Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-150-2013.pdf
PDF · 122.87 KB
Case nature
Subarea
4Co/150/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľov 1) T. E., bytom K., Z. č. XXX/XX a 2) T. X., bytom Z. Dubnica, J. A. č. XXX/XX, v konaní zastúpených JUDr. P. E., advokátom so sídlom K., Z. sv. T. XX proti odporcom 1) F. A., bytom K., X. č. XX/XX, 2) X. U., bytom K., X. č. XX, 3) G. V., bytom K., ul. XX. apríla č. XXX/X, zastúpenej JUDr. P. G., advokátom so sídlom K., Z. K. XXXX/XX, 4) F. E., bytom K., H. č. XXX/XXX, 5) T. E., bytom K., H. č. XXX/XXX, zastúpenej Ing. G. E., bytom K., X. 3, 6) F. V., bytom K., O. č. XXX/XX, 7) O. F., bytom K., M. R. V. č. XXX/XX, 8) F. U., bytom K. K., Q. č. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.novembra 2012, č. k. 22C/106/2012-57 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 3/ náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 67,88 eur k rukám JUDr. P. G., advokáta.
Odporcom 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že navrhovateľ 1/ v podiele 1/2 a navrhovateľka 2/ v podiele 1/2, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zameraných geometrickým plánom č. plánu 22822178-80/2005 zo dňa 15.11.2005 overeným Správou katastra Trenčín dňa 19.12.2005 pod č. 1065/05 ako novovytvorená parc. č. XXXX/ X - trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, ktorá vznikla zlúčením dielu "1" vo výmere XXX m2 odčleneného od nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. ako Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXXX m2 a dielu "2" vo výmere XX m2 odčleneného od nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. ako Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc. č. XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2 a novovytvorená parc. č. XXXX/X - les vo výmere XXX m2, ktorá vznikla zlúčením dielu "3" vo výmere XXX m2 odčleneného od nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. H. ako Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc.č. XXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXXX m2 a dielu "4" vo výmere XXX m2 odčleneného od nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. ako Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc. č. XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2. Odporcom 1/ až 8/ náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistení - z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. vyplýva, že v časti B sú ako spoluvlastníci parcely č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2 zapísaní odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 8/. Zároveň je uvedená poznámka, že pozemok podlieha pozemkovým úpravám podľa rozhodnutia č. 2009/00134-108, resp. v súčasnej dobe poznámka, že k 19.07.2012 správa katastra pozastavila zápisy do katastra nehnuteľností. Verejné a iné listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po termíne pozastavenia
zápisov do katastra, orgán katastra vráti ako nezapísateľné tomu, kto ich vyhotovil. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedenom pre k.ú. H. súd zistil, že v časti B sú ako spoluvlastníci parcely č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 zapísaní odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/, 5/,7/, 8/. Zároveň je uvedená poznámka, že pozemok podlieha pozemkovým úpravám podľa rozhodnutia č. 2009/00134-108, resp. v súčasnej dobe poznámka, že k 19.07.2012 správa katastra pozastavila zápisy do katastra nehnuteľností. Verejné a iné listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po termíne pozastavenia zápisov do katastra, orgán katastra vráti ako nezapísateľné tomu, kto ich vyhotovil. Zo správy Správy katastra Trenčín zo dňa 25.05.2012 zasielanej všetkým súdom v trenčianskom kraji vyplynulo, že k 19.07.2012 správa katastra pozastavuje zápisy do katastra nehnuteľností v k. ú. H. z dôvodu aktualizácie registra pôvodného stavu na právny stav a aktualizácie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu projektu pozemkových úprav v k. ú. H.. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu nebude možné vykonať zápis verejných a iných listín do katastra nehnuteľností. Listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po termíne pozastavenia zápisov do katastra, orgán katastra vráti ako nezapísateľné tomu, kto ich vyhotovil. Spis tunajšieho súdu sp. zn. 9C/1188/1986 bol už skartovaný, zachovaný zostal len rozsudok. Rozsudkom zo dňa 7.6.1987 č. k. 9C 1188/86-35 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.1987, Okresný súd Trenčín vo veci navrhovateľa t. č. zomrelého H. E. (právneho predchodcu navrhovateľov 1/ a 2/) proti odporcom (odporcom v tomto konaní, resp. ich právnym predchodcom) o určenie vlastníckeho práva vo výroku rozhodol tak, že určil výlučné vlastnícke právo H. E. k nehnuteľnosti parc. č. XXXX - záhrada vo výmere XXXX m2 vytvorenej z nehnuteľnosti parc. č. XXX zapísanej v PK k. ú. H. n/V v zápisnici č. 853. Ďalej rozhodol vo výroku len o trovách konania. Z rozsudku (odôvodnenia) vyplynulo, že H. E. žiadal určiť výlučné vlastnícke právo k EN parc. č. XXXX o výmere XXXX m2. Uviedol, že túto parcelu, ale aj ďalšiu časť pkn. parc. č. XXX užíval ako svoju od roku 1948, kedy jeho otec P. E. robil rozdelenie svojich nehnuteľností. H. E. uviedol, že od roku 1939, kedy bola vykonaná pôvodná deľba medzi spoluvlastníkmi, otec P. E. užíval ako svoju vlastnú časť parc. č. XXX, ktorá je predmetom sporu. Časť parc. č. XXX skultivoval a ohradil. K tejto časti žiadal H. E. určiť vlastnícke právo. H. E. súdu tiež uviedol, že v tej istej zápisnici je vedená aj parc. č. XXX, ohľadne ktorej bolo tiež vykonané vyporiadanie mimo pozemkovej knihy. Nerobí si však právny nárok na túto parcelu. Jeden z odporcov v tomto súdnom konaní T. V. uviedol, že je tiež užívateľom časti pkn. parcele č. XXX a robí si na ňu nárok. R. navrhovateľa za vlastníka plochy, ktorú užíva a na tú si nerobí nárok. Odporcovia V. E., X. E., X. E. potvrdili, že si nerobia nárok na tú časť, ktorú užíva H. E., poukázali však na to, že do vlastníctva ich právneho predchodcu V. E. sa mala pri reálnej deľbe v minulosti dostať parcela číslo XXX. Z vykonaného dokazovania napokon vtedajší súd zistil, že účastníci prípadne ich právni predchodcovia sú vedení ako pozemnoknižní vlastníci nehnuteľností v k. ú. H. parc. č. XXX a XXX a že všetci účastníci potvrdzujú reálne rozdelenie užívania týchto nehnuteľností, ku ktorému malo dôjsť v rokoch 1939 a 1940. Podľa judikátu býv. NS ČSR číslo 911 v dohode o rozdelení užívania spoločnej nehnuteľnosti treba vidieť aj dohodu o zrušení spoluvlastníctva. Spoluvlastníctvo účastníkov teda zaniklo ešte v roku 1939-1940. Na tom základe užíval otec H. E. vydelený podiel z parc. č. XXX. V nadväznosti na to sa v odôvodnení tohto rozsudku konštatovalo, že zo znaleckého posudku vyplýva, že EN parc. č. XXXX bola vytvorená z pkn. parc. č. XXX a táto časť nie je vedená na užívateľa JRD a že v grafickej prílohe k posudku znalec zobrazil hranice pôvodných pkn. parciel, hranice užívania aj hranice EN parciel. Ďalej sa v odôvodnení tohto rozsudku konštatovalo, že žalobca (H. E.) má ohradenú časť, ktorá dostala označenie ako parc. č. XXXX a že užíva aj ďalšie časti, ktoré sú však evidované pre socialistické organizácie a preto ohľadne týchto chýba naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a rovnako u parciel zodpovedajúcich pkn. parc. č. XXX chýba naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho vzťahu, pretože aj tieto ďalšie časti sú evidované pre užívateľa socialistickú organizáciu. Vo výroku rozsudku sa však neuvádza rozhodovanie súdu ohľadom inej parcely ako parcely č. XXXX, ktorá bola jediná predmetom návrhu H. E.. Podľa tvrdenia navrhovateľov tieto ďalšie pozemky, ku ktorým z tohto dôvodu vlastnícke právo v prospech H. E. v uvedenom súdom konaní určované nebolo, predstavujú predmetné pozemky zamerané geometrickým plánom Ing. P. F. zo dňa 15.11.2005 č. 22822178-80/2005. Predmetom tohto konania podľa výpovede navrhovateľov sú aj parcely vytvorené z pôvodnej PKN č. XXX. Dňa 28.07.1987 bola uzavretá kúpnopredajná zmluva medzi predávajúcim H. E. a kupujúcimi navrhovateľmi 1/ a 2/, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť parc. č. XXXX v k. ú. H. zapísaná v LV č. XXX Q. geodézie v K.. Zmluva bola registrovaná rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne dňa 22.09.12987 pod č. k. R I 1066/87. Navrhovateľ 1/ je jedným z detí zomrelého H. E.. Vypovedal, že sporné pozemky užíva 35 rokov. Užíva ich ako syn H. E.. Nebol jeho jediným dieťaťom. Na otázku súdu, akým spôsobom nadobudol predmetný pozemok od H. E., navrhovateľ 1/ uviedol, že sa tak stalo v rámci dedičského konania po otcovi H. E. v rámci vyporiadania s ostatnými súrodencami. A. z bratov dostal nejaký pozemok a on dostal tento pozemok. Až na otázku súdu, aby
odstránil rozpor, pokiaľ v návrhu uvádza, že pozemok nadobudol darom a vo výpovedi uvádza, že sa tak stalo v rámci dedičského konania, navrhovateľ 1/ uviedol, že ho dostal darom. V roku 1975 alebo 1976 chcel vybudovať záhradnú chatku. V tom čase začal rekultivovať pôdu, a to v časti, ktorá bola ohradená. Túto ohradenú časť nadobudol kúpno-predajnou zmluvou od svojho otca. Otec H. E. ďalej užíval predmetné parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu a on pokračoval v jeho užívaní po ďalšiu dobu. Navrhovateľka 2/ je bývalou manželkou navrhovateľa 1/. Od uzavretia manželstva v roku 1976 začali s navrhovateľom 1/ užívať parcely, ktoré užíval svokor H. E.. Rozhodli sa tieto pozemkovo usporiadať, resp. ohradenú časť a za tým účelom začali vybavovať potrebné podklady, keďže tento pozemok užíval H. E. na základe reálnej deľby, ku ktorej došlo v minulosti. Túto skutočnosť potvrdil aj MNV v H. nad V. obecným svedectvom zo dňa 15.10.1981 a prehlásenie dedičov po zomrelom P. E., otcovi H. E., a to O. A., sestry H. E. a ďalej X. E. a X. E., ktorí uznali výlučné vlastníctvo k parcele č. XXX a ktoré doklady získali na účely vyššie uvedeného súdneho konania. Následne túto parcelu - ohradenú časť získali kúpnopredajnou zmluvou, a zostávajúcu časť, ktorá nebola pozemnoknižne zapísaná na H. E., naďalej užívali, pokračovali v užívaní po H. E.. Navrhovateľka 2/ ďalej vypovedala, že, keďže tieto parcely neboli predmetom rozhodnutia súdu, pretože boli v užívaní socialistickej organizácie, tak tieto akože darom previedol H. E. na ňu a navrhovateľa 1/. Toto sa stalo zhruba v dobe po vydaní rozsudku. Súd mal za to, že v danej veci je naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že ako vlastník nehnuteľností sú v katastri nehnuteľností i v schválenom projekte pozemkových úprav zapísané iné osoby. Na tom nič nemení skutočnosť, že správa katastra k 19.07.2012 pozastavila zápisy do katastra nehnuteľností v k. ú. H. s tým, že listiny, ktoré nadobudnú právoplatnosť po termíne pozastavenia zápisov do katastra, orgán katastra vráti ako nezapísateľné tomu, kto ich vyhotovil. Súd poukázal na cit. ustanovenie § 42c zákona o pozemkových úpravách, ktoré umožňuje aj po schválení vykonania projektu pozemkových úprav rozhodnúť o zmene projektu v prípade zistených chýb údajov projektu. Práve rozhodnutie súdu v danej veci by upozorňovalo obvodný pozemkový úrad na zistené chybné údaje projektu nezohľadňujúce skutočný právny stav. Za takýchto okolností majú navrhovatelia naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu, ktoré je podkladom pre zmenu v projekte pozemkových úprav a následne aj v katastri nehnuteľností. Preto sa zaoberal i hmotnoprávnou stránkou veci. Po zhodnotení skutkového stavu zisteného vykonaných dôkazov a po posúdení v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovatelia sa domáhali určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tvrdili, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b) držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby u nehnuteľností desaťročná. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria. Pri oprávnenej držbe musia byť teda splnené nasledovné náležitosti: 1. faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, 2. vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, 3. dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný (bona fide) alebo nedobromyseľný (mala fide), treba vždy hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Treba tu mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva (nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpnu alebo darovaciu zmluvu). Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby, teda najmä k existencii nadobúdacieho titulu, v občianskoprávnych vzťahoch k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Práve táto dobrá viera o existencii nadobúdacieho titulu pre navrhovateľov 1/ a 2/ od H. E., keďže títo sa domáhajú určenia vlastníckeho práva vo svoj prospech, nie v prospech ich právneho predchodcu H. E., nebola navrhovateľmi nepochybne preukázaná, naopak vykonanými dôkazmi bola vyvrátená. Navrhovatelia v návrhu spísanom advokátom tvrdili, že im ich právny predchodca H. E. previedol sporné pozemky "neformálnou ústnou zmluvou bezodplatne (darovaním)" zároveň s uzavretím kúpnej zmluvy k zapísanému pozemku v roku 1987. Navrhovateľ 1/ však na otázku súdu vo svojom výsluchu najskôr uviedol, že sa predmetné pozemky získal dedením po H. E., keď v rámci dedičského konania sa s ostatnými dedičmi po zomrelom H. E. vyporiadal tak, že jemu pripadnú sporné pozemky. Až na výzvu
súdu, aby odstránil rozpor medzi jeho výpoveďou a tvrdením v návrhu uviedol, že pozemok získal darom od H. E.. Navrhovateľka 2/ taktiež vypovedala ohľadom nadobúdacieho titulu rozdielne od návrhu, keď uviedla, že od uzavretia manželstva v roku 1976 užívali s navrhovateľom 1/ predmetné parcely, a dali si usporiadať ohradenú časť parcely. Následne túto previedli kúpnopredajnou zmluvou a zostávajúcu časť, ktorá nebola pozemnoknižne zapísaná na H. E., naďalej užívali a túto im akože daroval. Z týchto zistených skutočnosti vychádzajúc najmä z rozporných tvrdení navrhovateľov nie je preukázaná, resp. javí sa ako pochybná existencia akéhokoľvek nadobúdacieho titulu, od ktorého navrhovatelia odvodzujú vlastnícke právo vo svoj prospech. Aj keby však nadobúdací titul existoval, t.j. nejaká zmluva o prevode nehnuteľností s H. E. a navrhovateľmi uzavretá bola, je zrejmé, že navrhovatelia 1/ a 2/ v čase tvrdeného uzavretia zmluvy v návrhu v roku 1987 vedeli, že H. E. nie je zapísaný ako výlučný vlastník sporných pozemkov. Boli to totiž práve oni, ktorí iniciovali začatie súdneho konania z dôvodu neusporiadných právnych vzťahov k pozemkom. O neexistencii zapísaného vlastníckeho práva H. E. mali vedomosť najneskôr od roku 1981, z ktorého roku pochádzajú dôkazy - obecné svedectvo a prehlásenie určené pre predchádzajúce súdne konanie, ktoré doklady vybavovali práve navrhovatelia. Navrhovatelia v roku 1987 uzavreli riadnu zmluvu o prevode inej susediacej nehnuteľnosti od H. E.. Teda jednoznačne mali vedomosť o požadovanej forme tejto zmluvy (písomná zmluva). Vedeli, že medzi nimi a H. E. nebola uzavretá formálne riadna zmluva, na základe ktorej by sa mohli v považovať bez akýchkoľvek pochybností za riadnych vlastníkov nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (Rozsudok Nejvyššího soudu České republiky ze dne 10. 2. 