Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/291/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu R. F., W.. X.XX.XXXX, F. W. XXXX/XX, U. proti žalovanej R. F., W.. XX.X.XXXX, F. X. Č.. F., U., právnej zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou, advokátkou, so sídlom v Martine, A. Pietra 10645/17 v konaní určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je žalovanej povinný nahradiť trovy konania v sume 275,58 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Miriam Podhraskej, vedený v Tatrabanke a. s., pobočka Martin, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde 22.11.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 352,- eur mesačne s účinnosťou od 22.11.2013. Žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že od 1.12.2012 je nezamestnaný a bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 1.7.2013 mu bola priznaná dávka v hmotnej núdzi, avšak v čase podania žaloby žalobca nemal žiadny iný príjem. Bývalá manželka žalovanému pomoc odmietla, napriek tomu, že to jej schopnosti a možnosti dovoľujú, pretože pracuje vo firme Humana People to People Slovakia, s. r. o., so sídlom v Martine. So žalovanou sa rozviedol a v rozsudku o rozvode manželstva nebolo určené zavinenie žiadnemu z partnerovi. Žalovaná odišla zo spoločnej domácnosti bez uvedenia dôvodu iba niekoľko mesiacov od narodenia dieťaťa, hoci v spoločnej domácnosti mala životné podmienky na veľmi dôstojnej životnej úrovni. Je preukázateľné, že na náklady domácnosti neprispievala. Povinnosť bývalej manželky prispievať žalobcovi príspevky na výživu neovplyvní jej životnú situáciu, lebo v roku 2012 mala vysoký príjem z vyhratého súdneho sporu voči nemu.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a vo svojej výpovedi uviedol, že naposledy pracoval v riadnom pracovnom pomere pre firmu Slovexperta s. r. o. s ktorou rozviazal pracovný pomer v novembri 2012 a odvtedy pracoval už len príležitostne. Potom pracoval pre firmu Design MP s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši na základe dohody o vykonaní práce, ktorú mal uzavretú len do 28.2.2014. Jeho mzdové podmienky sú nastavené tak, aby nezarobil viac ako 148,- eur v hrubom mesačne, teda aby mohol byť ešte evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a mohol poberať dávku v hmotnej núdzi. Tú poberal od 1.1.2014 v sume 41,20 eur. Predtým poberal 117,40 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Zdravotný stav je dobrý. Výživné na maloleté dieťa pochádzajúce zo spoločného manželstva platil v určenej výške 100,- eur, avšak posledné tri mesiace v roku 2014 ho platil v nižšej sume, teda platil len 26,60 eur. Platí ho teda vo výške, ktorá podľa jeho názoru zodpovedá 30% životného minima na nezaopatrené dieťa. K nákladom žalobcu patria poplatky za byt v sume 89,- eur mesačne, byt je v jeho vlastníctve, preddavkovo platí zálohové platby na elektrinu v sume 23,- eur mesačne a zálohové platby za plyn 3,- eurá mesačne. Koncesionárske poplatky pre neho predstavujú náklad 4,64 eur

mesačne. Približne 10x do mesiaca dochádza pracoviska svojho zamestnávateľa a náklady na cestu preňho predstavujú mesačne 67,- eur. Za telefón platí približne 6,84 eur a 9,99 eur platí za internet. Daň z nehnuteľnosti za byt, ktorý vlastní predstavuje 7,36 eur ročne. Raz ročne platí aj komunálny odpad nákladom 25,- eur. K rozviazaniu pracovného pomeru vo firme Slovexperta s. r. o. uviedol, že u tohto zamestnávateľa vykonával de facto prácu programátora, hoci podľa pracovnej zmluvy mal vykonávať prácu analytika, ktorá je slabšie platená. Zamestnávateľ žalobcu nechcel pristúpiť na zmenu pracovných podmienok, ktorá by znamenala aj vyšší príjem, vzhľadom na funkciu, ktorú by žalobca mal vykonávať podľa pracovnej zmluvy a vykonával ju len de facto. Preto žalobca sa rozhodol nepokračovať v pracovnom pomere a pracovný vzťah ukončil dohodou. Žalobca sa snaží aktívne si hľadať zamestnanie, avšak zatiaľ bol neúspešný.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila už listom zo dňa 16.12.2013, ktorý na súd došiel 18.12.2013 a z neho vyplynulo, že so žalobou nesúhlasí. Podľa jej presvedčenia má žalobca vytvorené všetky podmienky pre to, aby sa živil prácou vykonávanou v pracovnom pomere a finančné pomery žalovanej neodôvodňujú poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného žalobcu čo i len v minimálnej výške. Sama poukázala na skutočnosť, že žalobca dohodou rozviazal svoj posledný stály pracovný pomer a týmito skutočnosťami sa zaoberal aj súd v konaní o zníženie výživného, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. Žalobca sa takto svojim vlastným konaním vzdal výhodného zamestnania a adekvátneho príjmu, čo nemôže ísť na ťarchu žalovanej.

Žalobca už podal raz návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, ktoré konanie sa na Okresnom súde Martin viedlo pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a v tomto konaní uviedol, že si svoje vzdelanie doplnil a stal sa projektantom a revíznym technikom vyhradených elektrických zariadení, je teda schopný robiť programátorskú prácu.

Príčinou rozpadu vzťahu medzi účastníkmi konania bola vzájomná nedôvera a strach žalovanej zo žalobcu, ktoré vyplývali z jeho hrubého správania tak voči žalovanej, ako aj voči spoločnej dcére. Žalobca sa o žalovanú nezaujíma a rovnako sa nezaujíma o ich spoločné dieťa. Žalovaná po odchode zo spoločnej domácnosti musela riešiť svoje bývanie a s dcérou býva v byte svojich rodičov.

V súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaná mala v roku 2012 vysoký príjem z vyhratého súdneho sporu voči žalobcovi uviedla, že šlo o plnenie vo výške 7685,- eur, ktoré poskytol žalobca na základe právoplatného súdneho rozhodnutia vedeného v konaní na Okresnom súde Martin pod sp. zn. XC/ XXX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia. Šlo o časť finančných prostriedkov, ktoré žalovaná vložila počas manželstva zo svojich výlučných prostriedkov do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, čím sa jeho rodinný dom zhodnotil. Takto žalovaná investovala finančné prostriedky, ktoré jej poskytli jej rodičia a ktoré im po vyplatení sumy 7685,- eur aj čiastočne vrátila. Žalobca rodinný dom odpredal a kúpil si byt. Ako žalobca použil finančné prostriedky vzhľadom na nižšiu kúpnu cenu bytu, žalovaná nemala vedomosť.

Žalovaná je zamestnaná v spoločnosti Humana People to People od 1.9.2013 a jej mesačný príjem predstavuje sumu 437,- eur plus dojednaný tzv. dochádzkový bonus vo výške 50,- eur mesačne, ktorý je žalovanej vyplatený v prípade, ak odpracuje celý mesiac bez absencie v práci. Žalovaná sa však osobne stará o maloleté dieťa účastníkov Natáliu a z Úradu práce v Martine poberá prídavok na dieťa. Posledný mesiac žalobca na mesiac uhradil len sumu minimálneho výživného. Dieťa navštevuje materskú školu. Žalovaná žije s dcérkou u svojich rodičov a za bývanie im prispieva sumou 100,- eur mesačne. K ďalším jej životným nákladom patria poplatky poistného v sume 21,66 eur mesačne, sporenie na vkladnú knižku dcéry 50,- eur štvrťročne, poplatky za mobilný telefón 10,- eur mesačne, poplatky za materskú školu dieťaťa v sume 8,- eur a 25,- eur za stravu dieťaťa v škôlke, poplatky za komunálny odpad 50,- eur ročne a cestovné do práce 12,- eur mesačne. Žalovaná má zdravotné problémy s chrbticou v dôsledku ktorých bola aj hospitalizovaná v martinskej Univerzitnej nemocnici Martin. Vzhľadom na tieto výdavky žalovanej a vzhľadom na uvedené skutočnosti mala za to, že žaloba je nedôvodná a žiadala ju zamietnuť.

Vo svojej výpovedi potom žalovaná zotrvala na tvrdeniach uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe. Naviac uviedla, že pracovisko má v Priekope, ale na dochádzku do zamestnania najmä v zime používa MHD. Svoje iné pravidelné výdavky v súvislosti s nákupom stravy, oblečenia, hygienických potrieb atď. sa snaží obmedzovať. Žalovaná má zamestnanie, ktoré je veľmi slabo platené a ktoré navyše fyzicky vzhľadom na zdravotné problémy nezvláda. Je triedičkou materiálu, kde podáva fyzický náročný výkon a tiež sa obáva, že fyzicky v práci zlyhá. Táto práca nezodpovedá ani jej kvalifikácií ale bola nútená ju prijať, pretože potrebuje živiť svoje dieťa, ktoré bolo napr. počas zimnej sezóny 4 až 5x choré. Žalovanej vypomáhali vtedy jej rodičia, ale samozrejme absencie žalovanej z tohto dôvodu zamestnávateľ len s námahou akceptuje. Žalobca mal predtým dobrú prácu, ktorej sa vzdal a musel si byť vedomý toho, že musí živiť nielen seba ale aj svoje maloleté dieťa.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s ďalšími listinami, ktoré účastníci pripojili do súdneho spisu, najmä s listinnými dôkazmi preukazujúcimi ich príjmy a životné náklady, listinnými dôkazmi preukazujúcimi súčasné zamestnanie žalobcu a žalovanej a spôsob ukončenia pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa a oboznámil sa s podstatným obsahom súdneho spisu Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX a XC/XXX/XXXX.

Žalobca potvrdil, že bol výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý predal v roku 2010 približne za sumu 2 000 000,- Sk v prepočte na 6638,- eur, avšak neskôr bola táto suma znížená, keďže na dome sa vyskytli nejaké závady. Následne si kúpil byt z peňazí, ktoré získal predajom domu a hypotekárny úver si zobral na to, aby vyplatil podlžnosti voči bývalej manželke, teda voči žalovanej. Byt kúpil za menej peňazí než predstavovala kúpna cena rodinného domu, ale musel vyplatiť nejaké dlžoby, najmä tie na ktoré boli už vedené exekúcie. V čase konania už nemal žiadne úspory.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 14.4.2011. Žalobcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa účastníkov Natáliu v sume 100,- eur mesačne. Túto v čase konania neplatil v plnej výške, ale len v sume zodpovedajúcej približne 30% životného minima na W. maloleté dieťa. Posledný pracovný pomer mal žalovaný uzavretý s firmou Slovexperta s. r. o. so sídlom v Žiline, kde pracovný pomer rozviazal dohodou k 30.11.2012 bez uvedenia dôvodu. Žalobca dokonca pripojil do spisu návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou z ktorého vyplynulo, že odmieta vykonávať prácu na ktorú nie je určený, keďže zamestnávateľ s ním nepodpísal dodatok k pracovnej zmluve, ktorým by zmenil funkciu analytika na funkciu programátora.

Listinnými dôkazmi účastníci konania preukázali svoje príjmy a životné náklady v tej sume, aká vyplývala z ich výpovede. Žalobca na poslednom pojednávaní ešte produkoval dôkaz preukazujúci, že s účinnosťou od 1.3.2014 mu bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine č. MT3/HS/SOC/2014/21218 zo dňa 27.3.2014 priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľa z práce vykonávanej pre firmu Design MP s. r. o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši súd z dohody o vykonaní práce, ktorú má žalobca uzavretú zistil, že podľa tejto dohody by mal byť odmeňovaný hrubou mzdou 5,- eur na hodinu. Žalobcovi je ale mzda vyplácaná nepravidelne za december 2013 dosiahol u tohto zamestnávateľa čistú mzdu 101,72 eur a za november 2013 rovnakú sumu 101,72 eur.

U firmy Slovexperta s. r. o. so sídlom v Žiline podľa potvrdenia tohto zamestnávateľa žalobca dosahoval v období 6 mesiacov pred ukončením pracovného pomeru priemerný čistý príjem vo výške 804,17 eur.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení - 73 a ďalších Zákona o rodine ().

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z n ich súd. Prihliadne pri tom i na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému príspevok priznal nie je z objektívnych dôvodov sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa z dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si sústavnú opateru.

Podľa § 73 Zákona o rodine právo na príspevok zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby opravného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd iba vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd predovšetkým prihliadal na skutočnosť, že žalobca koncom roku 2012 ukončil pracovný pomer u posledného stáleho zamestnávateľa z dôvodu nespokojnosti s pracovným zaradením, avšak tento pracovný pomer mu poskytoval stabilný príjem vyše 800,- eur mesačne, bolo to za situácie, keď žalobca vedel, že je rozvedený a že má určenú vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťa, navyše si musel byť vedomý tej skutočnosti, že bez toho aby mal zabezpečené nové finančne lepšie ohodnotené zamestnanie jeho výživa bude ohrozená, napriek tomu si žalobca počínal tak, ako si počínal a za situácie, keď žalovaná dosahuje minimálny príjem, nepostačujúci na riadnu výživu jej a maloletého dieťaťa účastníkov, ktoré jej bolo zverené do osobnej starostlivosti na čas po rozvode. Nie je možné, aby žalovaná na výživu žalobcu prispievala čo i len minimálnym príspevkom. Výživa žalobcu je síce zabezpečovaná len dávkou v hmotnej núdzi a príjmom na základe dohody o vykonaní práce cca 101,- eur mesačne avšak práve táto skutočnosť by žalobcu mala motivovať k tomu, aby si vzhľadom na svoju kvalifikáciu v oblasti informačných technológií dokázal obstarať zamestnanie, ktoré by mu poskytlo pravidelný príjem potrebný na výživu žalobcu aj na výživu maloletého dieťaťa. Za situácie, keď žalobca neprispieva riadne ani na výživu spoločného dieťaťa účastníkov a keď sám rozviazal ľahkovážne stabilný pracovný pomer poskytujúci mu slušný a istý príjem sa javí byť súdu v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovanú, ktorá s mimoriadnym fyzickým úsilím v pracovnom pomere zabezpečuje sama výživu pre seba a spoločné dieťa účastníkov, ona na výživu prispievala čo i len príspevkom v sume 1,- eur. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú a odporujúcu dobrým mravom zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalovaná bola v konaní plne úspešná a preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré jej vznikli jej právnym zastúpením. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené a priznané podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a sú tvorené odmenou právnej zástupkyne žalobkyne za 4 úkony právnej služby, z toho úkony urobené v roku 2013 po 60,07 eur, a úkony urobené v roku 2014 po 61,87 eur. K úkonom urobeným v roku 2013 patrí režijný paušál 7,81 eur a k úkonom urobeným v roku 2014 patrí režijný paušál v sume 8,04 eur (, , , Vyhlášky č. ). K úkonom právnej služby patria prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie vyjadrenia k žalobe z roku 2013 a účasť na pojednávaní v dňoch 26.2.2014 a 10.4.2014. Spolu

trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 275,58 eur a žalobca je povinný nahradiť ich žalovanej podľa na účet právnej zástupkyne žalovanej - advokátke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.