, ktorá sa používa aj na podnikateľskú činnosť je potrebné uzavrieť iný typ poistnej zmluvy, táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená v neprospech navrhovateľa ako porušenie zmluvnej povinnosti podľa v spojení s . Preto podľa mienky súdu odporca nebol oprávnený pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 90%, tak ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.10.2008. Túto skutočnosť, napokon, v priebehu konania uznal i odporca, keď súhlasne s navrhovateľom požiadal o stanovenie poistného v zmysle článku III, bod 3 zmluvných dojednaní. Vychádzajúc z týchto skutočností spornou skutočnosťou v konaní ostala výška poistného plnenia, ktorú bol odporca povinný vyplatiť navrhovateľovi v súvislosti s poistnou udalosťou.

Zo zhodných vyjadrení zástupcov účastníkov konania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dvojgaráž bola poistená na tzv. časovú cenu, keďže bola daná do užívania v roku 1975. V takom prípade navrhovateľovi patrilo poistné plnenie v zmysle článku III, bod 3 zmluvných dojednaní, tak ako potvrdila i splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu dňa 25.04.2012 (č.l. 117).

Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2013 vypracovaného súdnym znalcom Ing. Bartolomejom Turoci vyplynulo, že súdny znalec 1/ustálil časovú cenu dvojgaráže pred vznikom škody sumou 25.150,88 eur (s DPH), 2/ zistil, že v dôsledku požiaru došlo k totálnej škode na objektu, keďže náklady na jeho opravu vo výške 31.981,59 eur by prevýšili jeho hodnotu pred vznikom škody, a 3/pokiaľ išlo o upotrebiteľné zvyšky garáže mal za to, že tieto nemali žiadnu hodnotu a v dôsledku ich vystavenia pôsobeniu vysokej teploty a mrazom, neboli ich možné ďalej použiť. Súd z predmetného znaleckého posudku vychádzal, a to i napriek námietkam odporcu, ku ktorým udáva nasledovné:

Odporca namietal zatriedenie posudzovanej stavby dvojgaráže súdnym znalcom do nesprávnej kategórie ako budovy pre opravy a údržbu vozidiel, strojov a zariadení, budovy pre obchod a služby, keď správne malo ísť o kategóriu - garáž pre osobné motorové vozidlá. Súdny znalec v písomnom vyjadrení zo dňa 07.01.2014, i na pojednávaní súdu dňa 24.02.2014 k námietke odporcu jasne uviedol, že prepisovacou chybou vložil do textu znaleckého posudku nesprávne zatriedenie stavby (JKSO - budovy pre opravy a údržbu vozidiel, strojov a zariadení, KS - 1230 Budovy pre obchod a služby), keď správne malo ísť o JKSO- budovy garáží osobných automobilov, KS - 1242 Garážové budovy, tak ako uvádzal odporca, ktorý omyl však nemal vplyv na zistené závery, aj čo do spôsobu výpočtu časovej ceny stavby, nakoľko tento výpočet zodpovedal zatriedeniu stavby do adekvátnej kategórie. K samotnému spôsobu výpočtu časovej ceny dvojgaráže, ktorý odporca rovnako spochybňoval dôvodiac, že súdny znalec mal aplikovať tzv. ukazovateľ zastavanej plochy, a nie objemový ukazovateľ, súdny znalec vysvetlil, že metodika Ústavu súdneho inžinierstva (pre znalcov záväzná) rozoznáva dva spôsoby výpočtu časovej hodnoty objektu, pričom on aplikoval ten, ktorý zohľadňoval nielen zastavanú plochu objektu väčšiu ako 18 m2, ale aj jeho výšku, keď z údajov v súdnom spise zistil rozmery garáže 6,64m x 10,31m a jej zastavanú plochu o veľkosti 68,48 m2. Tento spôsob výpočtu považoval znalec za objektívnejší, kým spôsob výpočtu navrhovaný odporcom značne znižujúci východiskovú a časovú hodnotu stavby. Pokiaľ

