Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/240/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. T., nar. XX.XX.XXXX, P. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX V., v konaní zastúpená: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX V. a otec Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.. G.. Š. XXX, Š. - U., v konaní zastúpený: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, V., ČR o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. T. zo sumy 33,19 eur (1.000,-Sk) mesačne na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. -38 zo dňa 16.10.2007 v časti výšky výživného otca na mal. T..

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. P. zo sumy 39,83 eur (1.200,-Sk) mesačne na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. -34 zo dňa 9.3.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -80 zo dňa 29.3.2006 v časti výšky výživného otca na mal. P..

Nedoplatok na výživnom na mal. T. za čas od 13.11.2013 do 31.3.2014 v sume 77,33 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

Nedoplatok na výživnom na mal. P. za čas od 13.11.2013 do 31.3.2014 v sume 46,78 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. T. a mal. P. podala dňa 13.11.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. T. zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne a na mal. P. zo sumy 1.200,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila tým, že mal. deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Senica č.k.

-34 zo dňa 09.03.2005 rozvedené. Otec platí výživné na mal. deti nepravidelne. Náklady na mal. deti sa zvýšili, výživné je nepostačujúce. Mal. T. navštevuje 9. ročník ZŠ a mal. P. navštevuje 7. ročník ZŠ. Z finančných dôvodov mal. deti nenavštevujú žiadne krúžky. Mal. P. má zvýšené výdaje na lieky pre diagnózu astmy.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí. Otec má ešte jedno mal. dieťa, na ktoré platí výživné vo výške 40,- eur mesačne, na toto mu prispieva jeho matka. Otec kupuje mal. deťom oblečenie, pomôcky do školy, navštevuje ich, berie ich na nákupy, výlety.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril, vyjadril sa až na hlavnom pojednávaní s tým, že súhlasí so zvýšením výživného na mal. deti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca a zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu sp. zn. , rozsudkom OS Senica č.k. -35, rozsudkom KS Trnava sp. zn. , rozsudkom OS Senica č.k. -38, rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. a sp.zn. -60, potvrdeniami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o poberaní dávky v hmotnej núdzi, rozsudkom KS Trnava sp. zn. a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -35 zo dňa 09.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -80 zo dňa 29.03.2006 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Mal. T. a mal. P. boli zverení do výchovy matke a otcovi bolo určené výživné na mal. T. vo výške 1.200,- Sk mesačne a na mal. P. vo výške 1.200,- Sk mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na predĺženej materskej dovolenke s mal. P., poberala rodičovský príspevok vo výške 4.100,- Sk mesačne a prídavky na dve deti, na každé vo výške 540,- Sk mesačne. Otec bol zamestnaný vo firme J. U. U..G..C.. U., kde dosahoval zárobok vo výške 9.642,- Sk mesačne. Otec mal. ešte jenu vyživovaciu povinnosť k mal. W., nar. XX.XX.XXXX. Mal. T. navštevovala 1. ročník základnej školy, bola zdravá. Mal. P. bol v celodennej starostlivosti matky, bol astmatikom.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -38 zo dňa 16.10.2007 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. -35 zo dňa 09.03.2005 tak, že vyživovacia povinnosť otca k mal. T. bola znížená zo sumy 1.200,- Sk mesačne na sumu 1.000,- Sk mesačne. Návrh na zníženie výživného voči mal. P. bol zamietnutý. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 3.610,- Sk mesačne a prídavky na dve deti spolu vo výške 1.080,- Sk mesačne. Matka bývala v spoločnej domácnosti s jej matkou a mal. deťmi. Otec bol zamestnaný vo firme L. L. U..G..C.., Š. U., kde dosahoval zárobok vo výške 6.254,- Sk mesačne. Otec býval v rodinnom dome starých rodičov spoločne s družkou a mal. W.. Družka poberala rodičovský príspevok vo výške 4.440,- Sk mesačne a prídavok na dieťa vo výše 540,- Sk mesačne. Mal. T. navštevovala 3. ročník základnej školy, bola zdravá. Mal. P. navštevoval 2. ročník základnej školy, bol astmatik.

Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -60 zo dňa 07.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -94 zo dňa 17.01.2011 súd zistil, že mal. W. bola zverená do starostlivosti matky Ž. T. a otcovi bolo určené výživné na mal. W. vo výške 40,- eur mesačne. Z odôvodnenia citovaného rozsudku je zrejmé, že otec sa sám vzdal majetkového prospechu tým, že sa bezdôvodne vzdal predchádzajúceho zamestnania a preto súd nemohol pri určovaní výšky výživného vychádzať len z toho, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že naposledy bolo určené výživné 9.3.2005 na mal. P. vo výške 1.200,- Sk mesačne pri rozvode a na mal. T. v roku 2007, keď bolo znížené výživné na sumu 1.000,- Sk mesačne. Od tejto doby výživné na mal. deti menené nebolo. Matka býva spoločne so svojou matkou a mal. T. a P. v jednoizbovom byte. Pokiaľ ide o výdaje na chod domácnosti, stravovanie, energie

a podobne tieto znášajú na polovicu. Nájom platí 125 eur, elektriku 40, káblovú TV 11 eur. Stará matka už je na starobnom dôchodku, poberá dôchodok cca 200,- eur mesačne. Matka je na invalidnom dôchodku, invalidný dôchodok poberá vo výške 193,90 eur mesačne. Ďalej poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 95,18 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti 2 x 23,10 eur mesačne. Matka má plný invalidný dôchodok, slabo počuje a taktiež má vysoký tlak. Iné príjmy nemá. Matke sa nedá nájsť žiadna práca vzhľadom na jej zdravotný stav a plnú invaliditu. Mal. T. navštevuje 9. ročník ZŠ. Je zdravým dieťaťom. Platené záujmové krúžky nenavštevuje, nakoľko na to nemá peniaze. Výdaje na ňu sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Mal. deti sa stravujú v škole, za obedy má zľavu. Za obe deti platí 15,- eur mesačne. Mal. P. navštevuje 7. ročník ZŠ. Naďalej u neho pretrvávajú zdravotné problémy ako pri poslednej úprave výživného. Je astmatikom, na lieky mesačne dopláca cca 20,- eur mesačne. Platené záujmové krúžky nenavštevuje. Výdaje na neho sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Otec výživné na mal. deti platí. Od 13.11.2013 má výživné uhradené. Nedoplatok nemá.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že od posledného rozhodnutia pokiaľ ide o bytovú otázku sa nič nezmenilo. Otec ďalej býva v rodinnom dome u jeho rodičov. Rodinný dom je vo vlastníctve jeho matky. So zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko mu to finančne nevychádza. Otec má výdaje len na výživné pre mal. T., P. a W.. Výživné na mal. W. platí 40,- eur mesačne, na mal. T. 33,19 eur mesačne a na mal. P. 39,83 eur mesačne. Iné výdaje nemá žiadne. Stravu, oblečenie a podobné veci toto všetko mu hradí jeho matka. Otcova priateľka H. P. očakáva narodenie dieťaťa, je v 7. mesiaci tehotenstva. Priateľka žije sama, na 1 izbovom byte v V.. Otec je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 28.8.2009. Otec poberal dávky v hmotnej núdzi 51,- eur. Od 1.3.2014 mu dávky boli znížené na sumu 29,50 eur. Otec pracuje na dohodu o vykonaní práce pre P. V., stavebné práce T.. Jedná sa o pomocné stavebné práce, max. 1-2 dni do mesiaca. Na dohodu mesačne zarobí 20,- eur. Otec sa snaží nájsť si brigády na stavbách a podobne. Otec je zdravý a schopný práce. Nemá žiadne pracovné obmedzenia. Otec má základné vzdelanie, vyučený nie je. Do 14.3.2005 bol zamestnaný v J. U.. G.. C.. U., kde bol okamžite skončený pracovný pomer. Naposledy pracoval u N.. I. L. od 1.9.2008 - 1.2.2009. Tu pracoval ako pomocník na stavbách. Pracovný pomer ukončil z osobných dôvodov. Tu zarábal cca 260,- eur mesačne. Toto bol jeho posledný zamestnávateľ. Odvtedy je nezamestnaný. Prácu si nenašiel. Pokiaľ ide o platenie výživného, platí na T. a P. tak ako má určené súdom. Žiadny nedoplatok na výživnom nemá. Na mal. W. T. mu bolo naposledy určené výživné rozsudkom KS Trnava vo výške 40,- eur. S platením výživného na deti mu pomáha jeho matka. Okrem bežného výživné deťom zakupuje darčeky na Vianoce, narodeniny a to z peňazí, ktoré si zarobí na brigádach.

Z výsluchu svedkyne T. J. súd zistil, že je starou matkou maloletých detí zo strany otca. Býva spoločne s otcom maloletých detí v jej rodinnom dome a otcovi hradí výdaje, pomáha mu s platením výživného pre maloleté deti.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu navrhol aby súd zvýšil výživné na mal. deti s prihliadnutím na schopnosti a možnosti na strane otca s prihliadnutím na odôvodnené pomery na strane mal. detí.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.08.2009. Otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,- eur mesačne, od 01.03.2014 vo výške 29,50 eur mesačne. Matka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 28.08.2007 do 12.08.2008, ukončenie bolo na vlastnú žiadosť bez udania dôvodu. Matka poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 01.08.2007 vo výške 85,50 eur mesačne, prídavok na dve deti a príplatky k nim v celkovej sume 69,08 eur mesačne.

Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala dávky v nezamestnanosti, garančné, úrazové a nemocenské. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 193,90 eur. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté deti, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté deti. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na mal. T. určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. -38 zo dňa 16.10.2007, pričom od tohto času uplynula doba viac ako šesť rokov a na mal. P. bola naposledy určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. -35 zo dňa 09.03.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -80 zo dňa 29.03.2006 pričom od tohto času uplynula doba viac ako osem rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté deti absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce ich zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávnených, teda mal. T. a mal. P. a to v súvislosti s ich prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. T. pri poslednej úprave výživného navštevovala 3. ročník ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 9. ročníka ZŠ, teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na II. stupeň školského systému. Zdravotný stav mal. T. je naďalej dobrý. Mal. P. pri poslednej úprave výživného bol v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je už žiakom 7. ročníka ZŠ, teda maloletý taktiež medzičasom už prešiel na vyšší stupeň školského systému. Jeho zdravotný stav sa nezmenil, stále je astmatikom. Mal. deti záujmové krúžky nenavštevujú. V súvislosti s prechodom maloletých detí na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na ich výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletých. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletých detí nastala zmena pomerov v tom, že zmenil zamestnávateľa, pričom naposledy pracoval u N.. I. L. v období od 1.9.2008 do 1.2.2009, kde otec sám ukončil pracovný pomer z osobných dôvodov, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 260,- eur mesačne. Momentálne je otec dlhodobo nezamestnaný, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 28.08.2009. Otec poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 51,- eur mesačne, od 01.03.2014 znížené na výšku 29,50 eur mesačne. Otec je síce momentálne nezamestnaný, no súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na strane otca nie sú objektívne dôvody pre ktoré je nezamestnaný. Pracovný pomer bol ukončený zo strany otca, je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia, je schopný práce a preto súd uvedené skutočnosti (stratu zamestnania, resp. jeho aktuálnu nezamestnanosť) nezohľadnil ako relevantný dôvod, pre ktorý by nemalo dôjsť k zvýšeniu výživného. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže

„doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. dlhodobo nezamestnaný, a pod. Naviac súd opätovne pripomína, tak ako to bolo konštatované aj v predchádzajúcom rozhodnutí (odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -94 zo dňa 17.01.2011), že otec sa sám vzdal majetkového prospechu tým, že sa bezdôvodne vzdal predchádzajúceho zamestnania u N.. I. L., kde otec sám ukončil pracovný pomer z osobných dôvodov, pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 260,- eur mesačne, teda súd nemôže pri určovaní výšky výživného vychádzať len z toho, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ale z príjmu dosahovaného v pracovnom pomere, nakoľko otec sa tohto bezdôvodne vzdal. Otec má celkom tri vyživovacie povinnosti k mal. T., mal. P. a mal. W. a i keď podľa vyjadrenia otca očakáva tento narodenie ďalšieho dieťaťa, súd len poznamenáva, že súd rozhoduje podľa aktuálnych okolností, ktorú sú tu v čase rozhodovania súdu, teda celkový počet vyživovacích povinností sa otcovi zatiaľ nezmenil. Na strane matky súd zistil, že prišlo k zmene pomerov, nakoľko kým pri rozhodovaní súdu v r. 2006 bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberajúca rodičovský príspevok vo výške 4100,- Sk a v r. 2007 nezamestnaná, poberajúca dávky v hmotnej núdzi vo výške 3610,- Sk, momentálne je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 193,90 eur mesačne, naďalej poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 85,50 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 69,08 eur mesačne, teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch o invalidný dôchodok. Matka sa taktiež počet vyživovacích povinností nezmenil, má naďalej dve vyživovacie povinnosti. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. deti, čím sa podieľa tiež na výžive mal. detí. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. T. zo sumy 33,19 eur (1.000,-Sk) mesačne na sumu 50,- eur mesačne a na mal. P. zo sumy 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne na sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 13.11.2013, teda od podania návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. T. je možné zvýšiť na sumu 50,- eur mesačne a na mal. P. taktiež na sumu 50,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletých detí, ale i na príjem matky, ktorý sa oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom zvýšil, a teda i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na zvýšených potrebách maloletých detí. Súd má za to, že otec je schopný platiť výživné na maloleté deti v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na ich vek, osobné potreby a náklady v škole.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 13.11.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom na mal. T. za čas od 13.11.2013 do 31.3.2014 v sume 77,33 eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur. Súd pri určení nedoplatku na mal. T. vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 18 dní mesiaca 11/2013 v sume 10,09 € (50-33,19/30x18), za mesiace 12/2013 až 3/2014 v sume 67,24 eur (50-33,19 x 4), čo spolu predstavuje sumu 77,33 eur.

Rovnako vznikol otcovi nedoplatok na výživnom aj na mal. P. za čas od 13.11.2013 do 31.3.2014 v sume 46,78 eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- eur. Súd pri určení nedoplatku na mal. P. vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, keď otec mal výživné riadne uhradené, nemal žiadny nedoplatok. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 18 dní mesiaca 11/2013 v sume 6,10 € (50-39,83/30x18), za mesiace 12/2013 až 3/2014 v sume 40,68 eur (50-39,83 x 4), čo spolu predstavuje sumu 46,78 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )