Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-50-2022.pdf
PDF · 140.68 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: SAVYZA, s. r. o., so sídlom Záhumenská 145/56, 972 23 Dolné Vestenice, IČO: 45 403 350, právne zastúpený: JUDr. Jozef Námešný, advokát so sídlom Nábrežie sv. Cyrila 47, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-064-2-2.3/P-B25-22, č. IPTN_ODD_PPV/KON/2022/851 zo dňa 25. apríla 2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 4. mája 2022, takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e Protokol Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-064-2-2.3/P-B25-22, č. IPTN_ODD_PPV/KON/2022/851 zo dňa 25.04.2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 04.05.2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 10.06.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného Protokolu žalovaného z inšpekcie práce vykonanej u žalobcu dňa 10.03.2022, ktorou bolo zistené, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, tým, že minimálne dňa 10.03.2022 využíval závislú prácu fyzických osôb J. L., M. D. a M. P., ktoré pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na pracoviskách spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o., so sídlom Partizánska 73, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 614 939 (ďalej len „SPPP Slovakia s.r.o.“) a spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o., so sídlom Partizánska 916/73, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 50 070 509 (ďalej len „Eurostyle Systems Bánovce s.r.o.“), pričom žalobca nemal s uvedenými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Žalovaný Protokolom v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcií práce“) nariadil odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti „Nelegálne zamestnávanie,“ a to v prípade využívania závislej práce fyzických osôb cudzích štátnych príslušníkov uzatvoriť s nimi pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah ihneď po prevzatí Protokolu v lehote najneskôr do jedného dňa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a príslušné ustanovenie dodržiavať trvalo. Žalovaný ďalej Protokolom uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin a povinnosť predložiť písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. Žalovaný Dodatkom č. 1 zo dňa 04.05.2022 k Protokolu ponechal v platnosti Protokol a opatrenia uvedené v ňom ponechal nezmenené.
2. Žalobca v žalobe žiadal zrušenie napadnutého protokolu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Podľa žalobcu je Protokol žalovaného nezákonný, zmätočný a došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu danej veci. Žalovaný počas výkonu kontroly nepostupoval zákonným spôsobom, jeho zistenia a závery vyvodené v Protokole sú zmätočné a nejasné. Žalovaný vykonal kontrolu v prevádzkach žalobcu, pri vykonanej kontrole zistil porušenie zákona a výkon závislej práce kontrolovanými subjektami, a to J.. L., N. D., N. P.. Kontrolované osoby vykonávali činnosti v zmysle uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo so žalobcom. Žalobca vyslovil názor, že činnosti vykonávané kontrolovanými osobami nenapĺňali znaky závislej práce, ale jednalo sa o slobodne uzatvorený obchodný vzťah medzi žalobcom a samostatnými živnostníkmi ako obchodnými partnermi žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí nesprávne vyvodil, že s poukazom na výpovede kontrolovaných osôb dochádzalo k vzniku živnostenského oprávnenia kontrolovaných subjektov namiesto vzniku pracovného pomeru so žalobcom. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil, nakoľko jeho zmluvní partneri sami prejavili vôľu získať živnostenské oprávnenie, resp. toto oprávnenie mali už udelené pred uzatvorením zmlúv. Je na autonómnej a slobodnej vôli strán, aký zmluvný vzťah medzi sebou založia. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/80/2008 zo dňa 23.04.2009.
3. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v časti B Protokolu priamo nariadil, akým konkrétnym spôsobom má byť nedostatok odstránený. Žalobca je toho názoru, že konkrétnym vymedzením spôsobu odstránenia nedostatku dochádza k nezákonnému postupu žalovaného, ktorý síce je oprávnený v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcií práce na základe výsledkov kontroly nariadiť odstránenie nedostatkov, avšak nie je možné rozširujúco vykladať toto ustanovenie tak, že je oprávnený vymedziť len jeden konkrétny spôsob nápravy.
