Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-24-2014.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/24/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., N. X, právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v E., M. R. O., proti odporkyni: W. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom v E., B. XX, zastúpená splnomocnencom JUDr. Romanom Jantošíkom, bytom v E., W. Z. XXXX/XX, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým: Y. L. nar. XX.XX.XXXX, G. L., nar. XX.XX.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline z 13. januára 2014, sp. zn. 37P/89/2010-614, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým otec bol na čas po rozvode povinný prispievať na výživu mal. B. sumou 75,- eur, mal. G. sumou 75,- eur a mal. Y. sumou 85,- eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh otca z 31.10.2013 na zníženie výživného na mal. deti, z r u š u j e.
V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol. Mal. Y., mal. G. a mal. B. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. B. sumou 75,- eur mesačne, mal. G. sumou 75,- eur, a mal. Y. sumou 85,- eur mesačne, k rukám matky. Návrh otca z 31.10. 013 na zníženie výživného zamietol. Styk otca s mal. deťmi po rozvode manželstva neupravil. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 22, § 23 a § 24 Zákona o rodine k tomu, aby manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené. V súčasnosti uvedení účastníci konania spolu nežijú, nestretávajú sa, spoločne nehospodária a nestarajú sa o mal. deti. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo si nemôže plniť svoj účel. Mal. deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá im poskytuje výlučnú starostlivosť už od 10.05.2012. Pri určení výživného navrhovateľa na mal. deti vychádzal zo skutočnosti, že o výživnom už bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P/89/2010-402 zo dňa 10.05.2012, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 70,- eur mesačne, mal. G. sumou 70,- eur mesačne a mal. Y. sumou 75,- eur mesačne od 01.01.2012. V čase rozhodovania súdu mal. deti boli vo veku 10 - 14 rokov, navštevovali základnú školu. Matka mala
príjem z invalidného dôchodku vo výške 372,- eur a poberala aj príspevok na výživu manželky určenú predbežným opatrením vo výške 50,- eur mesačne. Pri určení výživného sa vychádzalo z možností a schopností otca dosahovať priemerný príjem národného hospodárstva vo výške 786,- eur brutto (600,- eur netto), keďže tento bol v tom čase evidovaný ako nezamestnaný. Na strane mal. detí došlo k zvýšeniu potrieb, keďže mal. Y. začala v septembri 2013 navštevovať strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na školské potreby a cestovné. Mal. B. nastúpila do 6. ročníka základnej školy, bolo u nej zistené ochorenie štítnej žľazy. Mal. G. a Y. nosia okuliare. V minulosti navštevovali záujmové krúžky, ktoré vzhľadom na sociálnu situáciu matky v súčasnom období nemôžu navštevovať. Na strane matky došlo k miernemu zvýšeniu príjmu invalidného dôchodku na sumu 394,- eur mesačne. Na strane otca nezistil zmenu v jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem. Aj keď otec neobnovil podnikateľskú činnosť, naďalej pracuje v rovnakej oblasti, ako vykonával podnikateľskú činnosť, na základe pracovnej zmluvy od 01.10.2013. Dosahovaný príjem vo výške minimálnej mzdy 340,- eur brutto nie je možné považovať za primeraný jeho možnostiam, schopnostiam, dobrému zdravotnému stavu a veku a to bez ohľadu na to, že otec bol evidovaný nezamestnaný od 01.05.2012 do 30.11.2012. Tvrdenia otca o tom, že v danej oblasti podnikania vládne kríza z dôvodu zákazníkmi preferovaného typu tlače (digitálna) sa javí ako účelové. Napriek svojmu tvrdeniu otec stroje, ktoré používa na podnikanie, predal Tatiane Kráľovej - blízkej osobe, ktorá následne založila spoločnosť SITOPRINT, s.r.o., a tieto stroje sú naďalej používané pre podnikanie v danej oblasti. V tejto súvislosti nebolo možné opomenúť skutočnosť, že Tatiana Kráľová má s otcom intímny pomer, je mu teda blízkou osobou. Dohodnutie minimálnej mzdy medzi ňou ako konateľkou uvedenej spoločnosti a otcom ako zamestnancom, sa javí ako účelové. Preto dospel k záveru, že naďalej je v možnostiach otca dosahovať príjem vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, t. j. vo výške 805,- eur brutto, respektíve 622,- eur netto. Vzhľadom k uvedené určil výživné navrhovateľa na mal. B. a mal. G. vo výške 75,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 85,- eur, keďže táto nastúpila už na strednú školu a jej potreby sú vyššie. Naviac navrhovateľovi rozvodom manželstva ubudla vyživovacia povinnosť k odporkyni z titulu manželského výživného vo výške 50,- eur mesačne.
Proti rozsudku okresného súdu vo výroku o určení výživného a vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že od posledného rozhodovania súdu došlo u neho k zmene možností a schopností dosahovať príjem, ktorý by zodpovedal jeho povinnosti platiť určené výživné, keďže v súčasnej dobe jeho príjem z pracovného pomeru predstavuje 285,- eur netto, pričom pri poslednom rozhodovaní o výživnom súdy oboch stupňov vychádzali z možnosti a schopnosti dosahovať príjem v národnom hospodárstve vo výške 786,- eur brutto (600,- eur netto). K zrušeniu živnosti u neho došlo z iných dôvodov ako uvádza okresný súd v napadnutom rozsudku. Bolo to z toho dôvodu, že dňa 22.10.2012 odporkyňa podala návrh na začatie exekúcie a bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vo výške 7.272,52 eur + trovy exekúcie vo výške 3.057,60 eur. Boli mu zablokované účty a bol mu odobratý vodičský preukaz. Dôsledkom uvedeného bol nútený ukončiť živnostenskú činnosť. Záver okresného súdu, že by mal mať intímny pomer s Tatianou Kráľovou, že mu je osobou blízkou a že má s ňou dohodnutú minimálnu mzdu, je tvrdením súdu ničím nepodložené. Na pojednávaní na okresnom súde na otázku súdu odpovedal, že s Tatianou Kráľovou intímny pomer nemá, pričom v inej časti svojej výpovede uviedol, že občas spolu spávajú, ale nebývajú v spoločnej domácnosti, len sa stretávajú. Uvedená skutočnosť nemôže zakladať záver súdu, že sa jedná o blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Okresný súd vôbec nevyhodnotil skutočností ohľadom tvrdenia o jeho dlhoch vo výške cca 10.000,- eur a o exekúcii vo výške 7.272,52 eur, ktoré v konaní vydokladoval. Poukazuje na skutočnosť, že zo spoločnej domácnosti on neodišiel, bola to odporkyňa, ktorá na základe duševnej choroby ho neprávom obvinila, že ju a deti týra a proti nemu sa neprávom viedlo trestné stíhanie, ktoré bolo na základe znaleckých posudkov voči nemu zastavené. Žiadal rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom na mal. deti zmeniť tak, že bude zaviazaný k povinnosti platiť na výživu mal. B. sumou 40,- eur, mal. G. sumou 50,- eur a mal. Y. sumou 50,- eur mesačne. Rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol jeho návrh na zníženie výživného, žiadal zrušiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že dôvodom na odchod zo spoločnej domácnosti bolo agresívne, arogantné a sebecké správanie sa navrhovateľa. Pokiaľ okresný súd rozhodoval o určení výživného navrhovateľa na mal. deti, správne vychádzal zo skutočnosti, že dve dcéry sú na druhom stupni základnej školy a najstaršia Y. je na strednej škole, s čím sa zvyšujú výdavky na ne, či už v škole,
ako i v živote. Dievčatá sú v pubertálnom veku, dospievajú rýchlo, rastú, určené výživné okresným súdom je momentálne adekvátne ich potrebám. Navrhovateľ klame a zavádza súdy, čo sa týka jeho príjmu. Zámerne a účelovo sa snaží vyhýbať plateniu výživného už dlhšiu dobu. V tejto súvislosti podala na neho trestné oznámenie a bol mu zadržaný vodičský preukaz. Navrhovateľ investoval financie do prerábania bytu na ulici N., pričom výživné riadne neplatí. Počas pojednávaní niekoľkokrát zámerne klamal, avšak pod ťarchou mnohých dôkazov nakoniec sa prezradil v klamstvách. Žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako správny potvrdiť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 , ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktorý v napadnutom výroku o určení výživného navrhovateľ na mal. deti a súvisiacom výroku o trovách konania, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného, bez ďalšieho zrušil. V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním účastníkmi konania.
Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav na základe ktorého dospel k správnemu záveru, keď v súlade s podmienkami uvedenými v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na mal. Y. vo výške 85,- eur mesačne, mal. G. vo výške 75,- eur mesačne a mal. B. vo výške 75,- eur mesačne. Na doplnenie dôvodov rozsudku okresného súdu, na zdôraznenie správnosti vyslovených záverov, ako aj k odvolacím dôvodom navrhovateľa, ktorými je krajský súd viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.), krajský súd dodáva nasledovné:
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Uvedené ustanovenie upravuje obligatórné spojenie veci, ktoré je vyvolané vzájomnou súvislosťou konania o rozvod a úpravy pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode. V takom prípade súd nie je oprávnený a ani povinný vychádzať z pomerov účastníkov (rodičov a mal. detí), z ktorých vychádzal súd v čase posledného rozhodovania o výživnom na mal. deti. Keďže v zmysle podmienok uvedených v § 113 ods. 1 O.s.p. sa jedná o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode, je rozhodujúci stav k času vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), prihliadajúc však na všetky okolnosti prejednávanej veci. Pri určení výživného súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania, posudzuje tieto okolnosti vo vzťahu k zákonným podmienkam pre určenie výživného podľa § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom nepochybne bolo zistené, že od roku 2012 odporkyňa výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o všetky tri mal. deti, pričom jej jediným príjmom, z ktorého zabezpečuje všetky potreby mal. detí je invalidný dôchodok vo výške 394,- eur netto mesačne, pričom iný príjem na strane matky zistený nebol. Z hľadiska toho, že matka vzhľadom na zdravotný stav je poberateľom invalidného dôchodku, na dané možnosti a schopnosti oprávneného rodiča bolo potrebné pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať. Na druhej strane okresný súd správne prihliadal na možnosti a schopnosti povinného rodiča - navrhovateľa, ktoré nie sú obmedzené zlým zdravotným stavom, ako v prípade odporkyne, pričom okresný súd správne prihliadal aj na ďalšie zistené okolnosti ohľadom ukončenia podnikateľskej činnosti navrhovateľa, predaja technického zariadenia Tatiane Kráľovej, ako osobe jemu osobne blízkej (okresný súd nemal na mysli osobu blízku v zmysle podmienok uvedených v § 116 Občianskeho zákonníka - poznámka odvolacieho súdu), vykonávanie práce na základe hlavného pracovného pomeru u tejto osoby (spoločnosti) ako aj dosahovanie minimálnej mzdy na základe dojednaných pracovných podmienok v pracovnej zmluve. Vyhodnotenie všetkých uvedených skutočností okresným súdom zahrňuje v sebe skutkové súvislosti a logické vyvodenie, že je v možnostiach a schopnostiach tohto povinného rodiča (navrhovateľa) platiť určené výživné. Okresný súd v tejto súvislosti správne prihliadal aj na odôvodnené potreby mal. detí v závislosti od ich veku, zdravotného stavu, pohlavia, vzdelania a všetkých ďalších (bežne sa vyskytujúcich a náhodných) potrieb mal. detí. Keďže okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k mal. deťom správne vychádzal zo zákonných podmienok uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku (spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania) ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu (bez ďalšieho) vo výroku, ktorým zamietol návrh otca z 31.10.2013 na zníženie výživného na mal. deti. Ako bolo vyššie uvedené, ustanovenie § 113 ods. 1 O.s.p. je výnimkou spojenia veci vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 112 O.s.p., keďže v konaní o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu pomerov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Z uvedeného potom vyplýva, že rozsudkom, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého, nemožno upravovať pomery na čas do rozvodu manželstva. V konaní o podanom návrhu niektorého z rodičov o zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. deti podľa podmienok uvedených v § 78 ods. 1 Zákona o rodine, je možné rozhodnúť len do času od podania tohto návrhu do právoplatnosti rozsudku o úprave pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode. V danom prípade tým, že okresný súd rozhodol o tomto nároku navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva, v ktorom okresný súd oprávnený nebol rozhodnúť, došlo k takej vade konania, na ktorú krajský súd bol v tomto konaní povinný prihliadať. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa (otca) na zníženie výživného zrušil s tým, že okresný súd o predmetnom návrhu rozhodne v osobitnom (poručenskom) konaní.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.