Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cb-111-2013.pdf
PDF · 89.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-14Cb/111/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudca Mgr. Libor Kysucký v právnej veci navrhovateľa UniCredit Leasing Slovakia, a.s. so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO 35 730 978, právne zast. advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO 47 239 921 proti odporcovi Danubia Capital, s.r.o. so sídlom Sládkovičova 2545, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 354 121 o zaplatenie 1 440,92 € s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 440,92 €, úrokov z omeškania a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.8.2009 uzatvoril navrhovateľ s O. C. Kúpnu/lízingovú zmluvu č. 5900283. Predmetom leasingu bolo osobné vozidlo Mazda 6. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 30.11.2009 uzatvoril navrhovateľ, O. C. a odporca Zmluvu o prevode práv a povinností, ktorou odporca prevzal záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy. Odporca sa v zmysle splátkového kalendára zaviazal uhradiť navrhovateľovi mesačné splátky č. 1 - č. 60 s tým, že splátky č. 4 - č. 60 boli určené na 435,57 €. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odporca nedodržal platobnú disciplínu, v dôsledku čoho navrhovateľ v súlade s bodom 6 písm. b) všeobecných zmluvných podmienok predčasne ukončil leasingovú zmluvu a dňa 31.8.2011 vyúčtoval svoje nároky voči odporcovi formou Protokolu o finančnom vysporiadaní, podľa ktorého nedoplatok odporcu predstavoval 3 001,42 €. Navrhovateľ tiež uviedol, že dňa 27.09.2011 bolo v prospech odporcu zaúčtované poistné plnenie vo výške 1 560,50 €, čím sa nedoplatok znížil na 1 440,92 €.
Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.
Súd považuje za preukázané, že navrhovateľ dňa 5.8.2009 uzatvoril s O. C. „Kúpnu/lízingovú zmluvu“. Na základe tejto zmluvy bola O. C. povinná navrhovateľovi zaplatiť celkom 60 splátok po 395,52 €, pričom spolu s týmito splátkami bola povinná platiť aj poistné 40,05 €, čo predstavuje celkom 435,57 € mesačne. Súd považuje za preukázané aj to, že od 1.12.2009 O. C. prenechala predmet leasingu odporcovi, pričom odporca vyhlásil, že od 1.12.2009 vstupuje do všetkých práv a povinností O. C.. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 26.1.2011 bolo odobraté motorové vozidlo O. X, číslo karosérie M.. Súd považuje za preukázané aj to, že navrhovateľ dňa 31.8.2011 vypracoval „Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy“. Súd považuje za preukázané aj to, že Mazda 6, číslo karosérie M. mala ku dňu 17.2.2011 hodnotu 13 348 € (vrátane DPH) a že navrhovateľ toto vozidlo predal za 14 350 €.
Súd považuje za preukázané aj to, že strany sa dohodli na tom, že pokiaľ je leasingový nájomca v omeškaní, môže leasingový prenajímateľ predmet leasingu dočasne odobrať. Dočasné odobratie nezbavuje leasingového nájomcu povinnosti plnenia si svojich záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy po dobu trvania dočasného odobratia. Strany sa dohodli tiež na tom, že pri omeškaní s platením niektorej z leasingových platieb je leasingový prenajímateľ oprávnený po jednej márnej upomienke predmet leasingu nájomcovi odobrať. Ak neuhradí leasingový nájomca dlžné leasingové platby do 14 dní od dátumu odobratia predmetu leasingu a leasingový prenajímateľ v tejto lehote od leasingovej zmluvy neodstúpi, považuje sa deň odobratia predmetu leasingu za deň odstúpenia od leasingovej zmluvy. Súd považuje za preukázané aj to, že C. W. vyfakturovala navrhovateľovi 115 € za prevoz vozidla Mazda 6, N.. Súd považuje za preukázané aj to, že Autocentrum Minárik, s.r.o. vyfakturovalo navrhovateľovi 30,24 € za prenájom parkovacej plochy pre Mazdu 6, N. za 12 dní od 26.1.2011 do 7.2.2011. Súd považuje za preukázané aj to, že P.B. Car, s.r.o. vyfakturoval dňa 20.4.2011 navrhovateľovi 1 890,50 € za opravu Mazdy 6, N.. Z prílohy tejto faktúry vyplýva, že bol vymenený kryt prahu a nárazník. Súd však nepovažuje za preukázané, že navrhovateľ odstúpil od leasingovej zmluvy a že k tomu poškodeniu automobilu, ktoré bolo opravené spoločnosťou P.B. Car, s.r.o., došlo pred 26.1.2011.
Súd pri ustálení týchto skutočností vychádzal z Kúpnej/lízingovej zmluvy (čl. 8), zo splátkového kalendára (čl. 14), zo Zmluvy o prevode práv a povinností (čl. 11) a z obchodných podmienok prenajímateľa (čl. 9), z preberacieho protokolu, z protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy (čl. 18), zo znaleckého posudku č. 210/2011 (čl. 19), zo zmluvy o kúpe ojazdeného motorového vozidla a z faktúr č. 2000024, 11014 a 11022.
Pokiaľ ide o „Zmluvu o prevode práv a povinností“ a o „Obchodné podmienky“, súd uveril, že tieto vyjadrujú vôľu odporcu. Na týchto listinách je totiž odtlačok pečiatky odporcu a podpis vtedajšej konateľky odporcu, pričom v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená pravosť a pravdivosť týchto listín. Súd uveril aj ďalším listinným dôkazom (t.j. splátkovému kalendáru, preberaciemu protokolu, znaleckému posudku, zmluve o kúpe ojazdeného vozidla a faktúram č. 2000024, 11014 a 11022), pretože v konaní nebola žiadnym spôsobom spochybnená pravosť a pravdivosť týchto listín.
Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
A.
Zo „záverečného protokolu“ a z výzvy zo dňa 19.10.2011 (čl. 18, 17) vyplýva, že žalovaná suma je súčtom:
- neuhradených splátok 428,55 €,
- nákladov nerefakturovaných 2 035,74 €,
- nesplatenej istiny 12 495,46 €, t.j. spolu 14 959,75 €, od ktorej sumy bol odpočítaný výnos z predaja 11 958,33 € a poistné plnenie 1 560,50 €.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ dňa 5.8.2009 uzatvoril s O. C. platnú leasingovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy bol navrhovateľ povinný O. C. umožniť užívanie motorového vozidla Mazda 6; na strane druhej, O. C. bola na základe tejto zmluvy povinná navrhovateľovi zaplatiť celkom 60 splátok po 395,52 €, pričom spolu s týmito splátkami bola povinná platiť aj poistné 40,05 €, čo predstavuje celkom 435,57 € mesačne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé aj to, že od 1.12.2009 O. C. prenechala predmet leasingu odporcovi, pričom odporca vyhlásil, že od 1.12.2009 vstupuje do všetkých práv a povinností O. C.. Je teda zrejmé, že splátky s poradovými číslami 4. až 60. bol povinný platiť už odporca - odporca mal teda právnu povinnosť okrem iného zaplatiť aj 17. splátku. Pretože však odporca z tejto splátky zatiaľ uhradil iba 7,02 € (čl. 35); súd dospel k záveru, že navrhovateľ má nárok na zvyšok tejto splátky - t.j. na 428,55 €.
B.
Pretože odporca zaplatil iba časť 17. splátky, navrhovateľ mohol odstúpiť od lízingovej zmluvy (viď článok 11 písm. aa/ všeobecných podmienok). V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ odporcovi doručil takú písomnosť, v ktorej by prejavil svoju vôľu odstúpiť od zmluvy ( viď § 349 Obchodného zákonníka ). Navrhovateľ však v konaní poukazoval na to, že predmet leasingu odporcovi odobral, pričom toto odobratie sa v zmysle článku 6 všeobecných podmienok považuje za odstúpenie. Z článku 6 písm. b) skutočne vyplýva, že v prípade omeškania s plnením záväzkov navrhovateľ môže postupovať rôznymi dvoma spôsobmi: 1. dočasným odobratím predmetu leasingu, 2. nie dočasným odobratím predmetu leasingu.
Skutočnosť, že v bode 6 písm. b/ všeobecných podmienok ide o dva rôzne a nezávislé postupy vyplýva zo štruktúrovania textu, keď:
- prvá a druhá veta sa zjavne týkajú výlučne dočasného odobrania, pričom tieto neukladajú prenajímateľovi povinnosť zaslať nájomcovi upomienku; podmienkou na takýto postup je omeškanie s plnením akýchkoľvek záväzkov,
- tretia a štvrtá veta sa týka takého odobratia, ktorému musí predchádzať upomienka, pričom podmienkou na tento postup je omeškanie s platením niektorej z lízingových platieb.
Súd považuje za vhodné poukázať na to, že pokiaľ je vo všeobecných podmienkach text ....považuje sa deň odobratia predmetu leasingu za deň odstúpenia..., v tejto vete použitý výraz „odobratie“ pripúšťa viac výkladov - medzi nimi aj ten výklad, že pod výrazom „odobratie“ treba chápať aj dočasné odobratie. V zmysle § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka však v takomto prípade treba vykladať výraz „odobratie“ na ťarchu navrhovateľa - teda tak, že výraz „odobratie“ v texte „....považuje sa deň odobratia predmetu leasingu za deň odstúpenia...“ treba vykladať tak, že dňom odstúpenia je iba deň, kedy došlo k nie dočasnému odobratiu. Zo samotnej skutočnosti, že navrhovateľ vo svojich všeobecných podmienkach upravil dva druhy odobratia, totiž vyplýva, že iba jeden druh odobratia vedie k odstúpeniu od zmluvy. Ak by totiž oba druhy odobratia mali viesť k odstúpeniu od zmluvy, nemalo by žiadny zmysel upravovať aj dočasné odobratie, aj odobratie, ktorému predchádza upomienka. Stačilo by totiž upraviť jeden druh odobratia, ktorý by automaticky viedol k odstúpeniu od zmluvy. Z citovaného článku pritom vyplýva, že účinky odstúpenia sú spojené iba s „nie dočasným odobratím predmetu leasingu“ (teda dočasné odobratie nevedie k odstúpeniu od zmluvy). Rozdiel medzi dočasným odobratím predmetu leasingu a medzi nie dočasným odobratím predmetu leasingu je pritom ten, že „nie dočasnému odobratiu“ má predchádzať márna upomienka. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že pred odobratím predmetu leasingu zaslal odporcovi upomienku - a teda odobratie je potrebné považovať za dočasné - a teda za také, ktoré nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy. Odobratie predmetu leasingu dňa 26.1.2011 teda nemalo účinky odstúpenia od leasingovej zmluvy.
Pretože dňa 26.1.2011 nedošlo k odstúpeniu od lízingovej zmluvy, navrhovateľovi nevznikol nárok na to, aby mu odporca zaplatil 12 495,46 € titulom „nesplatenej istiny“ - základným predpokladom na vznik takejto povinnosti je totiž to, aby došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy.
Dôsledkom toho, že nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy je však to, že aj po odobratí predmetu leasingu bol odporca povinný platiť leasingové splátky (článok 6 výslovne upravuje, že dočasné odobratie predmetu leasingu nezbavuje nájomcu povinnosti plnenia záväzkov). Odporca bol teda povinný zaplatiť:
- 18. splátku splatnú 5.2.2011 v sume 435,57 €
- 19. splátku splatnú 5.3.2011 v sume 435,57 €
- 20. splátku splatnú 5.4.2011 v sume 435,57 €
- 21. splátku splatnú 5.5.2011 v sume 435,57 €
- 22. splátku splatnú 5.6.2011 v sume 435,57 €
- 23. splátku splatnú 5.7.2011 v sume 435,57 €
- 24. splátku splatnú 5.8.2011 v sume 435,57 €, t.j. spolu 3 048,99 €.