išlo o údaje ohľadne životnosti dvojgaráže, ktorých správnosť namietal odporca, súdny znalec opäť vysvetlil, že podľa metodiky Ústavu súdneho inžinierstva sa základná životnosť stavieb pod JKSO - 812 62, s murovanou konštrukciou, pohybuje v intervale od 60 do 80 rokov, a nie ako mylne uvádzal odporca v rozpätí od 30 do 80 rokov, pričom horná hranica životnosti je bežná u stavieb z murovaných klasických materiálov s dlhou životnosťou, tak ako v prípade stavby navrhovateľa. Stavba pritom pozostáva z prvkov dlhodobej a krátkodobej životnosti a len prvky dlhodobej životnosti sa zohľadnia pri celkovej životnosti stavby. Vnútorné vybavenie stavby patrí k prvkom krátkodobej životnosti, a preto nezvyšuje celkovú životnosť stavby. Vzhľadom na to, že znalec nenašiel žiadne veličiny odôvodňujúce zníženie životnosti stavby, vychádzajúc z opísanej charakteristiky stavby, jej stavebno - technického riešenia a skúseností, z popisu nehnuteľnosti v spise, ustálil zostatkovú životnosť stavby na 47 rokov.

Podľa mienky súdu súdny znalec logicky, jasne a zrozumiteľne vysvetlil spôsob výpočtu časovej ceny stavby použitý v znaleckom posudku, tento riadne odôvodnil poukazom i na metodiku Ústavu súdneho inžinierstva, ktorá je pre znalcov záväzná a vyjadril sa dostatočne presvedčivo i k jednotlivým námietkam odporcu, preto sa súd s obsahom znaleckého posudku stotožnil a považujúc ho, vzhľadom i na podrobné vysvetlenie zo strany súdneho znalca, za správny, sa s jeho obsahom a závermi plne stotožnil.

Vychádzajúc potom z vykonaného znaleckého dokazovania, znenia zmluvných dojednaní, všeobecných poistných podmienok, ako i vyjadrení účastníkov konania, mal súd za to, že navrhovateľovi patrí poistné plnenie, ktorého výška vyplýva z článku III, bod 3 písm. a) Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Navrhovateľovi potom patrí poistné plnenie vo výške 24.090,20 eur s DPH, zodpovedajúce primeraným nákladom na znovuzriadenie zničenej budovy až do výšky jej časovej hodnoty, ktorá v danom prípade bola ustálená súdnym znalcom sumou 25.150,88 eur s DPH (bez DPH 21.135,19 eur), zníženej o spoluúčasť navrhovateľa v sume 99,58 eur (viď poistná zmluva a zmluvné dojednania), ako aj o sumu 961,10 eur vyplatenú navrhovateľovi zo strany odporcu ako poistné plnenie. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa v konaní domáhal voči odporcovi len zaplatenia sumy 23.447,62 eur, ktorý návrh súd nemohol prekročiť ( ), zaviazal súd odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 23.447, eur, tak ako je uvedené vo výrovej časti rozsudku.

Súd pre úplnosť dopĺňa, že vychádzal z časovej ceny dvojgaráže zohľadňujúcej DPH, nakoľko (i napriek námietkam na pojednávaní dňa 09.04.2014) i samotný odporca pri výplate sumy poistného plnenia 961,10 eur zohľadnil poistné plnenie vrátane DPH (poistné plnenie v sume 319.542,-Sk zodpovedá primeraným nákladom na opravu objektu s DPH, stanovených rozpočtom spoločnosťou LAPA SERVICE SLOVAKIA, s.r.o. v expertnej správe).

Navrhovateľ si v konaní popri žalovanej istine uplatňoval voči odporcovi i zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 23.447,62 eur od 23.10.2008 do zaplatenia.

Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z obsahu likvidačného spisu odporcu, ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že odporca ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť dňa 16.10.2008. Počnúc nasledujúcim dňom odporcovi teda začala plynúť lehota 15 dní, po uplynutí ktorej sa poistné plnenie stalo splatným, a táto uplynula dňom 31.10.2008; odporca sa potom počnúc od 01.11.2008 dostal s plnením svojej povinnosti voči navrhovateľovi do omeškania. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 23.447,62 eur počnúc od 01.11.2008 do zaplatenia, keď výšku úroku z omeškania považoval za súladnú s nariadenia vlády č. ; vo zvyšku uplatnený návrh ako nedôvodný zamietol.

Vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o trovách vzniknutých v súvislosti so znaleckým dokazovaním (znalečné za účasť súdneho znalca na pojednávaní súdu dňa 24.02.2014), vyhradil si súd rozhodnutie o trovách konania až na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 9. apríla 2014 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: