Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-13-2014.pdf
PDF · 73.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/13/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa I.S. I.a, nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, G. J., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica proti odporkyni C.. C. I.ej, nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou, Tatranská 300/8, Považská Bystrica, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa I. I., nar. X. X. XXXX a odporkyne C.. C. I., O.. J., nar. XX. X. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu v G., vo zväzku W., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom voči odporkyni domáhal rozvodu manželstva. Svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo bolo na začiatku usporiadané a harmonické bez vážnych nezhôd a konfliktov, počas manželstva sa im narodili dvaja synovia, ktorí sú už t.č. plnoletí, ktorých spolu s odporkyňou vychovávali, títo vyštudovali a žijú v svojich rodinách. Počas spolužitia, vzhľadom na svoje postavenie v zamestnaní bol navrhovateľ často mimo domu, rodiny a takmer podstatnú časť manželstva domov dochádzal v turnusoch resp. sa pracovne veľa času zdržiaval mimo územia SR resp. pracoval po celej republike. V tom čase podstatnú starostlivosť o výchovu synov ale aj povinnosti v domácnosti vykonávala odporkyňa a nikdy v minulosti voči jej starostlivosti o deti a rodinu nemal výhrady a je jej za to vďačný. Majetkové pomery a úhrady finančných záležitostí, tiež platenie nákladov spojených so vzdelaním synov a neskôr aj manželky znášal predovšetkým on, pretože jeho príjem bol podstatne vyšší ako príjem odporkyne . Tento stav pretrvával niekoľko rokov a zrejme a aj táto okolnosť bola jednou z príčin, prečo sa s odporkyňou začali vzájomne odcudzovať, prestali spolu komunikovať o ich potrebách a o sebe, začali sa uzatvárať každý do seba a riešiť si svoje pocity a problémy každý sám. Po ukončení štúdia synov a taktiež keď doštudovala odporkyňa situácia medzi nimi sa prehĺbila, vzájomné odcudzenie dospelo do stavu, že s voči sebe slušne správali, rešpektovali sa ale prestali manželsky žiť a postupne sa spolužitie a manželstvo stalo formálnym zväzkom. Uviedol, že pred viac ak rokom mu odporkyňa oznámila, že od neho odchádza a sťahuje sa do svojho domu v Prečíne. V tom čase už nadviazal vzťah s inou ženou, tento vzťah doposiaľ trvá. Čas, ktorý žije s odporkyňou oddelene, bol dostatočný na to, aby si uvedomil, že chce tento formálny vzťah ukončiť a chce sa rozviesť. Od odsťahovala odporkyne zo spoločnej domácnosti s odporkyňou nehospodária, neriešia žiadne rodinné záležitosti, intímne sa nestýkajú a nie je predpoklad zmeny v ich spolužití a obnovenie manželského života.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Uviedla, že navrhovateľ nadviazal známosť sinou ženou v roku 2000 avšak nie v dôsledku nezhôd v ich manželskom spolužití. Od doby, kedy navrhovateľ nadviazal známosť s inou ženou prestali spolu intímne žiť a od tej doby sa začali odvíjať
všetky problémy v ich manželstve. Funkcia navrhovateľ a od tej doby v ich manželstva spočívala len vo finančnom zabezpečení rodiny, navrhovateľ si žil svoj vlastný život a ona sa starala o deti. V jej záujme bolo udržať ich manželstvo predovšetkým do doby, kedy deti ukončia školu. Napriek tomu že s rozvodom manželstva sa vnútorne nestotožňuje, považuje rozvod za racionálne a logické vyústenie celej situácie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, výsluchom odporkyne a jej právnej zástupkyne, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov konania, potvrdením Mestského úradu Považská Bystrica o poslednom spoločnom bydlisku účastníkov konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX , u oboch účastníkov sa jedná o manželstvo prvé, obaja účastníci sú národnosti slovenskej, štátnej národnosti SR, ich posledným spoločným bydliskom bola Považská Bystrica. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve deti, ktoré sú už t.č. plnoleté.
Účastníci konania uzatvárali manželstvo z lásky a zo vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo účastníkov konania bolo až do roku 2000 usporiadané. Príčiny rozvratu však vidí každý z účastníkov inak, navrhovateľ v tom, že dlhodobo pracoval mimo bydliska a mimo územia SR, postupne sa začali s odporkyňou vzájomne odcudzovať, prestali spolu komunikovať o svojich a spoločných potrebách, uzavreli sa každý do seba, každý sám riešil svoje pocity a problémy, čo dospelo do stavu, že sa voči sebe slušne správali, rešpektovali sa ale prestali manželsky žiť a postupne sa spolužitie a manželstvo stalo formálnym zväzkom. V súčasnej dobe má známosť s inou ženou, s ktorou do budúcna mieni uzatvoriť manželstvo nové. Odporkyňa naopak manželstvo považovala za usporiadané, nemyslí si, že nadviazanie navrhovateľom známosti s inou ženou bolo v dôsledku nezhôd v ich manželskom spolužití, naopak nadviazanie známosti s inou ženou bolo príčinou ich následných vzájomných nezhôd. Odporkyňa sa s rozvodom sa vnútorne nestotožňuje, avšak nemieni byť navrhovateľovi prekážkou a preto v konečnom dôsledku s návrhom súhlasila.
Podľa § 23 zákona o rodine Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Manželstvo je zväzok muža a ženy vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní a v odôvodnených prípadoch za podmienok ním ustanovených umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým pre správanie sa navrhovateľa, ktorý počas trvania manželstva porušil manželskú vernosť a nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou mieni uzatvoriť manželstvo nové. Manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia, hoci bez maloletých detí, žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a podporu.
Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti keďže manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom bez reálnej možnosti na jeho obnovenie, súd návrhu navrhovateľa za použitia citovaného ustanovenia Zákona o rodine v celom rozsahu vyhovel, manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.