4. Žalobca poukázal na to, že v priebehu výkonu kontroly, ako aj v písomnom vyjadrení sa k protokolu namietal, že výkon inšpekcie nebol vedený v súlade so zákonom a najmä nie so zákonnými a ústavnými právami kontrolovaných osôb. Kontrolované osoby boli štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí neovládajú slovenský jazyk, v ktorom bola kontrola vykonávaná. Išlo o srbských štátnych príslušníkov, ktorí nerozumejú slovenskému jazyku jasne a zreteľne tak, ako slovensky hovoriaci občan, žalobca preto pri rokovaní s nimi využíval prekladateľa. Žalobca namietal priebeh inšpekcie práce, nakoľko počas výkonu inšpekcie práce pri podávaní informácií cudzími štátnymi príslušníkmi nebol prítomný žiadny prekladateľ. Nie je v súlade s riadnym zistením skutkového stavu, aby sa výkon inšpekcie u slovensky nehovoriacich osôb viedol v slovenčine a nie v ich materinskom jazyku. Uvedené dokazuje aj skutočnosť, ako pred žalovaným tieto osoby vypovedali, nakoľko ich odpovede sú zmätočné, nesúrodé a nejasné. Kontrolované osoby nevedia v slovenčine adekvátnymi pojmami a presnými výrazmi pomenovať vzťahy ani mechanizmy medzi subjektmi, čo vyplýva aj zo samotného Protokolu žalovaného. Žalobca žiadal výsluch uvedených kontrolovaných osôb v prítomnosti prekladateľa tak, aby bolo zachované riadne vedenie výkonu inšpekcie, avšak žalovaný žiadosti nevyhovel. Navyše podľa žalobcu boli otázky kladené žalovaným zmätočné a tendenčné. Pri otázke „kto je vašim zamestnávateľom?“ je podľa žalobcu kontrolovaný subjekt, ktorý navyše neovláda slovenský jazyk, priamo navedený k odpovedi bez toho, aby rozlišoval medzi pojmami zamestnávateľ a obchodný partner.
5. Žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 15S/1/2019, v zmysle ktorého kontrolované osoby mali právo na oficiálneho tlmočníka, už len z toho dôvodu, že im nikto preklad otázok a ich význam nezabezpečil, čo dokazujú aj odporujúce si odpovede kontrolovaných subjektov. K žalobcovým námietkam ako aj k návrhu opakovane kontrolované osoby vypočuť za prítomnosti tlmočníka, sa žalovaný staval zamietajúco. Žalobca konštatoval, že práve uvedený rozsudok pojednáva o tom, že nie je možné zamietnuť výsluch navrhovaných svedkov len na základe domnienok, že by mohlo dôjsť ku koordinácií výpovedí a podobne. Všetky tieto rozpory a nejasnosti žalobca navrhoval vyjasniť pri doplnení dokazovania, a to výsluchom daných osôb. Zamietnutím návrhu žalobcu došlo k odopretiu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalovaný sa uspokojil len so svojim jednostranným vyhodnotením získaných informácií a najmä zadovážením dôkazov bez možnosti akejkoľvek obrany a konfrontácie. Odpovede cudzích štátnych príslušníkov sú nejednoznačné a otázky bez ďalšieho
dovysvetlenia zavádzajúce. Žalovaný celý obsah napadnutého protokolu stavia len na výpovediach kontrolovaných osôb, ktoré navyše neboli vykonané zákonným spôsobom. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu nedošlo k správnemu právnemu posúdeniu a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav.
6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o časť žaloby, týkajúcu sa výkonu závislej práce fyzických osôb A. L.. N. D. a N. P., žalovaný naďalej zotrval na zistených skutočnostiach tak, ako ich uviedol aj v Protokole, a teda že činnosť menovaných jednoznačne napĺňala všetky znaky závislej práce. Žalovaný uviedol, že nikde v Protokole nespochybnil prípadnú zmluvnú voľnosť, resp. skutočnosť, že každá fyzická osoba, pokiaľ ju v tom lex specialis neobmedzuje, si môže v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky založiť živnosť a vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zároveň však treba v tejto súvislosti poukázať aj na skutočnosť. že znaky výkonu činností samostatne zárobkovo činnej osoby sa podstatne líšia od znakov závislej práce v zmysle definície Zákonníka práce. Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Predmetné fyzické osoby vykonávali prácu preukázateľne osobne a pre užívateľského zamestnávateľa, v stanovenom pracovnom čase, evidovali sa v evidencii dochádzky (v zápisniciach sa vyjadrili, že majú čipy) a prácu vykonávali podľa pokynov zamestnávateľa. resp. koordinátora a teda bol naplnený aj vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Podľa ustanovenia § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Na základe v skutočností uvedených v Protokole mal žalovaný za preukázané, že predmetné fyzické osoby vykonávali v deň a čas, uvedený vo výroku Protokolu, pre žalobcu závislú prácu v zmysle definície Zákonníka práce, nakoľko boli kumulatívne naplnené všetky jej znaky a teda medzi žalobcom a predmetnými fyzickými osobami mal byť uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
