Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/391/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa: D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, I., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s.r.o., Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906 proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova č. 36, Bratislava, Regionálny odbor so sídlom Sad SNP 667/10, Žilina, v konaní o určenie dediča poručiteľa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -47 zo dňa 3. júla 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že je právnym nástupcom nebohej V. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, ako dedičky v III. skupine po nebohom M. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že odporca Slovenský pozemkový fond nie je pasívne vecne legitimovaný na konanie o určenie dediča poručiteľa. Jeho právne postavenie nie je na prekážku akýchkoľvek práv navrhovateľa a to ani v nim tvrdenom postavení dediča po M. X.. Navrhovateľom tvrdená rozhodovacia činnosť dedičského súdu, ktorý s ním odmietol ako s dedičom konať, môže byť predmetom uplatnenia riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov, v krajnom prípade východiskom pre ústavnú žalobu. Ani dodatočné dedičské konanie podľa ust. nie je na prekážku zásady podľa ust. , že v dedičskom konaní je povinnosťou dedičského súdu konať ex offo, teda z úradnej povinnosti, v tomto prípade v záujme prejednania majetku, ak bol oznámený dedičskému súdu. Podľa ust. potom sporové konanie prichádza do úvahy zo strany dedičov proti inej osobe vo veci určenia právnych skutočností týkajúcich sa majetku alebo dlhov, ale nie v tom zmysle, aby sporový súd výrokom určoval postavenie určitej osoby ako dediča, pre účely dedičského konania, ak nie je sporná iná konkrétna právna skutočnosť. Sporové konanie podľa ust. by prichádzalo do úvahy až potencionálne v nadväznosti na to, a to zo strany aktívne vecne legitimovaného opomenutého dediča voči pasívne vecne legitimovanému tomu, kto dedičstvo nadobudol. V závere uviedol, že mu v žiadnom prípade neprislúcha preskúmavať rozhodovaciu činnosť dedičského súdu ani len potencionálne, preto ďalšie dokazovanie tým menej z vlastnej iniciatívy už nevykonával, všetky listinné dôkazy ktoré predložil navrhovateľ a týkali sa zápisu vlastníckych práv, matričných údajov o určitých osobách a o rozhodovacej činnosti dedičských súdov už považoval za nadbytočné.

O náhrade trov konania rozhodol podľa , keď v konaní bol výlučne úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ju nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu, alternatívne jeho zmeny tak, že bude žalobnému návrhu vyhovené. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu nerešpektuje ustanovenie a nasl. , nakoľko sú tu skutočnosti a dôkazy, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť žalobného návrhu, teda zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu doposiaľ vykonaných dôkazov. Týmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a závery vyplývajúce z rozhodnutia sú nespravodlivé a nezákonné.

Predmetom ním podaného návrhu na dodatočné dedičské konanie boli poľnohospodárske pozemky, toho času evidované na neb. M. X. ako neznámeho vlastníka, preto pokiaľ označil ako odporcu Slovenský pozemkový fond, postupoval správne, nakoľko tento spravuje pozemky neznámych vlastníkov. V dodatočnom dedičskom konaní súd vyslovil právny názor, že s ním nemôže konať ako s účastníkom dedičského konania, pretože musí vychádzať z údajov zistených v pôvodnom dedičskom konaní, kde ako dedič nefiguroval. Okresný súd bez akejkoľvek opory v zistenom skutkovom stave, poukazuje na ust. , v zmysle ktorého by si mohol ako opomenutý dedič uplatňovať nárok na vydanie dedičstva od neoprávneného dediča, pokiaľ by došlo k ukončeniu dedičského konania -12, . Týmto postupom mu však okresný súd bráni vystupovať a domáhať sa svojich práv v súdnom konaní a bola mu tak odňatá možnosť konať pred súdom. Na základe ním uvádzaných tvrdení a predložených listinných dokladov bolo nesporne preukázané, že v čase smrti poručiteľa, teda ku dňu 14.01.1988 prichádzal do úvahy ako právny nástupca zákonnej dedičky poručiteľa v tretej skupine, ktorou bola jeho sestra nebohá V. I., rod. V.. V závere poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline v inej právnej veci pod č. k. -233 o určenie, že navrhovateľ je zákonným dedičom po poručiteľovi, v ktorom bolo uvedené, okrem iného, že v konaní o novoobjavenom majetku nemožno meniť okruh dedičov zistených v pôvodnom konaní o dedičstve.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , v spojení ), napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa .

Dedičské konanie sleduje dvojaký cieľ : 1/ zistenie právnych nástupcov poručiteľa (t.j. jeho dedičov ), 2/ zistenie majetku a dlhov poručiteľa. V nadväznosti na takéto členenie je možné v dedičskom konaní rozoznávať jeho funkciu legitimačnú (ktorá spočíva najmä v zistení okruhu dedičov, uznesenie o dedičstve určuje tento okruh s konečnou platnosťou) a funkciu majetkovú (zistenie majetku a dlhov poručiteľa).

Legitimačná funkcia dedičského konania je nezastupiteľná a výsledky dedičského konania, až na ojedinele výnimky (napr. zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť poručiteľa) majú všeobecnú a konečnú platnosť. Zistenie okruhu dedičov v konaní o dedičstve, a tým skôr aj rozhodnutie o osobách dedičov, je považované za spoľahlivý a záväzný podklad pri posudzovaní právneho nástupníctva aj na in účely. Dedičské konanie je tak akýsi univerzálny prostriedok na zistenie, ktoré osoby vstupujú do práv a povinností poručiteľa. Okrem dedičského súdu (povereného súdneho komisára) nemá iný subjekt právo robiť závery o právnom nástupníctve.

Ten, komu svedčí dedičské právo hmotné, ale nemôže toto právo preukázať uznesením o dedičstve, môže sa iba domáhať vydania dedičstva podľa § 485 proti tomu, ktorému bolo dedičstvo potvrdené.

Navrhovateľ tvrdil, že je dedič po poručiteľke V. I., ktorá bola dedičkou po poručiteľovi M. X.. Pre pochybenie bývalého štátneho notárstva prejednávajúceho dedičstvo po M. X., však s ňou nebolo ako s dedičkou konané a dedičstvo pripadlo ako odúmrť štátu.

Nepochybne, základné dedičské konanie po poručiteľovi M. X. bolo ukončené, teda s konečnou platnosťou bola vyriešené aj otázka okruhu jeho dedičov. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, má za to, že navrhovateľ si môže v sporovom konaní uplatňovať nároky podľa . Keďže dedičstvo po poručiteľovi M. X. pripadlo titulom odúmrte štátu, ten by mohol byť účastníkom konania. Navrhovateľom označený odporca, takýmto subjektom nie je.

Naviac, ani z ustanovení osobitného právneho predpisu , ktoré citoval navrhovateľ v podanom odvolaní táto skutočnosť nevyplýva. Na základe tohto zákona, je odporca oprávnený konať v mene štátu, prípadne v mene neznámych vlastníkov. Ide o zákonné splnomocnenie, týmto právnym predpisom sa však nestal nositeľom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam neznámych vlastníkov, ani štátu.

Vychádzajúc z týchto záverov, nie je dôvodná ani námietka navrhovateľa o nerešpektovaní ustanovenia a nasl. prvostupňovým súdom a o odňatí mu možnosti konania pred súdom. Okresný súd z vykonaného dokazovania ustálil, že odporca - Slovenský pozemkový fond nie je nositeľom práv, ani povinností tvrdených navrhovateľom. Nebolo potrebné zaoberať sa preukazovaním tvrdení navrhovateľa, že mu svedčí dedičské právo po poručiteľovi M. X.. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom, naopak, veta druhá dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Tým, že okresný súd nevykonal dôkazy týkajúce sa právneho nástupníctva navrhovateľa nijako nezasiahol do jeho procesných práv účastníka a neodňal mu svojim postupom možnosť konania pred súdom. Bolo by nadbytočné zaoberať sa ich hodnotením, keď okresný súd, správne ustálil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

Krajský súd, preto rozsudok okresného súdu potvrdil, ako vecne správny a to aj v závislom výroku o trovách konania. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania dôsledne vychádzal zo zodpovednosti účastníka za výsledok konania a o podmienenosti priznania ich náhrady návrhom úspešného účastníka.

Obdobná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní. Odporca, ako účastník v celom rozsahu úspešný v odvolacom konaní má podľa v spojení s právo na náhradu trov odvolacieho konania. Tie si však neuplatnil, z obsahu spisu odvolací súd vznik trov na jeho strane nezistil ( ), preto mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.