Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-3776-2013.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/3776/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného Orange Slovensko a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti povinnému P. X., A.. XX. XX. XXXX, W. F. W., XXX XX W., Š. E. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 643,52 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou so sídlom exekútorského úradu 1. mája 1053, 952 01 Vráble pod spis. zn. EX 6031/13, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 24,42 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému trovy exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 06. 12. 2013, súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
V predmetnej exekučnej veci tunajší súd uznesením č. k. 4Er/3776/2013-31 zo dňa 07. 02. 2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 03. 2014.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 32,82 Eur.
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uznesenia tunajšieho súdu č. k. 4Er/3774/2013-18 zo dňa 07. 02. 2014 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený vo svojej žiadosti na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť, a preto v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 O. s. p. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice vo výške 16,60 Eur.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za „založenie spisu - archivácia spisu v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu schváleného MVSR, Štátnym archívom v Nitre“ vo výške 6,00 Eur. Všetky položky vyúčtovaných hotových výdavkov totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd taktiež poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas exekučného konania do času rozhodovania súdu o jeho zastavení reálne vznikli a ich vynaloženie v konkrétnej výške bolo preukázané.
Keď súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za „správne poplatky za poskytnutie súčinnosti“ vo výške 1,00 Eur. Exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súd opakovane zdôrazňuje, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania, ktorých vynaloženie mal preukázané na základe obsahu spisu a ktorých vynaloženie považoval za účelné.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,75 Eur za poštovné a telefónne náklady.
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 24,42 Eur, z toho odmena predstavuje sumu 16,60 Eur, hotové výdavky predstavujú 3,75 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 20,35 Eur) predstavuje 4,07 Eur.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.