Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-291-2022.pdf
PDF · 69.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/291/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Erikou Kovačicovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX t.č. Detský charitný dom sv. Lujzy, Samova 4, Nitra, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefániková tr. 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky N. P. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, I. t. č. Detský charitný dom sv. Lujzy, Samova 4, Nitra a otca J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, X., t. č. T. XX/XXX, P. T., o návrhu matky na zrušenie ústavnej starostlivosti a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, takto:
rozhodol:
I.Súd ruší rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn.13P/276/2021 zo dňa 11.01.2022, právoplatný dňa 17.01.2022 v časti vyživovacej povinnosti otca. II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého O. O., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,- eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.11.2022 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh matky na zrušenie ústavnej starostlivosti nad maloletým O. nar. XX.XX.XXXX a návrh na zverenie maloletého do starostlivosti matky.
2. Okresný súd Nitra rozhodol rozsudkom sp.zn. 11P/291/2022 -18 zo dňa 10.1.2023, o zrušení ústavnej starostlivosti maloletého a jeho zverením do starostlivosti matky. Styk otca s maloletým neupravil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP. Súd však v tomto konaní nerozhodol o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Preto súd nariadil pojednávanie na deň 21.3.2023, ktorého sa zúčastnila matka. Otec ani kolízny opatrovník sa ho nezúčastnili, hoci mali doručenie predvolania vykázané. Matka na pojednávaní navrhla, aby otcovi bolo určené výživné 50 eur, nakoľko má informácie, že pracuje a zarába.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie lustráciou v systéme Sociálnej poisťovne a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Súdu je z jeho činnosti známe, že otec prispieva na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 40 eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni nevyplýva, že má legálny príjem, resp. príjem, z ktorého by platil sociálne odvody.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
6. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď. ). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
7. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vyživovaciu povinnosť otca je potrebné určiť. Nakoľko sa otec maloletého nedostavil na pojednávanie, ani nepredložil súdu žiadne doklady o jeho príjme a majetku, súd vychádzajúc z tvrdení matky na pojednávaní dňa 10.1.2023, že prispieva na výživu maloletého sumou 40,- eur, rozhodol o vyživovacej povinnosti vo výške 50,- eur mesačne. Súd má za to, že táto suma je nevyhnutná na to, aby boli zabezpečené potreby maloletého. Jedná sa o sumu, ktorá je skoro na úrovni 30% životného minima.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia.