Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-5-2014.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci navrhovateľa : Union poisťovňa a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti odporcovi : BEMEL, s.r.o., Výskumnícka 2649/54, Hurbanovo, IČO: 36 694 495, v konaní zast. opatrovníčkou J. J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno o zapl. 218,38 eur s prísl.
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 218,38 eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 6.9.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, súdny poplatok v sume 16,50 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 30.10.2013 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu označeného v návrhu na zaplatenie istiny v celkovej sume 218,38 eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporca neuhradil poistné za poistenie zodpovednosti cestného dopravcu. K návrhu pripojil aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené v návrhu.
Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz č.k. 5Rob/545/2013-14, dňa 4.11.2013, ktorý však uznesením č.k. 5Rob/545/2013-21, dňa 17.12.2013 zrušil, pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Súd vykonal vo veci šetrenie, pričom výsledkom tohto šetrenia bolo, že súd zistil, že odporca nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri.
Uznesením č.k. 4Cb/5/2014-24, zo dňa 28.1.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2014, súd ustanovil odporcovi podľa § 29 ods. 3 a 6 O.s.p. opatrovníka pre konanie, súdnu tajomníčku Okresného súdu Komárno (drobný spor).
Na pojednávaní dňa 9.4.2014 súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí sa neustanovili na pojednávanie, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a mali predvolanie riadne vykázané. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť, v písomnom vyjadrení trval na podanom návrhu v celom rozsahu, pričom žiadal, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Opatrovníčka odporcu sa neustanovila na pojednávanie, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, predvolanie mala riadne vykázané, pričom jej boli doručené zákonné poučenia
(aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.), ako aj návrh a prílohy návrhu. Opatrovníčka odporcu sa v rámci súdneho konania, počas dokazovania, nevyjadrila vo veci samej, ani ústne, ani písomne.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Po vykonanom dokazovaní, teda po oboznámení sa s návrhmi účastníkov konania, ako aj po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v rámci konania, súd po zhodnotení všetkých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, po prihliadnutí na všetko, čo vyšlo za konania najavo ustálil nasledovný skutkový a právny záver, pričom je nutné uviesť, že účastníci konania boli poučení písomne aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktoré im bolo doručené aj spolu s predvolaním na termín pojednávania.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 20.8.2007 poistnú zmluvu č. 1432031 o poistení zodpovednosti cestného dopravcu s účinnosťou od 21.8.2007 na dobu neurčitú. Odporcovi vznikla povinnosť platiť ročné poistné vo výške 32.920.- Sk, rozložené do štyroch splátok po 8.230.- Sk splatných 21.8., 21.11., 21.2. a 21.5.. Odporca neuhradil poistné, preto poistná zmluva zanikla uplynutím lehoty jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie poistného t.j. dňa 5.9.2011. Odporca, s poukazom na uvedené, je povinný zaplatiť dlžné poistné do zániku poistenia. Napriek tomu však odporca zvyšné poistné do podania návrhu na súd nezaplatil a preto má navrhovateľ nárok na zaplatenie poistného za dobu do zániku poistenia t.j. od 21.2.2011 do 5.9.2011 vo vyčíslenej sume 218,38 eur.
V daných vyššie citovaných zákonných ustanoveniach je vyslovená zásada, že kým poistenie trvá, poistiteľ má právo na poistné, a to bez ohľadu na to, či v priebehu poistného obdobia nastala, alebo nenastala poistná udalosť. Právo na poistné má poistiteľ do zániku poistenia. Nakoľko v danom prípade
zákonná dikcia bola naplnená, návrh bol podľa názoru súdu podaný dôvodne a odporca je povinný zaplatiť poistné. Platenie poistného patrí k základným povinnostiam poistníka. Ak poistník neplatí poistné včas a v dohodnutej výške, má to určité právne následky. Všeobecným následkom je to, že poistník sa dostane do omeškania a postihnú ho následky omeškania ustanovené v § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. bude musieť platiť úroky z omeškania. Ďalší následok omeškania, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť, spravidla pri poistení nenastane, pretože odstúpenie od poistnej zmluvy zo strany poistiteľa nie je potrebné, vzhľadom na znenie § 801. Podľa tohto ustanovenia nezaplatenie poistného do určitej lehoty alebo nezaplatenie poistného v určenej výške má za následok zánik poistenia zo zákona. Nevyžaduje sa teda ani odstúpenie od zmluvy zo strany poistiteľa, ani jeho upozornenie na následky nezaplatenia poistného v určenej lehote. Poistník musí teda dbať na to, aby poistné platil včas a najneskôr v určenej lehote. Nakoľko odporca neuhradil poistné ktoré bolo riadne zmluvne dojednané, poistná zmluva zanikla. Táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná počas konania a nebola žiadnym relevantným spôsobom spochybnená resp. preukázaný opak týchto tvrdení. Do zániku poistenia teda za zvyšné obdobie mal odporca zaplatiť sumu dlžného poistného.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného od 15.1.2009) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe uvedeného, keďže sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (§ 365) a uplatnený úrok z omeškania je vyčíslený v súlade s citovaným zákonným ustanovením (§ 369 ods. 1), súd dospel k záveru, že návrh bol podaný aj v tejto časti úrokov z omeškania dôvodne. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania v súlade s tým, ako si to v návrhu uplatnil a v súlade s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 ods. 2 OZ, ako aj § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).
Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva z dôvodne zaplateného súdneho poplatku za návrh, ktorý navrhovateľ zaplatil pri podaní návrhu v sume 16,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.