Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/330/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie oprávneného: CESTY NITRA, a.s., IČO: 34 128 344, Murgašova 6, 949 78 Nitra, zast.: JUDr. Ing. Teodor Kapusta, Murgašova 6, 949 78 Nitra, proti povinnému: PELAS Steel, s.r.o., IČO: 45 547 629, ulica Potôčky 612/14, 919 65 Dolná Krupá, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavol Holík, Horné Bašty 12, 917 01 Trnava, o vymoženie 2 077,99 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinnej proti exekúcii takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a . II. Súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamieta. III. Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 128716 zo dňa 25.04.2012 v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len „“), poveril súdneho exekútora JUDr. Pavol Holík vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava, č.k. -36 zo dňa 09.12.2011.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie, a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.05.2012 neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola preto vrátená súdnemu exekútorovi späť dňa 06.06.2012.

Podľa § 49 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Keďže súdny exekútor doručoval povinnému upovedomenie o začatí exekúcie na adresu sídla uvedenú v Obchodnom registri SR - Krížna 1236/7, Trnava (k zmena adresy sídla povinného došlo ku dňu 29.09.2012) a iná adresa sídla mu nebola známa, v zmysle § 49 ods. 2 Exekučného poriadku je možné uplatniť fikciu doručenia. Zásielka bola vzhľadom na uvedené doručená povinnému dňa 12.06.2012 (t.j. po troch dňoch odo dňa vrátenia zásielky súdnemu exekútorovi). Námietky povinného proti exekúcii a súčasne proti predbežným trovám exekúcie boli postúpené tunajšiemu súdu dňa 24.02.2014.

V námietkach proti exekúcii povinný uvádza, že dňa 07.01.2014 uhradil pohľadávku oprávneného vo výške 2 434,24 EUR, t.j. pohľadávka bola uhradená pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

Na základe tejto skutočnosti je súdny exekútor povinný v zmysle § 46 Exekučného poriadku upustiť od vykonania exekúcie, ak bolo splnené čo mu ukladá rozhodnutie, teda zaplatenie danej pohľadávky. Ďalej povinný uvádza, že považuje výšku trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie za neprípustnú, priečiacu sa vyhláške o odmenách súdnych exekútorov. Povinný žiada o zastavenie exekúcie v plnom rozsahu, zrušenie a zastavenie príkazov v bankách.

Námietky povinného proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 10.02.2014. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinnej proti exekúcii, teda či došlo k zachovaniu 14-dňovej lehoty na ich podanie, v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Podľa sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené v zmysle fikcie doručenia dňa 12.06.2012 a povinný dňa 07.02.2014 odovzdal námietky proti exekúcii a predbežným trovám exekúcie na poštovú prepravu. Lehota teda začala plynúť dňom 12.06.2012 (deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) a posledným dňom tejto lehoty bol deň 26.06.2012, t.j. námietky proti exekúcii neboli podané v zákonnej lehote. Keďže povinný vzniesol námietky proti exekúcii oneskorene, súd námietky povinného proti exekúcii ako podané oneskorene v celom rozsahu zamietol.

Súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak by námietky proti exekúcii boli podané v zákonnej lehote nebolo by im možné vyhovieť, nakoľko sú nedôvodné.

Zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii, nakoľko konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, resp. celú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie.

Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

Citované ustanovenie má teda na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že všetky exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2012 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho by oprávnenému mohli eventuálne vzniknúť aj počiatočné trovy exekúcie.

Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a zároveň mimo exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za udelenie poverenia.

Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je dôležitý i z pohľadu prípadnej „náhrady trov“ prislúchajúcich povinnému (t.j. jeho regresný nárok na náhradu súdneho poplatku), o ktorých musí rozhodnúť exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného poriadku na podnet povinného. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený, per analogiam aj v tých prípadoch, ak povinný musel reálne vynaložiť trovy na zastavenie exekúcie, ktorá bola od jej začiatku neprípustná. Uznesenie, ktorým sa námietkam vyhovuje, je pre povinného jednoznačne relevantným podkladom pre priznanie náhrady za podanie námietok uplatnenej voči oprávnenému.

Ak však základ takéhoto uznesenia spočíval v skutočnosti, že k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie, prípadným uložením povinnosti oprávnenému nahradiť trovy povinnému, čo by bolo logickým dôsledkom opodstatnenosti námietok (a teda úspešnosti povinného v konaní o námietkach), by boli nepochybne poškodené práva oprávneného, ktorý podal návrh na výkon exekúcie oprávnene a na vymoženie existujúceho nároku. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí jednoznačne zohľadňovať stav, resp. oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie.

Výrok v uznesení o námietkach by mal teda v plnej miere zohľadňovať existenciu či neexistenciu zavinenia na strane oprávneného, t.j. či bol návrh na začatie exekúcie podaný oprávnene, či v čase začatia exekúcie trval nárok oprávneného, teda či samotná exekúcia bola v čase jej začatia prípustná.

Takýto právny názor nepriamo potvrdzuje aj § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa Exekučného poriadku. teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou alebo sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné podanie námietok.

Námietky povinného proti exekúcii sú podané neodôvodnene, nakoľko ku dňu začatia exekúcie, t.j. dňa 11.04.2012 mal oprávnený voči povinnému skutočne pohľadávku vo výške 2 077,99 EUR s príslušenstvom. Právny zástupca oprávneného súdnemu exekútorovi dňa 09.01.2014 oznámil, že povinný dňa 08.01.2014 uhradil pohľadávku v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka bola uhradená až po začatí exekúcie. Exekúcia sa preto začala vykonávať oprávnene.

Súd sa ďalej zaoberal námietkami povinného proti predbežným trovám exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené v zmysle fikcie doručenia dňa 12.06.2012. Súd skúmal včasnosť podania námietok povinného proti predbežným trovám exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 3-dňovej lehoty na ich podanie, v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku a , (ďalej len „“). Podľa sa do plynutia lehoty nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota teda začala plynúť dňom 13.06.2012 (deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) a posledným dňom tejto lehoty bol deň 15.06.2012. Podľa vety druhej ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa -4 Z.z, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v

upovedomení o začatí exekúcie. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať (okrem výnimky, že povinný sa spravoval nesprávnym poučením uvedeným v rozhodnutí - ) ani skracovať. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u súdneho exekútora. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky neboli podané v zákonnej lehote.

Keďže povinný vzniesol námietky proti predbežným trovám exekúcie oneskorene a v exekučnom konaní nie je možné odpustiť zmeškanie lehoty, exekučný súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie ako podané oneskorene v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa bližšie zaoberal obsahom v nich uvedeným.

Vzhľadom na to, že k plneniu povinným došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ale na zastavenie (čo aj čiastočné) exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, prípadne na upustenie od exekúcie zo strany súdneho exekútora. V prípade takéhoto ukončenia exekúcie sa súd jednoznačne spravuje zásadou, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného plnenia povinným až v priebehu exekúcie.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie.

Judikované právo priznané exekučným titulom môže zaniknúť prakticky ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo prezumuje ako dôvody zániku záväzkov, t.j. vrátane splnenia dlhu. Nakoľko povinný dobrovoľne uhradil pohľadávku v celej výške, čo potvrdil aj oprávnený, súd predmetnú exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.

Z ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor môže upustiť od vykonania exekúcie kedykoľvek v priebehu exekučného konania, nielen v prípade, ak povinný splní povinnosť z vykonateľného rozhodnutia v lehote na podanie námietok. Ustanovenie § 46 ods. 3 Exekučného poriadku totiž výslovne upustenie od vykonania exekúcie neviaže na konkrétne štádium exekučného konania, len na okolnosť, že povinný splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ustanovenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku potom precizuje výpočet náhrady trov exekúcie, najmä odmeny exekútora v prípade, ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekúcie a zároveň pred uplynutím lehoty na podanie námietok. Od vykonávania exekúcie možno upustiť v ktoromkoľvek štádiu až do jej skončenia vymožením pohľadávky.

Nakoľko povinný splnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, avšak súdny exekútor neupustil od vykonania exekúcie, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením, potom ako mu bude zaslaný exekučný spis od súdneho exekútora, na základe ktorého bude možné preskúmať výšku trov exekúcie.

V súlade s vyššie uvedeným, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku III tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Proti výroku I, II tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie podané do 15 dní od doručenia rozhodnutia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).