Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matka : S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XA, Q. V. R. a otec : L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/ X, O., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -265 zo dňa 9. septembra 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Ostatných výrokov rozsudku okresného súdu sa n e d o t ý k a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie výživného a úpravu styku, ďalej zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca dňa 27.04.2005, kedy súd schválil rodičovskú dohodu medzi rodičmi maloletej, na základe ktorej bola táto zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu vo výške 2.000,- Sk mesačne, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu vyživovacej povinnosti otca. Vychádzal zo zistenia, že matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola zamestnaná a jej príjem predstavoval 8.000,- Sk mesačne. Otec bol živnostníkom a jeho príjem v roku 2004 predstavoval sumu 20.000, Sk. Aktuálne mal okresný súd preukázané, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody od 07.11.2011 za prečin zanedbania povinnej výživy, pracovne bol zaradený od 27.11.2012 a jeho príjem za 10 mesiacov predstavoval sumu 1.261 Eur. Za prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletej bol otec odsúdený 2 krát, teda ani v čase, keď bol zamestnaný si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá predstavuje sumu 66,38 Eur. Vzhľadom na tento postoj otca neprihliadal na okolnosť, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Zdôraznil, že dieťa nemôže za to, že jeho rodič nepracuje a že sa sám svojim konaním dostal do situácie, v ktorej nemôže dosahovať príjem. Uviedol, že na strane otca sa jednalo skôr o neochotu prispievať na výživu maloletej, ako o nedostatok finančných prostriedkov. Okrem toho, u otca sa jedná o krátkodobý výkon trestu, v roku 2014 má byť prepustený a preto nevidel dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ išlo o návrh matky na zvýšenie výživného okresný súd konštatoval, že ani v tomto prípade nie sú splnené predpoklady pre zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca. Pripustil, že na strane maloletej nastala zmena pomerov, keďže je žiačkou 4. ročníka ZŠ a vzhľadom na vek došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so stravou, ošatením a školou. Naviac, má špeciálnu bezlepkovú stravu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Keďže otec je vo výkone trestu odňatia slobody vychádzal z potencionality jeho príjmu, a to z minimálnej mzdy, ktorú by mohol dosahovať vo výške 337,70 Eur pokiaľ by nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Prihliadajúc nato, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť považoval doteraz určené výživné za primerané.

Otec sa domáhal aj úpravy styku s maloletou, avšak táto podľa vyjadrenia matky nemala záujem na stretávanie sa s otcom. Rovnako ani otec žiadnym spôsobom súdu nepreukázal, že mal záujem sa v minulosti s maloletou kontaktovať. Nepodával v tejto súvislosti žiadne návrhy a neplnil si ani riadne vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj návrh otca na úpravu styku zamietol.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, aby bolo rozhodnuté že je povinný platiť znížené výživné vo výške 30 Eur mesačne. Uznával, že si neplnil riadne vyživovaciu povinnosť, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Vyjadril ľútosť nad týmto činom s tým, že po prepustení z výkonu trestu sa bude snažiť nájsť si prácu a zodpovedne si plniť vyživovaciu povinnosť. Žiadal , aby bola jeho vyživovacia povinnosť počas výkonu trestu odňatia slobody dočasne znížená. Dôraz kládol na skutočnosť, že nevlastní žiaden majetok a po prepustení si bude musieť zaobstarať bývanie, nakoľko je bezdomovec. Nesúhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného, poukazoval na rozdielnosť vyjadrení v jej výpovediach. Žiadal prešetriť jej vyživovaciu povinnosť voči synovi L. N., či a v akom rozsahu mu prispieva na výživné. Na záver odvolania uviedol, že zákonná sudkyňa JUDr. Renáta Sýkorová všetky jeho návrhy doposiaľ zamietla, čo považuje za zaujatosť voči svojej osobe.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného by nebolo na prospech maloletej. Čo sa týka starostlivosti matky o maloletú nezistil, ani nemal hlásené žiadne nedostatky.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila nesúhlas s navrhovaným znížením výživného na sumu 30 Eur mesačne. Nemala dôvod súd zavádzať, všetky informácie o svojom príjme, ktoré mu poskytla sú pravdivé. Skutočnosť, že sa otec stal bezdomovcom si zavinil sám.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení ), rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý ako vecne správny podľa potvrdil. Ostatných výrokoch a to o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku a zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, sa nedotýkal.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadal na konkrétne námietky odvolateľa ( ).

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti ovplyvňujúce zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti a pri ustálení stavu veci dôsledne prihliadal na všetky ním zistené skutočnosti.

Skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy nie je okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na zmenu určenia výšky jeho vyživovacej povinnosti. Prvostupňový

súd správne zdôraznil, že otec si svojim správaním a neplnením vyživovacej povinnosti túto situáciu zavinil sám. Prihliadajúc na charakter uvedeného trestného činu krajský súd dospel k záveru, že by nebolo v zhode s účelom trestu, ktorý bol za takýto trestný čin otcovi uložený, aby jeho výkon bol dôvodom na určenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k deťom iba v obmedzenej miere, zodpovedajúcej výkonom trestu obmedzeným zárobkovým a majetkovým pomerov. Došlo by tak k presúvaniu majetkových dôsledkov takéhoto trestu z jeho páchateľa - otca na iné osoby - maloletú.

Nie je právne významné, že otec toto svoje správanie ľutuje a sľúbil, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa bude snažiť si túto povinnosť riadne plniť. Je samozrejmé, že by malo byť v záujme otca plniť si vyživovaciu povinnosť a je iba chvályhodné, že si túto skutočnosť uvedomuje. Takýto postoj k plneniu si vyživovacej povinnosti sa u rodiča predpokladá.

Za dôvodnú nepovažoval námietku otca o zaujatosti zákonnej sudkyne voči jeho osobe.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je existencia určitého právne relevantného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Ide o taký vzťah, ktorý by ovplyvnil objektívny pohľad sudcu na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pomer k veci je založený konkrétnym záujmom sudcu na určitom spôsobe skončenia konania, resp. rozhodnutia o veci. Pomer k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený príbuzenským či iným obdobným rýdzo osobným vzťahom sudcu k nim (priateľským alebo nepriateľským).

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (v takom prípade sa na námietku zaujatosti neprihliada a vec sa nadriadenému súdu ani nepredkladá; v spojení s ),

Skutočnosť, že žalobným návrhom otca nebolo vyhovené, nie je dôvodom pre spochybnenie nezaujatosti zákonnej sudkyne. Ak účastník nie je „spokojný“ s výsledkom rozhodnutia súdu má právo využiť riadne (prípadne mimoriadne) opravné prostriedky, na základe ktorých dôjde k preskúmaniu správnosti napadnutého rozhodnutia súdom vyššieho stupňa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.