Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/191/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Partners Slovakia, s. r. o., so sídlom Obchodná 42, Bratislava, IČO: 31 341 314, zastúpený splnomocnencom: Nosko & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 16, Bratislava, proti žalovanej: I. G., podnikajúca pod obchodným menom VERONIKA GALL, Abrahám 47, IČO: 11 680 288, zastúpená JUDr. Vojtechom Zuzákom, advokátom, Mierové námestie 1, Galanta, o zaplatenie 6.080,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. februára 2013, č.k. -350, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 6.080,39 eur, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne so zaplatením jednotlivých čiastok a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 4.231,38 eur do rúk jej advokáta do troch dní.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj , , , , a , keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je absolútne neplatná, nakoľko v cene nájmu bola zakomponovaná aj cena za služby spojené s nájmom, pričom nebolo možné zistiť, koľko činí nájomné a koľko činia služby. Z dokazovania mal súd taktiež preukázané, že žalovaná užívala nebytové priestory do 30.09.2006, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú jednak zo svedeckých výpovedí, taktiež z objednávky na sťahovania a z faktúry za sťahovanie. Keďže žalovaná po 30.09.2006 neužívala priestory žalobcu, nemohol žalobcovi patriť ani nájom - respektíve bezdôvodné obohatenie za užívanie a za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Od 25.03.2006 prebiehala rekonštrukcia na Obchodnej ulici v Bratislave odstránením chodníkov, čím bol výrazne sťažený vstup nájomcu na parkovacie miesto, pričom od 09.06.2006 bola v rámci rekonštrukcie odstránená vozovka a z toho dôvodu bol znemožnený prístup autom na prenajaté parkovacie miesto. Žalobca v konaní nepreukázal, že miesto, ktoré prenajal, bolo stavebne určené ako miesto na parkovanie motorových vozidiel. Zmluva o prenájme bola podľa názoru súdu nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, nakoľko v zmluve malo byť presne špecifikované, o aké parkovacie miesto sa jedná, aby to nebolo zameniteľné s iným parkovacím miestom, mala byť presne špecifikovaná poloha a rozloha parkovacieho miesta, nakoľko bez takéhoto určenia sa zmluva stáva absolútne neplatnou. Na základe neplatnej zmluvy o nájme nebytových priestorov žalobca dostal

finančné plnenie a žalovaná získala možnosť užívať nehnuteľnosť. Nie je však namieste aplikovať , keďže v danej veci stoja oproti sebe dve práva na peňažné plnenie, teda dve premlčateľné práva. Na strane žalovanej je to právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške finančnej sumy poskytnutej žalobcovi žalovanou na nájomné, na strane žalobcu právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia spočívajúce v náhrade za užívanie nehnuteľnosti žalovanou (viď rozsudok NS ČR z 22.1.2003 sp.zn. a uznesenie z 13.12.2005 sp.zn. ). Z uvedeného vyplýva, že bolo možné vzniesť námietku premlčania a v zmysle je premlčacia doba dvojročná a počíta sa odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Prezenčná pečiatka na žalobe má dátum 12.03.2008. Akékoľvek nároky, ktoré sa uplatňujú pred 12.03.2006 sú premlčané. Žalobca by sa teda mohol domáhať na žalovanej bezdôvodného obohatenia za obdobie od 12.03.2006 do 28.09.2006, kedy žalovaná nebytové priestory prestala užívať, o čom svedčia hodnoverné doklady od sťahovacej služby. Prvé štyri faktúry uvedené v rozsudku sú premlčané. Nie je možné započítať v zmysle zaplatenú sumu 89.000,- Sk do premlčaných faktúr. Súd vychádzal z toho, že cena stanovená za nájom je cenou bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti. Z faktúry číslo 2006062 činila neuhradená suma 2.565,20 Sk, z faktúry číslo 2006062 činila neuhradená suma 7.000,- Sk, z faktúry číslo 2006109 činila neuhradená suma 64.393,30 Sk, z faktúry číslo 2006127 činila neuhradená suma 7.000,- Sk, spolu 80.958,50 Sk. Žalovaná však zaplatila 89.491,70 Sk a rozdiel súm činí 8.533,- Sk. Žalovaná by sa teda eventuálne mohla domáhať tejto sumy. Čo sa týka faktúr 2006179, 2006198, 2007017, tieto boli vystavené za užívanie nehnuteľnosti, keď ich žalovaná už neužívala teda po 29.06.2006.

V súlade s ustanovením súd priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke v konaní náhradu trov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietol, že prvostupňový súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s otázkou premlčania jeho nároku, keď iba stroho uviedol, že premlčacia doba je v zmysle dvojročná a počíta sa odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom dodal, že prezenčná pečiatka na žalobe má dátum 12.03.2008, teda akékoľvek nároky pred 12.03.2006 sú premlčané. Súd prvého stupňa neuviedol, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, z argumentácie však možno odvodiť, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty stanovil na okamih, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, teda k momentu, kedy začala plynúť trojročná objektívna premlčacia lehota. Takej argumentácii súdu však nemožno privoliť, nakoľko plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je závislé výlučné od subjektívnej vedomosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu sa (a kto sa obohatil). Poukázal na to, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až po podaní žaloby, a to až zo skoršieho rozsudku v predmetnej veci zo dňa 14.12.2010, v ktorom bola vyslovená absolútna neplatnosť nájomnej zmluvy. Z hľadiska plynutia premlčacej lehoty je preto rozhodujúce plynutie objektívnej premlčacej lehoty, ktorá je však trojročná, a preto možno považovať za premlčané nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia tie, ktoré vznikli pred 12.03.2005. Žalobca však uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne za obdobie po 01.10.2005. Pokiaľ išlo o otázku užívanie predmetu nájmu žalovanou, nebolo možné sa stotožniť so závermi súdu, podľa ktorých žalovaná užívala predmet nájmu len do 30.09.2006. Prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s výsledkami dokazovania - najmä pokiaľ išlo o výsluch Eriky Boďovej, ktorá uviedla, že žalovaná užívala predmet nájmu až do leta 2007. Mal za to, že má nárok aj na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2006 do 30.04.2007 v celkovej výške 4.489,05 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je zaplatenie 6.080,39 eur a zmluvnej pokuty.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá a žalobcovi bolo uložené zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolací dôvod v zmysle je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam až Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a vzhľadom na to, že tento ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

K veci považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu je potrebné rozlišovať, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodné obohatenie je získané z tohto úkonu, vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bezdôvodné obohatenie bolo získané a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený zvyčajne dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu však o bezdôvodnom obohatení z plnenia takéhoto úkonu možno hovoriť až od okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, pričom deň treba zásadne považovať za rozhodný okamih pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. V prejednávanej veci išlo o absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy o nájme, a teda subjektívna premlčacia doba začala plynúť v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu, ako správne skonštatoval i súd prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol i o náhrade trov konania s použitím ust. a vo veci úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania, pričom svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočným spôsobom odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto na ich priznanie návrh nepodala.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.