Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-2660-2007.pdf
PDF · 84.02 KB
Case nature
Area
Subarea
37Er/2660/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: New Style s.r.o., so sídlom: Jesenná 7, 040 01 Košice, IČO: 31 668 585, pre vymoženie 66,39 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorský úrad Košice, pod sp. zn. Ex 0782/07, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. U k l a d á povinnému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi trovy exekúcie v sume 33,08 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V súlade s § 9 ods. 13 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ďalej konal s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako účastníkom konania.
Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.8.2007 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 30.8.2007 vydané poverenie na vykonanie exekúcie XXXX XXXXXX*.
Dňa 18.10.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) z dôvodu preklúzie práva, ktorý následne súdny exekútor dňa 10.11.2011 doručil tunajšiemu súdu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je Rozhodnutie Obvodného úradu v Košiciach, odbor živnostenského podnikania, číslo: Q.-C/XXXX/XXXXX-X/CO, vydaného dňa 16.4.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2007 a vykonateľnosť dňa 4.6.2007.
Súd v tomto prípade pristúpil k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného v čase začatia
exekučného konania, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). Podľa názoru súdu, okamihom nariadenia výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní je deň vydania exekučného príkazu. Uvedený záver potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 107/2012, v zmysle ktorého, ak sa uskutočňuje výkon rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa Exekučného poriadku, treba za okamih nariadenie výkonu rozhodnutia (exekúcie) považovať deň vydania exekučného príkazu v zmysle § 52 Exekučného poriadku. Posledným dňom, kedy bolo možné v predmetnej exekúcii nariadiť výkon rozhodnutia bol deň 4.6.2010. Súdny exekútor však do uvedeného dňa exekučný príkaz nevydal. Uplynutím uvedeného dňa došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, pričom v dôsledku jej uplynutia záväzok povinného zaplatiť pohľadávku zanikol a nastal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP).
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1 písm. f) EP, nakoľko podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1), pričom v danom prípade ide o lehotu prekluzívnu a posledným dňom uvedenej lehoty bol deň 4.6.2010, jej uplynutím zároveň došlo aj k zániku záväzku povinného zaplatiť pohľadávku. V zmysle § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti - uplynutie času, v dôsledku čoho sa exekučný titul stal nevykonateľným a oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že nebude možné ukončiť exekučné konanie pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Z uvedeného dôvodu nemohol oprávnený procesne zaviniť zastavenie exekučného konanie. Rovnako nemohol zaviazať oprávneného na uhradenie trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, tým pádom nebolo možné dané ustanovenie aplikovať pri rozhodovaní o tom, kto bude uhrádzať trovy exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal na uhradenie trov exekúcie povinného (197 ods. 1 EP), pretože súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie zo zákona (§ 196 EP) patrí a oprávnený svojím konaním nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška č. 288/1995 Z. z.), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Vzhľadom k tomu, že predmetné exekučné konanie sa začalo pred 1.5.2008, súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa znenia vyhlášky platného do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení do 30.4.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 2.11.2011 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 52,62 EUR vrátane DPH. Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie a exekútorského spisu považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1) podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 EUR
- každé zisťovanie účtu povinného 2x DÚ 3,32 EUR
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného Kataster, 2x KDI 3,32 EUR Spolu: 19,92 EUR
2) podľa § 22 cit. vyhlášky:
- poštovné 7,65 EUR Spolu: 7,65 EUR
Celkom: 27,57 EUR
DPH 20%: 5,51 EUR 33,08 EUR
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním navrhovanú odmenu vo výške 13,28 EUR s príslušnou DPH zmysle § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., za ďalšie požadované úkony :
- prevzatie návrhu a štúdium spisu. Podľa § 36 ods. 2 EP, exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Podľa názoru súdu možno súdnemu exekútorovi priznať odmenu len za úkon vykonávaný v rámci exekúcie, a tá začína až získaním poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené vyplýva aj z poslednej vety § 47 ods. 3 EP, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Čo sa týka hotových výdavkov, súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 7,65 EUR s príslušnou DPH (doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 1,19 EUR, súčinnosť KDI 1,13 EUR + 1,40 EUR, súčinnosť DÚ - 1,13 EUR + 1,40 EUR a doručenie správy o stave ex. konania oprávnenému
- 1,40 EUR), nakoľko z exekútorského spisu bolo preukázané doručovanie prostredníctvom pošty len v takejto sume.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol o zastavení exekúcie a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 33,08 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.