Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15CoP-4-2014.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., L. XXXX/XX proti odporcovi: G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U., L. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie v Levoči, Štúrova 29, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom M., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.XX.XXXX C., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, na čas po rozvode manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 10P/100/2013-18 zo dňa 10.6.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10P/100/2013-64 zo dňa 10.1.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u je rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o určení výživného a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd manželstvo účastníkov L. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a G. C., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu U. vo zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloleté deti M., nar. XX.X.XXXX a M., nar. X.XX.XXXX, C. do osobnej starostlivosti matky L. C., ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otcovi G. C. určil výživné na mal. M. v sume 110,- eur mesačne a na mal. M. v sume 90,- eur mesačne, spolu v sume 200,- eur mesačne, ktoré ho zaviazal platiť matke vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie v časti výroku o určení výživného odôvodnil prihliadnutím na rozdielny vek maloletých a im zodpovedajúcim potrebám. Rovnako tak do úvahy vzal príjem odporcu, jeho vyživovaciu povinnosť voči synovi U. v sume 70 Eur a možnostiam odporcu privyrobiť si popri zamestnaní ako inštalatér. Na základe toho prvostupňový súd mal za to, že určené výživne na maloletú M. vo výške 110 Eur mesačne a na maloletú M. vo výške 90 Eur mesačne je primerané.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých v časti, ktorou mu prvostupňový súd určil platiť výživné. Napadnutú časť prvostupňového rozhodnutia považoval za nepreskúmateľnú, nezrozumiteľnú a skutkovo a právne neudržateľnú. Zároveň namietal, že prvostupňový súd nerozhodol o jeho návrhu na úpravu styku k maloletým deťom. V odôvodnení
uviedol, že súd nenariadil znalecké dokazovanie ohľadom okolnosti vzťahu maloletých detí k obom rodičom. Vo vzťahu k určeniu súm výživného odvolateľ poznamenal, že sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal a v konaní žiadnym spôsobom neskúmal jeho nevyhnutné výdavky a nepožadoval od navrhovateľky špecifikáciu výdavkov na maloleté deti. Namietal, že prvostupňový súd prihliadal na nepodložené a nepreukázané tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby sa zaoberal, skúmal a vyhodnocoval jeho nevyhnutné výdavky, ktoré nemohol označiť a predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odporca uviedol, že platí hypotekárny úver za kúpu bytu vo výške 150 Eur. Výška jeho priemerného zárobku aj s odmenami predstavovala čiastku 623,47 Eur mesačne, pritom v sumári zahrnuté odmeny sú nenárokovateľnou zložkou mzdy. Po vyplatení nevyhnutných výdavkov mu zostáva na živobytie 84,14 Eur mesačne, čo nepostačuje na súdom určené výživné pre maloleté deti, t.j. spolu 200 Eur mesačne. Okolnosti, že si môže privyrobiť ako inštalatér sú podľa neho nepravdivé a zavádzajúce. Jedná sa len o príležitostné nepravidelné privyrobenia, ktoré ani v minulosti neprekročili viac ako 20-30 eur každý druhý, či tretí mesiac. Namietal, že prvostupňový súd nevyzval navrhovateľku na podrobnú špecifikáciu výdavkov na obe deti a neprihliadal na to, že sa počas manželstva podieľal na ich výchove a výžive a manželke odovzdával všetky zarobené peniaze. Na základe uvedeného žiadal zrušiť rozsudok v napadnutej časti výživného a v rozsahu zrušenia vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmenil napadnutú časť rozsudku tak, že určí výživné na maloletú M. v sume 60 Eur mesačne a na maloletú M. v sume 40 Eur mesačne.
Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že jej výdajmi sú úver, ktorý s odporcom brala na prerobenie bytu a auto, 176,95 Eur náklady na bývanie, 10 Eur príspevok do fondu opráv, TV a Internet 30 Eur mesačne, kredit na mobil pre ňu a maloleté deti spolu 40 Eur. Náklady maloletej M. sú na HIP-HOP 75Eur/polrok a náklady na začiatok školského roku 40 Eur, náklady maloletej M. na stužkovú 30 Eur/polrok a náklady na začiatok školského roku 50 Eur. K týmto nákladom treba pripočítať výdavky na drogériu a hygienické potreby. Zároveň poukázala na rastúce náklady maloletých spojené so stúpajúcim vekom.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 15CoP/8/2013 zo dňa 23.10.2013 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o celom predmete konania.
Prvostupňový súd dopĺňacím rozsudok č.k. 10P/100/2013-64 zo dňa 10.1.2014 konanie o návrhu žalobkyne na vysťahovanie odporcu zo spoločného bytu účastníkov až do majetkoprávneho vyporiadania medzi nimi zastavil a vyslovil, že v tejto časti zastavujúceho konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na čas po rozvode manželstva účastníkov upravil styk odporcu s mal. M. C., nar. X.XX.XXXX tak, že „otec je oprávnený stýkať sa s týmto mal. dieťaťom každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že odporca si prevezme mal. dieťa od navrhovateľky L. C. v mieste ich bydliska pred začatím styku a odovzdá ho matke v mieste ich bydliska po ukončení styku. Obom rodičom uložil povinnosť navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú v konkrétnom prípade k upravenému styku nemôže dôjsť. Návrh odporcu na úpravu jeho styku s mal. M. C., nar. XX.X.XXXX zamietol.