7. Pokiaľ ide o časť žaloby, kde žalobca namieta nezákonnosť opatrení a povinností, uložených mu v protokole a taktiež navrhnutie konkrétnych opatrení, ktoré má za týmto účelom žalobca prijať, tak žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil. Žalovaný v napadnutom protokole v časti „Opatrenia“ uviedol odstrániť zistený nedostatok uvedený v časti Nelegálne zamestnávanie: v bode B) 1. - v prípade využívania závislej práce fyzických osôb cudzích štátnych príslušníkov.......uzatvoriť s nimi pracovný pomer alebo obdobný pracovnoprávny vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj iný pracovnoprávny vzťah.... ihneď od prevzatia Protokolu, v lehote najneskôr do jedného dňa od prevzatia Protokolu.....a v budúcnosti nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu... Na základe uvedeného sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uviedol, akým konkrétnym spôsobom mal byť nedostatok odstránený. Podľa žalovaného mal žalobca napríklad aj možnosť prestať využívať závislú prácu menovaných fyzických osôb, o čom jednoznačne svedčí formulácia „v prípade využívania závislej práce fyzických osôb cudzích štátnych príslušníkov,“ t. j. nedostatok mohol odstrániť napríklad aj tak, že ich závislú prácu nebude využívať. Žalovaný v nariaďovacej časti Protokolu iba uviedol, že v prípade ak bude chcieť žalobca naďalej využívať závislú prácu menovaných fyzických osôb, bude s nimi musieť uzatvoriť pracovnoprávny vzťah, čo je aj vzhľadom k zistenému porušeniu právnych predpisov úplne logické. Inými slovami, žalovaný nariadil žalobcovi prijať opatrenia v určenej lehote (ihneď po prevzatí Protokolu, resp. najneskôr v lehote jedného dňa od prevzatia Protokolu) a v prípade, ak sa budú tie isté práce vykonávať je potrebné zákonné povinnosti dodržiavať. Je samozrejmé, že žalobcovi nemožno nariadiť spätne odstrániť zistené nedostatky a prijať z nich opatrenia, pretože dej sa už stal. Na základe uvedeného však žalobca mohol prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ak by fyzické osoby pre žalobcu opäť vykonávali práce. Žalovaný ďalej poukazoval na § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého inšpektor práce v protokole obligatórne uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, čo aj v predmetnom protokole uložil. Z vyššie uvedeného teda logicky vyplýva, že v zmysle § 14 zákona o inšpekcii práce inšpektor práce v protokole uvedie navrhnuté a uložené opatrenia v prípade, ak sa ich rozhodne v zmysle § 12 ods. 2 cit. zákona navrhnúť a uložiť.
8. Pokiaľ ide o časť žaloby, poukazujúcu na neznalosť jazyka zo strany fyzických osôb A. L., N. D. a N. P., žalovaný uviedol, že sa s predmetným tvrdením nestotožnil. V prvom rade žalovaný poukazuje na skutočnosť, že všetky fyzické osoby v zápisnici svojím podpisom potvrdili vyhlásenie, že porozumeli všetkým otázkam a informáciám, uvedeným v zápisnici. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že menované fyzické osoby komunikovali v slovenskom jazyku, viď. zápisnice, ktoré im boli predložené v Slovenčine a nie v azbuke. Taktiež žalovaný podporne poukazuje na fakt, že všetky vyššie menované fyzické osoby majú oprávnenie na podnikanie, teda sú samostatne zárobkovo činnými osobami, čo taktiež svedčí o ich znalosti jazyka, nakoľko na udelenie týchto oprávnení taktiež museli absolvovať proces pred príslušnými orgánmi Slovenskej republiky. Všetky fyzické osoby poskytli informácie do zápisníc dobrovoľne a následne sa oboznámili s obsahom otázok, ktoré im boli kladené.
9. Žalovaný záverom uviedol, že vyjadrenia žalobcu sa týkajú výlučne skutkového stavu a nie samotných náležitostí Protokolu, pričom poukázal na rozsudok sp. zn. 13S/92/2015 zo dňa 18.05.2016, predmetom ktorého bol súdny prieskum zákonnosti protokolu len v intenciách nariadených povinností a uložených opatrení. Protokol bol vypracovaný plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce, všetky jeho časti sú ako zrozumiteľné tak aj vykonateľné a obsahujú všetky náležitosti v zmysle predmetného zákona.
10. Žalobca sa písomne (replikou) vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a zopakoval pre neho podstatné skutočnosti.