1999 sp. zn.. 2 Cdon 568/96). Je však zrejmé (z ich postupu v prípade iného pozemku), že navrhovatelia v danom období vedeli, že ústna zmluva nepostačuje pre nadobudnutie vlastníctva a vedeli, že prevodca H. E. nie je zapísaným vlastníkom. Aj keď došlo k určeniu vlastníckeho práva H. E. k susednému pozemku, z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že niektorí spoluvlastníci nesúhlasili s týmto návrhom. Existovala teda spornosť vlastníckeho práva H. E. k pozemkom, ktorá musela byť navrhovateľom známa. Preto v spojení s ich rozpornou výpoveďou má súd za zistené, že nedošlo k uzavretiu žiadnej, resp. minimálne riadnej zmluvy o prevode sporných nehnuteľností od H. E. a teda neexistuje presvedčivý nadobúdací titul, ktorý by mohol v navrhovateľoch vzbudiť dobrú vieru, že sú len oni vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Súd má však pochybnosť aj ohľadne výlučného vlastníctva právneho predchodcu H. E. (tým aj dobrej viery navrhovateľov k nadobudnutiu vlastníckeho práva) k dielu 2 a k dielu 4 odčleneného od nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. ako Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu - parc.č. XXX - orná pôda vo výmere XXXX m2. Vychádzajúc z rozsudku sp. zn. 9C/1188/1986 totiž H. E. v súdnom konaní výslovne uviedol, že si nerobí právny nárok na parcelu č. XXX, ohľadne ktorej bolo tiež vykonané usporiadanie vzťahov mimo pozemkovej knihy. Taktiež V. E., X. E., X. E. v súdnom konaní sp. zn. 9C/1188/1986 poukázali na to, že do vlastníctva ich právneho predchodcu V. E. sa pri reálnej deľbe mala dostať parcela číslo XXX. Bez ohľadu na túto skutočnosť, je však súd toho názoru, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu oprávnenej držby, a to konkrétne ich dobrej viery, že výlučne im patria sporné nehnuteľnosti, najmä nepreukázali existenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého svoju dobrú vieru odvodzujú. Ostatné predpoklady vydržania, a to nepretržitosť a dlhodobosť držby - užívania nehnuteľností navrhovateľmi preukázané boli aj výpoveďami odporcov, na ktoré navrhovatelia poukazovali pri hodnotení dôvodnosti nároku. Tieto výpovede však nedokazovali existenciu a ani sa nijako netýkali práve dobrej viery navrhovateľov 1/ a 2/ vo vyššie uvedenom zmysle. Samotné faktické užívanie nevedie k vydržaniu vlastníckeho práva, vždy musí byť súčasne prítomná dobromyseľnosť držiteľa, t.j. musí ísť o oprávnenú držbu. Vzhľadom na uvedené právne posúdenie a zhodnotenie zistených skutočností, súd návrh na určenie vlastníckeho práva zamietol. Právne vec posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a § 42c ods. 1 a 2 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Odporcovia 1/ až 8/, ktorí mali vo veci plný úspech, zásadne prislúcha právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti odporcovi. Odporcovia si však nárok na náhradu týchto trov, ako vyžaduje ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., neuplatnili. Preto súd rozhodol tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. Považovali ho za vecne nesprávny a založený na celkom nesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Dôvodili, že výsledky uvedeného konania vytvárajú presvedčivý základ
pre záver o existencii dobrej viery H. E. v držbe predmetných nehnuteľností od roku 1948 až do roku 1987, kedy sa rozhodol tieto nehnuteľnosti previesť na navrhovateľov 1/ a 2/. Považovali za celkom logické a opodstatnené, že H. E. usporiadanú časť z pozemkov, ktoré mal takto dlhodobo vo svojej nerušenej držbe previedol na navrhovateľov 1/ a 2/ riadnou písomnou zmluvou, ktorá nadobudla právne účinky jej registráciou býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne podľa vtedy platných predpisov /kúpna zmluva zo dňa 28.7.1987/, a že zvyšnú neusporiadanú časť pozemkov previedol na nich v rovnakom pomere neformálnou zmluvou, a keďže tak urobil bezodplatne, táto mala nepochybne charakter darovacej zmluvy. Navrhovatelia 1/ a 2/ na základe toho súčasne vstúpili do držby všetkých pozemkov, ktorá mal dovtedy vo svojej držbe H. E., a to vo vzťahu k pozemku prevedenému riadnou písomnou zmluvou ako jeho vlastníci a vo vzťahu k ostatným pozemkov ako ich oprávnení držitelia