Odvolaním neboli napadnuté výroky o rozvode manželstva a výroky o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľky, úprave styku odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode, o zastavení konania o návrhu navrhovateľky na vysťahovanie odporcu zo spoločného bytu až do majetkového vyporiadania medzi manželmi, preto rozhodnutia v týchto častiach nadobudli právoplatnosť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, ako aj vec správne právne posúdil (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.).
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľka pracuje ako odborná referentka v sklade v Nemocnici U., a.s. a má príjem 478,86 eur mesačne netto. Odporca pracuje u zamestnávateľa Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja s príjmom 623,47 Eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 na prvostupňovom súde odporca uviedol, že si zarába ako inštalatér mimo zamestnania zhruba 50 Eur mesačne.
Z potvrdenia o výdavkov študentky Obchodnej akadémie, L. XX, XXX XX U., okrem výdavkov primeraných veku na stravu, ošatenie, výdavky na mimoškolské aktivity, sú náklady na maloletú M. v sume 23 Eur ročne za poplatok za rodičovské združenie, 60 Eur ročne na výdavky na stužkovú slávnosť a 200 Eur na plánovanú zahraničnú prax.
Maloletá M. je študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie v U., odbor cestovný ruch. Maloletá M. vo veku 12 rokov je žiačkou 6. ročníka ZŠ v U.. Možno teda konštatovať, že u oboch maloletých v súvislosti s ich vekom dochádza k významnému podstatnému zvýšeniu nákladov, ktoré súvisia predovšetkým so štúdiom, zabezpečením učebných pomôcok, nákladmi na hygienické potreby, nákladmi na stravovanie. Neoddeliteľnou súčasťou ich formujúcich sa osobností je aj kultúrny a spoločenský život a aj náklady s tým súvisiace.
Je nepochybné, že rozsah a charakter potrieb maloletých je čoraz širší. Okrem toho u maloletej M. štúdium na strednej škole spolu s obdobím dospievania, puberty, nepochybne zvyšuje odôvodnené potreby navrhovateľky, minimálne na nákup hygienických potrieb.
Na margo tvrdenia odporcu o neprihliadaní prvostupňového súdu na jeho výdavky odvolací súd v korelácii s potencialitou jeho príjmov odkazuje na výslovné znenie ustanovenia § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine a predovšetkým na jeho vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 o možnosti popri práci zarobiť si ako inštalatér. Odvolací súd poukazuje na prednosť vyživovacej povinnosti pred výdavkami povinného rodiča. Zmysel ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine spočíva v plynulom zvýšení miery rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákonodarca v tejto súvislosti nerozlišoval, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Túto povinnosť má odporca už od narodenia dieťaťa a je jeho základnou povinnosťou.
Každé dieťa má právo na zabezpečenie primeranej výživy a výživné musí byť nastavené tak, aby zohľadňovalo potreby dieťaťa. Každé dieťa potrebuje jesť, obliecť sa, zabezpečiť potreby do školy a rodičia musia vynaložiť všetky prostriedky a vyvinúť maximálnu snahu, aby im tieto potreby zabezpečili. Odvolací súd preto pri preskúmavaní rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, pri porovnaní potrieb maloletých detí, príjmov a výdavkov oboch rodičov vychádzal aj zo svojich skúseností z obdobných prípadov.
Odvolací súd k nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti zdôrazňuje, že splodením dieťaťa budúci rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k vyživovaným deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18.4.2012).
Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletej M. a maloletej M., schopnosti a možnosti odporcu dosahovať aj mimopracovný príjem, rovnako tak v korelácii s príjmami druhého povinného rodiča - navrhovateľky, má odvolací súd za to, že je dôvodným a v schopnostiach odporcu hradiť výživné v sume 110 eur mesačne na maloletú M. a maloletú M. 90 eur mesačne. Výška výživného s poukazom na možnosti odporcu v spojení s pomermi druhého povinného rodiča a nevyhnutnými výdavkami na maloleté deti spojenými predovšetkým s nákladmi na stravu, ošatenie, školskými poplatkami, hygienickými potrebami a záujmami maloletých bola vyhodnotená prvostupňovým súdom správne. Prvostupňový súd zohľadnil možnosti a schopnosti odporcu a určil výživné náležite iba v primeranej výške, nie navrhovateľkou vo výške 130 Eur na maloletú M. a 100 Eur na maloletú M. a kolíznym opatrovníkom vo výške 130 Eur na maloletú M. a 120 Eur na maloletú M. na pojednávaní konanom dňa 10.6.2013 požadovanej.
Stanovené výživné považuje odvolací súd v súčasných pomeroch za adekvátne schopnostiam otca, veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na príjem matky a jej osobnú starostlivosť. Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval prvostupňovým súdom určené bežné výživné za zákonné a vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.