11. Žalovaný sa písomne (duplikou) už nevyjadril k replike žalobcu.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti opatreniu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu a s vyjadrením žalovaného ako aj s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
15. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
16. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
17. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti Protokolu žalovaného č. ITN-064-2-2.3/P-B25-22, č. IPTN_ODD_PPV/KON/2022/851 zo dňa 25.04.2022 o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola vykonaná u žalobcu ako zamestnávateľa v období od 10.03.2022 do 25.04.2022 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 04.05.2022.
18. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalovaný v období od 10.03.2022 do 25.04.2022 vykonal inšpekciu práce v prevádzke žalobcu ako zamestnávateľa,
a to konkrétne vo výrobných priestoroch spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o. a spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o., pričom výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci.
19. Dňa 10.03.2022 bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu, kde pre neho vykonávali závislú prácu 3 fyzické osoby - cudzí štátny príslušníci, občania tretej krajiny bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, pričom išlo konkrétne o nasledovné osoby:
- J.
20. Z výpovede J.. L. zo dňa 10.03.2022 vyplýva, že mal vykonávať činnosť operátora výroby, a to konkrétne odmasťovať diely a zapisovať počty dielov na lakovanie. Na otázku, kto je jeho zamestnávateľom odpovedal, že žalobca. Priamym nadriadeným bola koordinátorka pani J., ktorá dávala pokyny a kontrolovala prácu a zároveň určovala aj pracovný čas. Na pracovisko sa dostal prostredníctvom čipu od žalobcu a odpracované hodiny si zapisoval do telefónu. Ohľadne dohodnutých podmienok výkonu práce uviedol, že pracoval pondelok až piatok na tri zmeny po 8 hodín s odmenou 7,00 eur/hod. Ďalej uviedol, že mal uzatvorenú pracovnú zmluvu, ktorú podpísal, keď mu ju doniesla koordinátorka pani J.. Nemal udelené platné povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania a ani nežiadal o jeho udelenie, na otázku žalovaného či má oprávnenie na podnikanie uviedol, že „áno.“ Ďalej uviedol, že vykonával prácu v spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o. od roku 2018, resp. odkedy tu má pobyt, pričom nežiadal o azyl. Zdravotné a sociálne poistenie má na Slovensku. Na otázku, akým spôsobom je mu vyplácaná mzda, uviedol, že koordinátor spočíta odpracované hodiny, spraví a donesie mu faktúry a následne mu peniaze prídu na účet. Na otázku či rozumel dokumentu, ktorý podpisoval, uviedol, že zmluva bola síce po slovensky, avšak žena mu ju preložila a rozumel všetkému. Na otázku akú konkrétne prácu vykonával dňa 10.03.2022 uviedol, že na pracovisku spoločnosti SPPP Slovakia s.r.o. odmasťoval a zapisoval kusy.
21. Z výpovede M. zo dňa 10.03.2022 vyplýva, že mali vykonávať činnosť operátora výroby, a to konkrétne komponovať, kontrolovať diely a montovať komponenty. Na otázku, kto je ich zamestnávateľom obaja odpovedali, že žalobca (agentúra). Priamym nadriadeným bola majsterka výroby spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. pani L., ktorá bola zamestnancom uvedenej spoločnosti a koordinátor L. B.. Uvedená majsterka výroby dávala pokyny a kontrolovala vykonanú prácu. Pracovný čas im určoval koordinátor M. B., mali čip, ktorý im dala agentúra (žalobca) a ktorým sa im evidoval príchod a odchod, pričom dochádzku zapisovala majsterka. Obaja pracovali na rannú ako aj poobednú smenu, 8 hodín denne. Mzdu mali dohodnutú s agentúrou (žalobcom) vo výške 7,00 eur/hod., mali so žalobcom podpísanú pracovnú zmluvu, a to konkrétne s F. L., pričom ju podpisovali v spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. Nemali udelené platné povolenie na prechodný pobyt za účelom zamestnania a ani nežiadali o jeho udelenie. Na otázku žalovaného či majú oprávnenie na podnikanie uviedli, že „áno.“ Ďalej uviedli, že vykonávali prácu v spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. dva roky, resp. odkedy majú vydané povolenie na pobyt, pričom nežiadali o azyl. Zdravotné a sociálne poistenie majú na Slovensku. Mzdu im vyplácajú na účet, agentúre (žalobcovi) dajú hodiny na základe čipu, agentúra (žalobca) im spraví faktúru, koordinátor im ju prinesie na kontrolu, pričom nič nepodpisujú a následne dostanú výplatu. Zmluve so žalobcom rozumeli, pričom boli s ňou oboznámení. Na otázku akú konkrétne prácu vykonávali dňa 10.03.2022 uviedli, že na pracovisku spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. kontrolovali diely, ktoré vychádzali a montovali komponenty.
22. Z výpovede M. K. - majsterky a zamestnankyne spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. zo dňa 10.03.2022 vyplýva, že cudzí štátni príslušníci, ktorí boli dňa 10.03.2022 kontrolovaní na pracovisku v priestoroch spoločnosti Eurostyle Systems Bánovce s.r.o. pracovali ako operátori výroby za pásom, na pásy dávali komponenty a potom ich dávali do bední. Takúto prácu vykonávali aj kmeňoví zamestnanci uvedenej spoločnosti. Ďalej uviedla, že prácu im nariaďoval a kontroloval buď koordinátor, ktorý ich doviedol na pracovisko, kde si ich ona sama prebrala a potom ich riadila a kontrolovala. Pracovný čas im určoval koordinátor. Ona na začiatku týždňa dávala požiadavku na počet ľudí a koordinátor ich zabezpečil. Ohľadne evidencie pracovného času uviedla, že kontrolované osoby majú čipy a ona ako majsterka si viedla svoju vlastnú evidenciu kvôli kontrole, tak ako jej to prikázal zamestnávateľ.
23. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že v prípade kontrolovaných fyzických osôb ide o výkon závislej práce, kedy zamestnanec musí odpracovať určený a vopred zamestnávateľom stanovený počet pracovných hodín. Z predložených dokladov - faktúr, je rovnako zrejmé, že sa nejedná o zhotovenie diela, ale jednoznačne ide o pravidelný výkon závislej práce, keďže fyzické osoby vykonávajú operátorov
výroby a ich mzda je vypočítaná na základe odpracovaných hodín, čo vyplýva aj z Rámcovej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi kontrolovanými fyzickými osobami a žalobcom. Aj napriek skutočnosti, že v Rámcovej zmluve o dielo je v časti III. v bode 3. uvedené, že „zhotoviteľ (kontrolovaná fyzická osoba) vystaví faktúru podľa tohto článku Zmluvy na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác na diele alebo odsúhlasenej dochádzky. Súpis vykonaných prác alebo súpis dochádzky vykonáva objednávateľ,“ žalobca nepredložil žalovanému požadovanú dochádzku kontrolovaných osôb s odôvodnením, že evidenciu pracovného času nevykonáva, nakoľko kontrolované osoby nie sú zamestnancami, pričom čipové karty slúžili len na vstup do miesta výkonu diela. Taktiež je v predmetnej Rámcovej zmluve v článku III. v bode 1. uvedené, že „objednávateľ je povinný uhradiť zhotoviteľovi (kontrolovanej fyzickej osobe) odmenu za riadne vykonanie diela vo výške určenej v samostatnej objednávke.“ Z predloženej objednávky č. P. však nevyplýva žiadna suma, ktorá bola akokoľvek určiteľná, nakoľko je tam uvedené len „kontrola kvality 1 ks cena bez DPH 20000,-. Objednávka na výkon kontroly kvality u zákazníka v rozsahu ním vymedzenom od 01.01.2022 do 31.12.2022.“ Z uvedeného nie je zrejmé, ako je kontrolovaným fyzickým osobám vypočítaná a odsúhlasovaná odmena za vykonanie dohodnutej práce.
24. Kontrolované osoby M.. D. a M. sa preukázali povolením na pobyt a podnikanie a kontrolovaná osoba J. sa preukázala „Povolením na pobyt č. D.- trvalý pobyt na päť rokov - oprávnenie pracovať platné do 21.11.2023.“
25. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný vydal Protokol, v ktorom prijal záver, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, tým, že minimálne dňa 10.03.2022 využíval závislú prácu fyzických osôb A. L., N. D. a N. P., ktoré pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - operátor výroby na pracoviskách spoločností SPPP Slovakia s.r.o. a Eurostyle Systems Bánovce s.r.o., pričom žalobca nemal s uvedenými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona nelegálnej práci. Žalovaný Protokolom v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcií práce nariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok, a to tak, že v prípade využívania závislej práce fyzických osôb cudzích štátnych príslušníkov (A. L.) nariadil uzavrieť s nimi pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce iný pracovnoprávny vzťah za splnenia podmienok na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) ihneď po prevzatí protokolu, v lehote najneskôr do jedného dňa od prevzatia protokolu o výsledku inšpekcie práce a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce alebo iného pracovnoprávneho vzťahu a príslušné ustanovenia dodržiavať trvale. Žalovaný v súlade s § 14 ods. 2 zákona o inšpekcií práce uložil žalobcovi ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin a preložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zisteného porušenia predpisov a jeho príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie.
26. Žalobca sa k vyššie uvedenému protokolu vyjadril stanoviskom zo dňa 03.05.2022. Žalobca vo svojom stanovisku nesúhlasil so závermi protokolu ako ani s priebehom samotnej inšpekcie. Dňa 04.05.2022 vydal žalovaný Dodatok č. 1 k protokolu č. ITN-064-2-2.3/P-B25-22, č. IPTN_ODD_PPV/KON/2022/851 zo dňa 25.04.2022, ktorým reagoval na stanovisko žalobcu zo dňa 03.05.2022. Žalovaný zároveň Dodatkom č. 1 zo dňa 04.05.2022 k Protokolu ponechal v platnosti Protokol a opatrenia uvedené v ňom ponechal nezmenené.
27. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. a bod 4. zákona o inšpekcií práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
28. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcií práce na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
29. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcií práce protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721.html>. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
30. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcií práce v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20200721.html>, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20200721.html> a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
31. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcií práce inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
32. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcií práce protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.
33. Podľa § 14 ods. 5 zákona o inšpekcií práce jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada.
34. Správny súd na úvod konštatuje, že inšpekcia práce je proces zisťovania skutkového stavu. Zistené skutočnosti slúžia ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Inšpekčné závery sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje ustanovenie § 14 zákona o inšpekcií práce. Takýto protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden
z dôkazných prostriedkov, ktorý však nezbavuje správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.
35. Podľa správneho súdu protokol o inšpekcii práce nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania. Súdnou praxou je však ustálené, že napriek uvedenému je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov v tejto otázke, ktorá vychádza z toho, že protokol o výsledku inšpekcie je vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností ukladá kontrolovanému subjektu povinnosť odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne. Týmto určením povinností dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu.
36. Správny súd poukazuje na to, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ako je tomu v prejednávanom prípade. Uložením povinností sa zasahuje do právneho postavenia žalobcu. A práve uvedený dotyk na právach žalobcu zakladá preskúmateľnosť protokolu správnym súdom v rozsahu vysporiadania sa s vyjadreniami kontrolovaného subjektu a v rozsahu uloženia povinností. Možnosť súdneho prieskumu je teda v zásade obmedzená na zákonnosť procesu uloženia povinností, potrebu, resp. dôvodnosť uloženia povinností z pohľadu zistených porušení právnych predpisov a záväzkov na úseku nelegálneho zamestnávania a na zachovanie zákonných náležitostí protokolu. Ako bolo uvedené vyššie, len uloženie povinností sledujúcich odstránenie zistených nedostatkov predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
37. Správny súd uvádza, že je nepochybné, že Protokol (opatrenie) v znení jeho Dodatku č. 1 bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností, uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 o inšpekcií práce povinnosť spočívajúcu v odstránení zistených nedostatkov v určenom termíne. Znamená to, že správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce. Svojim charakterom je teda Protokol spôsobilý vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle Správneho súdneho poriadku predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Napokon otázka preskúmateľnosti Protokolu v spojitosti s Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 správnym súdom nebola medzi stranami sporná.
38. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že pre zistenie porušenia povinností zamestnávateľa je potrebné riadne zistiť skutkový stav, pričom v prejednávanom prípade bol skutkový stav zisťovaný prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi a sú inej národnosti ako slovenskej. Konkrétne išlo o občanov srbskej národnosti. Tieto osoby majú pred správnym orgánom právo vypovedať vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumejú, pričom správny orgán je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv a v prípade, ak je to potrebné, je správny orgán povinný pre podanie informácie, kedy sú takejto osobe kladené otázky, na ktoré odpovedá, zabezpečiť tlmočníka. Len v prípade, keby sa tohto práva tieto osoby vzdali, čo sa v tomto prípade neudialo, tak by mohli byť informácie podané, resp. zistené správnym orgánom aj v inom jazyku, ktorému tieto osoby rozumejú. Právo konať pred správnym orgánom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému účastník (resp. kontrolovaná osoba) rozumie, vychádza jednak z princípu rovnosti ľudí v právach (tak ako je zakotvený pre všetky osoby v čl. 12 ods. 1 Ústavy <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga&refSource=text> SR, ale aj v čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), a rovnako je aj jedným z atribútov práva na spravodlivé a zákonné vedenie správneho konania, resp. v danej veci i inšpekcie práce, v ktorej cudzí štátni príslušníci podávajú správnemu orgánu do zápisnice informácie. Je nepochybné, že ak by takáto osoba nemohla uplatňovať svoje práva a povinnosti pred správnym orgánom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, bolo by takéto uplatňovanie práv a povinností neúčinné a neefektívne, a teda i nezákonné. Osobitný význam má právo konať vo svojom jazyku v prípade príslušníkov národnostných menšín, ktorým takéto právo výslovne garantuje ustanovenie čl. 24 ods. 2 písm. b) Ústavy <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhezf6nbwga&refSource=text> SR ako aj čl. 25. ods. 2 písm. b) Listiny základných práva a slobôd.
39. Správny súd je toho názoru, že v prejednávanej veci išlo o výkon inšpekcie práce, ktorá je vykonávaná neformálne, nejde ešte o správne konanie a inšpektor práce má v podstate rozsiahle právomoci ohľadne toho, ako bude konkrétna inšpekcia práce reálne na mieste prebiehať. Inšpekcia práce je proces zisťovania skutkového stavu, ktorý slúži ako podklad pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. V predmetnej veci kľúčové dôkazy, tvoriace podklad pre skutkový stav a následný postup inšpekcie práce, prijatie opatrení, tvoria zápisnice o podaní informácie spísané s fyzickými osobami (cudzími štátnymi príslušníkmi srbskej národnosti) o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku, vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Zápisnica vyhotovená pri výkone inšpekcie, ktorou fyzická osoba podáva informácie správnemu orgánu o vysvetlení dôvodu jej prítomnosti na pracovisku autenticky a jedinečne zachytáva skutkové okolnosti majúce zásadný vplyv na inšpekciu a tiež na ďalší postup v rámci objasňovania možného porušenia právnych predpisov. Slúži primárne ako dôkaz, že uvedená osoba sa skutočne na pracovisku nachádzala a má bližšie vysvetľovať dôvod jej prítomnosti na pracovisku, čas, akú prácu vykonávala, na základe akých skutočností a ďalšie podstatné skutočnosti pre právne posúdenie veci. Z obsahu zápisnice by malo byť možné zistiť, či konkrétna činnosť napĺňa znaky závislej práce, prípadne či ide o obchodnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a osobou, ktorá sa na pracovisku nachádzala. Vzhľadom k uvedenému je potrebné klásť vyššie nároky na postup správneho orgánu pri výkone inšpekcie, aby bol zákonným spôsobom, riadne a bez akýchkoľvek pochybností zistený skutkový stav a boli zistené všetky relevantné skutočnosti pre prijatie záveru o výkone závislej činnosti kontrolovanej osoby, majúce znaky v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, na základe čoho následne správny orgán v Protokole konštatuje porušenie právnych predpisov a ukladá opatrenia na ich odstránenie. Správny súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že zápisnice o podaní informácie sú len v slovenskom jazyku, odpovede zapisoval inšpektor práce vykonávajúci kontrolu a cudzí štátni príslušníci len podpisovali zapísané odpovede. Nataša Savic a Aleksander Miličev podpísali i to, že súhlasili s tlmočením a porozumeli otázkam v zápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského do srbského /ukrajinského/ jazyka a opačne, zápisnica však neobsahuje otázky a odpovede v tlmočenom jazyku. Nemanja Rajic tiež podpísal uvedenú časť v zápisnici, pričom táto časť je prečiarknutá. Správny súd tiež poukazuje na znenie jednotlivých otázok, keď inšpektor práce po prvej otázke o tom, akú činnosť prítomné osoby na pracovisku vykonávajú sa priamo pýta, kto je ich zamestnávateľom, namiesto toho, aby zisťoval, na základe akej skutočnosti túto činnosť vykonávajú. Žalobca dôvodne namietal kladené otázky vo vyjadrení k Protokolu a tiež dôvodne žiadal o opätovné vypočutie osôb
- cudzích štátnych príslušníkov za prítomnosti tlmočníka, prekladateľa.
40. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje dôvodnosť námietky týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci s ohľadom na to, že protokol z výsledku inšpekcie práce je preskúmateľný len z hľadiska prijatých opatrení a nariadení inšpektorátu práce. Tieto prijaté opatrenia a nariadenia však musia vychádzať zo zákonne a najmä riadne zisteného skutkového stavu. V tomto prípade správny súd dospel k záveru, že informácie podávali cudzí štátny príslušníci, ktorí nerozumeli slovenskému jazyku, resp. v konaní nie je preukázané, že rozumeli slovenskému jazyku takým spôsobom, aby mohli riadne odpovedať na jednotlivé otázky položené inšpektorom práce v slovenskom jazyku a týmto aj obsahovo porozumeli. Na základe uvedeného nie je možné prijať záver o tom, že skutkový stav, na základe ktorého boli prijaté opatrenia zo strany žalovaného, bol zistený dostatočne, a to najmä s poukazom na to, že žalobca predložil dôkazy o tom, že kontrolované osoby sú samostatne zárobkovočinné osoby, resp. že majú povolenia vykonávať podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky a boli s nimi uzatvorené rámcové zmluvy o dielo, v ktorých je dohodnuté vykonávanie kontroly výrobkov. Inšpektorom práce počas výkonu inšpekcie práce boli tieto kontrolované osoby pristihnuté práve pri výkone tejto práce - kontrole výrobkov, teda túto prácu vykonávali v zmysle rámcových zmlúv.
41. Správny súd je toho názoru, že na to aby sa dalo naozaj správne právne posúdiť o aký výkon práce išlo, tak bolo potrebné aby kontrolovaného osoby rozumeli jednotlivým otázkam a aby aj tieto otázky boli zamerané na to, či skutočne išlo o výkon podnikateľskej činnosti v rámci zmlúv o dielo alebo išlo o pracovnoprávny vzťah, pretože zo žiadneho ustanovenia príslušnej právnej úpravy nevyplýva, že samostatne zárobkovočinné osoby nemôžu vykonávať zmluvu o dielo vo viaczmenných prevádzkach (ráno, na obed, večer) a to hlavne vtedy, keď ide o kontrolu výrobkov, ktorých výroba prebieha taktiež vo viaczmenných prevádzkach. Pokiaľ nebolo presne a najmä zákonným spôsobom zistené, čo konkrétne
a na základe akých skutočností kontrolované osoby vykonávali, tak nemôže byť riadne zistený skutkový stav a žalovaný následne nemohol vyhodnocovať, či išlo o závislú prácu kontrolovaných osôb v zmysle pracovnoprávnych predpisov alebo o obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na to, že kontrolované osoby pri podávaní informácii riadne nerozumeli komunikácii s inšpektorom práce a nedali potrebné vysvetlenie ohľadne výkonu ich prác, tak nie je možné jednoznačne konštatovať, o aký vzťah medzi kontrolovanými osobami a žalobcom išlo (či išlo o pracovnoprávny alebo o obchodnoprávny vzťah). Uvedené neosvedčujú ani žiadne iné skutočnosti zistené žalovaným, nakoľko zápisnice o podaní vysvetlenia s kontrolovanými osobami tvorili podstatný dôkaz o výkone závislej práce kontrolovaných osôb pre žalobcu. Skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne na právne posúdenie činnosti kontrolovaných osôb a tým pádom nie je možné konštatovať správne právne posúdenie veci žalovaným a prijatie uložených opatrení, nemožno jednoznačne a bez pochybnosti vyvrátiť vyjadrenia žalobcu o tom, že kontrolované osoby vykonávali na kontrolovanom pracovisku podnikateľskú činnosť a žalobca neporušil svoje povinnosti, nebol dôvod na prijatie opatrení v preskúmavanom protokole.
42. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a uloženie opatrení. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil Protokol žalovaného v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 25.04.2022 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
43. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP), vysporiadať sa s vyššie uvedenými skutočnosťami, najmä náležite a zákonne zistiť skutkový stav za účelom riadneho posúdenia, či žalobca dodržiava zákonné právne predpisy týkajúce sa zamestnávania fyzických osôb a či je potrebné uložiť opatrenia na odstránenie porušení právnych predpisov. Správny súd záverom dodáva, že na to, aby bol riadne zistený skutkový stav, na základe ktorého budú následne prijaté opatrenia je potrebné, aby kontrolované osoby, ktoré sú cudzími štátnymi príslušníkmi, odpovedali na otázky v jazyku, ktorému budú rozumieť, prípadne, aby sa jednoznačne vyjadrili, že rozumejú slovenskému jazyku a že nepotrebujú tlmočníka.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
45. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, správny súd priznal žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.