Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-99-2022.pdf
PDF · 130.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/99/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Soľ 403, právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 5518866810 zo dňa 22.04.2010 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Poštová banka, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o úvere č. 5518866810, zo dňa 22.04.2010 (ďalej len Zmluva), ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy v časti Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 5. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebola na nič upozornená a nebolo jej nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, ktorým je Obec Soľ, ktorému žalovaný v 1. rade zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 18.10.2022. Žalobkyňa namietala neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná Dohoda s ňou nebola individuálne dojednaná, ale jej bola predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Mohla Zmluvu spolu s Dohodou ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy a nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia a nemala som možnosť ju odmietnuť. Uviedla, že konanie dodávateľa, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. § 7 zákona o ochrane spotrebiteľov. Dodávateľ má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu vyplývajúcu z okolností uzatvárania predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje sám dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. V snahe získať finančné prostriedky nemala inú možnosť, ako predloženú spotrebiteľskú zmluvu spoločne s ďalšími písomnosťami vrátane inkorporovanej Dohody podpísať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by som bola zaviazaná na plnenie pohľadávky voči žalovanému v 1. rade, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy a
ona nemá žiadnu možnosť ani ich priamo zastaviť alebo obmedziť. Takáto povinnosť zamestnávateľa nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný v 1. rade si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jej majetok a vymáhať pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. Spotrebiteľská zmluva však nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky a musí byť v súlade s ustanoveniami právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa. Poukázala na obdobné rozhodnutia súdov.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonný zabezpečovací prostriedok v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka a uplatnenie a využitie zákonnom prípustného zabezpečovacieho prostriedku nemôže byť veriteľom na ujmu. V opačnom prípade dochádza k zásahu do práv veriteľov a aj k zásahu do ich ústavného majetkového práva, nakoľko nemôžu svoje pohľadávky zabezpečiť postupom zákonom dovoleným. Žalobca bol pri podpise zmluvy o úvere riadne oboznámený so všetkými podstatnými náležitosťami, pričom uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa deklaruje na prvej strane zmluvy o úvere v čl. 3 bod 5, pričom zo strany pôvodného veriteľa boli žalobcovi poskytnuté všetky potrebné informácie týkajúce sa poskytnutého úveru ako i práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Pôvodný veriteľ žalobcu je bankový subjekt, ktorý podlieha dohľadu NBS a musí dodržiavať nielen svoje interné predpisy, ale i predpisy stanovené vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, či vyhlášok, z ktorého dôvodu si nemôže dovoliť postupovať svojvoľne alebo nezákonne.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to Zmluvou o úvere z 22.04.2010, listom žalobcu zo dňa 18.10.2022 adresovanom zamestnávateľovi žalobkyne, súdnymi rozhodnutiam v obdobných právnych veciach, písomným vyjadrením žalovaného , vyjadreniami žalobkyne a výsluchom žalobkyne.
4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
5. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5518866810. Zmluva bola uzatvorená dňa 22.04.2010. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 3000,00 eur. Mesačná splátka predstavovala sumu 75,29 eur. Počet splátok bolo dohodnutý na 70. RPMN predstavovala 21,85%. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 19,5% ročne. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 11.05.2016 a dátum poslednej splátky na deň 11.02.2016. Výška nákladov predstavovala sumu 2.029,98 eur.
6. Podľa článku 3 bod 5 , práva strana zmluvy sa uvádza, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4 bod 4.8 OP pre úver.
7. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodným veriteľom na žalovaného, táto skutočnosť nebola v konaní sporná.
8. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 18.10.2022, ktorú adresoval žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa zamestnávateľovi žalobkyne Obci Soľ vyplýva, že žalovaný požiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Keďže poskytnutý úver dlžník riadne nesplatil, pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. Spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s., ako aktuálny veriteľ nadobudla vyššie uvedenú pohľadávku zo Zmluvy so všetkými s ňou súvisiacimi právami od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky. Týmto žalovaný vstúpil do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy. Žalovaný eviduje voči žalobkyni ako zamestnancovi pohľadávku vo výške 8416,12 € (pohľadávka je naďalej úročená). Žalovaná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy do úplného uspokojenia pohľadávky, vrátane príslušenstva.
9. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že v apríli 2010 uzavrela zmluvu o úvere na sumu 3.000 eur. Vie, že sa ocitla v omeškaní, preto požiadali jej zamestnávateľa o zrážky zo mzdy. Keďže zrážky žiadali až do sumy 8.000 eur, preto požiadala o advokáta, aby podal žiadosť na súd. Na otázku súdu, ako dlho jej zamestnávateľ vykonával zrážky zo mzdy uviedla, že zrazili jej 50 eur asi 2 mesiace. Na otázku, či v čase, keď podpisovala zmluvu o úvere, ktorej súčasťou má byť dohoda o zrážkach zo mzdy, či
bola upozornená, či jej bolo vysvetlené, že súčasťou je aj takáto dohoda, či jej boli ozrejmené okolnosti takejto dohody uviedla, že nie. Žalobca jej taktiež nič, neoznámil, až zamestnávateľ obec Soľ jej oznámil, že sú zrážky zo mzdy. Na otázku či z titulu neuhradenia pôžičky, úveru, sa viedlo na súde konanie o zaplatenie nejakej dlžnej sumy vyplývajúcej z tejto zmluvy uviedla, že nie. Na otázku súdu, či dlžnú sumu v súčasnosti spláca uviedla, že že nie. Koľko uhradila nevie.
10. Právny zástupca žalobkyne poukázal, že po preskúmaní podkladov, ktoré má, C. D. uhradila sumu 1.747,28 eur a spoločnosti BENCONT – 832,26 eur, teda spolu 2.579,54 eur a ide o stav k novembru 2022. Dohoda bola súčasťou zmluvy a bolo preukázané, že žalobkyňa o tomto informovaná nebola a uvedené má za následok neplatnosť takejto dohody.
11. Žalovaný vo svojom podrobnom písomnom vyjadrení nesúhlasil ani s jedným tvrdením žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje okrem iného, zákonný zabezpečovací prostriedok v zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka a uplatnenie a využitie zákonnom prípustného zabezpečovacieho prostriedku nemôže byť veriteľom na ujmu. Uviedol, že žalobca bol pri podpise zmluvy o úvere riadne oboznámený so všetkými podstatnými náležitosťami, pričom uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy sa deklaruje na prvej strane zmluvy o úvere v čl. 3 bod 5, pričom zo strany pôvodného veriteľa boli žalobcovi poskytnuté všetky potrebné informácie týkajúce sa poskytnutého úveru ako i práv a povinností vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. Dohoda má všetky náležitosti. Pôvodný veriteľ žalobcu dodržal všetky právne predpisy. Poukázal na rôzne rozhodnutia súdov.
12. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
13. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
24. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 551 ods. 1,2,3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. a) CSP umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Vydané neodkladné opatrenie má len dočasný charakter . Petit návrh je v súlade s ust. § 137 CSP.
28. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyni list, ktorým inicioval realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 45518866810. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená, len na základe vydaného neodkladného opatrenia.
29. Postavenie žalobcu je preto neisté a súčasne môže byť ohrozené právo žalobkyne na disponovanie s jej mzdou, keďže zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne veriteľ nestanoví výšku dlhu žalobkyne bez akejkoľvek súdnej kontroly.
30. Deklarovaním zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach v budúcnosti.
31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).
34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
38. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
40. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
41. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
42. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
43. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
44. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
45. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluve o spotrebiteľskom úvere podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
46. V prípade, že veriteľ uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
47. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
48. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
49. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
50. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
51. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
52. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.
53. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobkyňa podpísala, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
54. Súd poukazuje na to, že žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a zakomponoval ju do textu zmluvy o úvere. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou ako spotrebiteľom, ktorá obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by uvedený text prečítala a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohla byť vedomá právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
55. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
56. Postup žalovaného pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
57. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012).
58. Súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
59. Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného a bola súčasťou Zmluvy o úvere, a že žalobkyňa ako spotrebiteľ nemala možnosť nič na nej zmeniť, mala možnosť len podpísať zmluvu ako celok alebo nepodpísať. Nemohla jej znenie ovplyvniť.
60. Zmluva o úvere v bode 5 obsahovala dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú tento žalovaný alebo prostredníctvom ktorej žiada od nej výkon zrážok zo mzdy, resp. toto žiada od jej zamestnávateľa, ktorý nemá iný zákonný prostriedok, ako takúto skutočnosť akceptovať a vykonávať. Priamo v zmluve je dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je v rozpore s ust. § 5 a zákona o ochrane spotrebiteľa.
61. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
62. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je to vyššie uvedené sa právny predchodca žalovaného snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobkyne tejto zrážať.
63. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá, neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
64. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy (znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o.).
65. Súd poukazuje podporne aj na aktuálnu právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
66. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
67. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú skôr, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala formulárový charakter. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Tento nárok je preto dôvodný.
68. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
69. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobkyne ako dôvodnej vyhovel. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.
70. Deklarovaním zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.
71. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
72. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
74. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
75. Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, žalobkyňa bola v konaní úspešná a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.