Pokiaľ však ide o 25. splátku a o nasledovné splátky, súd dospel k záveru, že navrhovateľ nemá nárok na to, aby mu ich odporca uhradil. Navrhovateľ totiž v auguste 2011 predmet leasingu predal tretej osobe. V dôsledku tohto predaja predmetu leasingu však navrhovateľ stratil možnosť plniť jeho základnú povinnosť - a to umožniť odporcovi užívať predmet leasingu. Keďže teda ani navrhovateľ neplnil svoju základnú povinnosť voči odporcovi, súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by súd uložil odporcovi platiť splátky aj za obdobie, počas ktorého automobil nemohol používať. Je síce pravda, že z formálneho hľadiska mal odporca povinnosť platiť splátky aj počas doby, keď mu bolo auto dočasne odobraté - podľa názoru súdu však „dočasné odobratie“ nemôže trvať 42 mesiacov (od 26.1.2011, kedy došlo k odobratiu do 5.8.2014, kedy by bola splatná posledná leasingová splátka).
C.
Pokiaľ ide o sumu 1 890,50 €, z faktúry č. 11022 je zrejmé, že táto suma je cenou opravy vozidla Mazda 6. Navrhovateľ však v konaní nepreukázal, že k poškodeniu vozidla došlo pred 26.1.2011, keď mal toto vozidlo v držbe odporca a súd preto návrh v tejto časti zamietol - podľa čl. 9 písm. a/ všeobecných podmienok odporca nesie nebezpečenstvo škody iba do momentu vrátenia predmetu leasingu prenajímateľovi.
Pokiaľ ide o sumu 30,24 €, podľa článku 11 písm. dc/ všeobecných podmienok má navrhovateľ nárok na to, aby mu odporca zaplatil aj náklady súvisiace so skladovaním. Odporca však túto povinnosť má iba vtedy, ak k uskladneniu vozidla došlo po predčasnom ukončení predmetu lízingu. Podľa názoru súdu však navrhovateľ od leasingovej zmluvy neodstúpil (viď bod B odôvodnenia), a preto navrhovateľovi nárok na zaplatenie tejto sumy nevznikol.
Pokiaľ ide o sumu 115,00 € (čl. 36), podľa článku 11 písm. dc/ všeobecných podmienok má navrhovateľ nárok na to, aby mu odporca zaplatil aj náklady súvisiace s prepravou. Odporca však túto povinnosť má iba vtedy, ak k uskladneniu vozidla došlo po predčasnom ukončení predmetu lízingu. Podľa názoru súdu však navrhovateľ od leasingovej zmluvy neodstúpil (viď bod B odôvodnenia), a preto navrhovateľovi nárok na zaplatenie tejto sumy nevznikol.
D.
Z horeuvedeného je zrejmé, že podľa názoru súdu navrhovateľ nemá nárok na to, aby mu odporca zaplatil 9 446,47 € (t.j. rozdiel medzi požadovanými 12 495,46 € a oprávnene požadovanými 3 048,99 € - viď bod B odôvodnenia) a 2 035,74 € (viď bod C odôvodnenia) a že navrhovateľ má nárok iba na 428,55 € (viď bod A odôvodnenia) a 3 048,99 € (viď bod B odôvodnenia). Pretože však sumy 428,55 € a 3 048,99 € boli už v celom rozsahu uspokojené z výťažku predaja predmetu leasingu (navrhovateľ týmto predajom získal 14 350 €), súd návrh zamietol.
Na záver súd považuje za vhodné uviesť, že odporca bol riadne predvolaný na pojednávania (predvolania nebolo možné odporcovi doručiť na adresu jeho sídla a pretože súdu nie je známa jeho iná adresa, predvolania sa považujú za doručené v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p.). Napriek tomuto riadnemu predvolaniu sa odporca na pojednávanie nedostavil a keďže nepožiadal o odročenie, súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v jeho neprítomnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporca mal vo veci plný úspech a preto by mal nárok na náhradu trov konania; odporcovi však žiadne trovy nevznikli a súd mu preto náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.