konajúci v dobrej viere, že im aj tieto pozemky patria, pričom dobrú vieru odvodzovali od neformálnej zmluvy uzavretej s ich právnym predchodcom. Proti skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo majú v nerušenej držbe, nenamietal prakticky žiaden z odporcovi 1/ - 8/ a túto skutočnosť všetci uznávali a bola teda nepochybne preukázaná. Záver súdu o tom, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého by mohli objektívne odvodzovať svoju dobromyseľnosť v držbe predmetných nehnuteľností, nepovažovali za správny, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a vymyká sa aj z medzí posudzovania obdobných prípadov nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania. Zároveň je v rozpore so zákonným predpokladom oprávnenosti držby vyplývajúcim z ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená, pričom obdobný zákonný predpoklad vyplýval aj z ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.. Ďalej namietali, že aj keď súd prvého stupňa vyslovil v odôvodnení svojho rozsudku pochybnosť o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ich právnymi predchodcami, tak bez ohľadu na neopodstatnenosť tohto postupu by uvedená pochybnosť aj tak nemohla viesť k inému záveru, ako k záveru o splnení podmienok na vydržanie týmto postupom ich právnych predchodcov, keďže v pochybnostiach, ktoré súd vyslovil sa oprávnenosť držby zo zákona predpokladá. Posúdenie oprávnenosti ich držby k predmetným nehnuteľnostiam súdom prvého stupňa považovali za nesprávne a neopodstatnené a nevychádza z objektívnych zistení ale len so subjektívneho hodnotenia súdom prvého stupňa. Pri rozhodovaní o návrhoch na určenie vlastníckeho práva právnym titulom vydržania sa prakticky vždy vychádza z toho, že neexistuje právne perfektný nadobúdací titul a držiteľ nehnuteľnosti zväčša vždy odvodzuje svoju dobromyseľnosť v držbe a preukazuje tak oprávnenosť držby, od právne neperfektného nadobúdacieho titulu, akým je spravidla dojednanie s vlastníkom príslušnej nehnuteľnosti reálne existujúce, avšak bez vyhotovenia riadnej zmluvy, prípadne len pri vyhotovení určitého svedectva, a to aj dodatočne, alebo potvrdenia o vyplatení kúpnej ceny, prípadne inom vyrovnaní za prevod príslušnej nehnuteľnosti. Všeobecná pozitívna vedomosť navrhovateľov 1/ a 2/ o potrebnosti písomnej zmluvy na prevod nehnuteľnosti nemôže byť dôvodom ich nedobromyseľnosti v držbe predmetných nehnuteľností, keď navrhovatelia do tejto vstúpili na základe neformálneho dojednania s H. E. ako osobou, ktorá predtým mala dlhodobo tieto nehnuteľnosti vo svojej nerušenej držbe a bola považovaná za ich vlastníka. Existenciu oprávnenosti držby možno odvodzovať od objektívnych skutočností zistených vykonaným dokazovaním a pokiaľ súd prvého stupňa dospel k inému záveru, je tento záver nesprávny a v rozpore so zákonom. Dobromyseľnosť držby nemôže vylučovať ani vedomosť držiteľa o neexistencii zápisu vlastníckeho práva k držanej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keď existencia takéhoto stavu neusporiadania právnych vzťahov k príslušnej nehnuteľnosti sa logicky pri uplatnení nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti právnym titulom vydržania všeobecne vždy predpokladá. Z drobných rozporov vo vyjadreniach navrhovateľov 1/ a 2/ ohľadom spôsobu nadobudnutia predmetných nehnuteľností do ich držby v roku 1987 by pri objektívnom posúdení veci s ohľadom na všetky ďalšie zistené skutočnosti, mohli vyplynúť nanajvýš pochybnosti o oprávnenosti držby, ktoré však nedovoľujú v zmysle § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka urobiť záver o neoprávnenosti držby, ale naopak v pochybnostiach sa zo zákona predpokladá, že držba je oprávnená. Vytýkali súdu, že sa týmto zákonným ustanovením dôsledne neriadil a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že ich návrhu v celom rozsahu vyhovie. Náhradu trov konania si neuplatnili.
Písomným podaním zo dňa 15.04.2013 označeným ako doplnenie odvolania navrhovatelia 1/ a 2/ doplnili svoje odvolanie o nové skutočnosti, ktorými je vykonanie zápisu schváleného projektu pozemkových úprav v kat. úz. H. - L. a na základe toho nastalé zmeny týkajúce sa zápisu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania z hľadiska ich označenia a výmer , ako aj z hľadiska zápisu právnych vzťahov k nim. Namiesto pôvodných pozemkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX
pre k. ú. H., ku ktorým sa domáhajú návrhom určenia vlastníckeho práva, boli v katastri nehnuteľností pre k. ú. H. zapísané ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo výlučnom vlastníctve G. V., rod. E. /odporkyne 3//, na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo výlučnom vlastníctve V. L., rod. V. /ktorá zatiaľ nie je účastníkom konania/, na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX/X -trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo výlučnom vlastníctve F. V. /odporcu 6/6, na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX/X -trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo výlučnom vlastníctve O. F., rod. V. /odporkyne 7/ a na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2 vo výlučnom vlastníctve T. B., rod V. /ktorá zatiaľ nie je účastníčkou konania/. Preto vzhľadom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na nové zameranie týchto pozemkov a v nadväznosti na to upraviť aj okruh účastníkov na strane odporcov, navrhli zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. g/, ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny, nakoľko súd vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a svoj záver náležite odôvodnil. Poukázala na tú skutočnosť, že v dobe od vydania napadnutého rozsudku po dnešný deň došli v katastri nehnuteľností k zápisu rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav v k. ú. H. a aktuálne údaje z katastra nehnuteľností nie sú totožné s údajmi použitými v žalobnom návrhu, rozsudku a ani v odvolaní. Kataster nehnuteľností prevzal nové usporiadanie pozemkov aj dotknutej lokalite vrátanie evidencie nových vlastníckych pomerov k jednotlivým pozemkom. Tieto skutočnosti neumožňujú bez ďalšieho ani pokračovanie v tomto súdnom konaní. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol a napadnutý rozsudok ako správny a zákonný potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania za trovy právneho zastúpenia v sume 67,88 eur.
Odporca 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že tvrdenia navrhovateľov v návrhu , ale aj v odvolaní sú pravdivé a ich nároky sú oprávnené. Považoval by za nespravodlivé, aby po desaťročiach nerušeného užívania predmetných nehnuteľností, by sa mali tieto stať vlastníctvom niekoho iného.
Odporcovia 1/, 2/, 5, 6/, 7/ a 8/ sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali existenciu oprávnenej držby, a to konkrétne ich dobrej viery, že výlučne im patria sporné nehnuteľnosti, najmä nepreukázali existenciu nadobúdacieho titulu, od ktorého svoju dobrú vieru odvodzujú. Ostatné predpoklady vydržania, a to nepretržitosť a dlhodobosť držby - užívania nehnuteľností navrhovateľmi preukázané boli aj výpoveďami odporcov, na ktoré navrhovatelia poukazovali pri hodnotení dôvodnosti nároku. Tieto výpovede však nedokazovali existenciu a ani sa nijako netýkali práve dobrej viery navrhovateľov 1/ a 2/. Samotné faktické užívanie nevedie k vydržaniu vlastníckeho práva, vždy musí byť súčasne prítomná dobromyseľnosť držiteľa, t.j. musí ísť o oprávnenú držbu.
Odvolací súd sa s týmto právnom názorom súdu prvého stupňa i s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľov 1/ a 2/ uvádza nasledovné:
Navrhovatelia 1/ a 2/ svojím odvolaním namietajú nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvého stupňa sa pri posudzovaní splnenia predpokladov vydržania vlastníckeho práva, najmä predpokladu dobromyseľnosti, čiastočne odchýlil od ustálenej súdnej praxe.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
K posudzovaniu otázky, či je držiteľ dobromyseľný alebo nie súdna prax dospela k názoru, podľa ktorého je treba túto otázku hodnotiť vždy objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska /osobného presvedčenia/ samotného účastníka. Pri hodnotení dobromyseľnosti je vždy treba vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú treba vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať k všetkým právnym skutočnostiam, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existenciu právneho titulu o prevode nehnuteľnosti. Pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu, nakoľko tu chýba jeden predpokladov vydržania a to dobromyseľnosť.
Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní poukazujú na skutočnosť, že dobrú vieru nadobudli na základe právneho titulu, a to ústne uzavretej darovacej zmluvy z roku 1987 medzi nimi a ich právnym predchodcom H. E.. Odvolací súd je toho názoru ako súd prvého stupňa, že navrhovatelia nemohli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržať, nakoľko ich držba sa neopiera o titul spôsobilý k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Neformálne uzavretá darovacia zmluva nie je titulom, ktorý by zakladal dobromyseľnosť navrhovateľov. Preto, pokiaľ súd prvého stupňa v danej veci uzavrel, že za týchto okolností nemohli byť navrhovatelia 1/ a 2/ v dobrej viere, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, je tento právny záver správny.
Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní ďalej namietajú, že z ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva aj to, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
Občiansky zákonník v § 130 ods. 1 veta druhá skutočne uvádza, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená. Navrhovateľ, ktorý sa dovoláva ochrany oprávnenej družby, musí, okrem iného, tvrdiť okolnosti, z ktorých bude vyplývať dobrá viera. Pokiaľ na základe vykonaného dokazovania vznikne stav, v ktorom nie je isté, či o oprávnenú držbu išlo, urobí súd kladný záver. Podľa súdnej praxe sa ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá aplikuje až v prípade, kedy aj napriek tvrdeným a preukázaným skutočnostiam svedčiacim o oprávnenej držbe, pretrvávajú v tomto smere určité pochybnosti o jej existencii či pravdivosti. Ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka o tom, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená, sa však nevzťahuje na akúkoľvek držbu, ale len na držbu, ktorá sa opiera o objektívne prijateľnú dobrú vieru držiteľa o tom, že je vlastníkom veci, a to na základe aspoň domnelého právne relevantného právneho titulu.
Aplikácia ustanovenia § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka preto v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko držba navrhovateľov sa neopierala o objektívne prijateľnú dobrú vieru o tom, že navrhovatelia sú vlastníkmi nehnuteľností aspoň na základe domnelého relevantného právneho titulu. Takýmto titulom, neformálne uzavretá ústne darovacia zmluva, nie je. Preto aj námietka, že dané
ustanovenie Občianskeho zákonníka platí pre každú vec, ktorej predmetom je určenie vlastníckeho práva na základe vydržania, nebola opodstatnená.
Vzhľadom na uvedené potom odvolací súd neprihliadol na doplnenie odvolania v súvislosti s vykonaním zápisu schváleného projektu pozemkových úprav v kat. úz. H. - L. do katastra nehnuteľností.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol vo vzťahu k úspešným odporcom 1/, 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ a 8/ podľa § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnili.
Úspešnej odporkyni 3/ náhradu trov odvolacieho konania priznal podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko si ich uplatnila. Trovy predstavujú odmenu za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1, 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 30.06.2013 za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu á 60,07 eur + 7,81 eur režijný paušál, spolu 67,88 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.